Černé diera sú najzaujímavejšie objekty v vesmíre, ktoré z hľadiska gravitácie vytvárajú také silné pole, že ani svetlo nevyjde z nich. Teória gravitácie Einstaja, zformulovaná v roku 1915, založila základy pre ich pochopenie, a prvé presné rešenie bolo nájdené Schwarzschildom v roku 1916. V 60. a 70. rokoch sa výskum čiernych dier rozšíril, až sa v roku 1972 objavilo prvé pozorované kandidáty. Kľúčovým zámerom bolo dokázať ich existenciu a vlastnosti. V roku 2015 boli zachytené gravitačné vlny, ktoré potvrdili, že čierné diera existujú a ich interakcie sú reálne. V roku 2019 bola vyfotovaná deformačná forma okolia čiernej diery, čo bola výsledkom spolupráce viacerých teleskopov a dôležitého experimentálneho výskumu. V súčasnosti sa výskum šíri na hľadanie nových teórií, ako aj na výskum vplyvu čiernych dier na okolie, ako aj na ich možnú stabilitu. Výskum sa stáva čoskoro významnejším pre porozumenie základných fyzikálnych princípov vesmíru. Po 100 rokoch od vzniku teórie sa dosiahla významná potvrdenie ich existencie a ich vplyvu, čo je významným krokom v rozvoji moderné fyziky.
[MÚSICA]
Ob super gravitácie ces supernovu až po singularidu.
Veda nás obklopuje na každom kroku.
Vytajte pri veda torskom podkáste, ktorom bude mediskutoť, povede a pri rodie oklunás.
Moje menojoza?
Ja sam samol.
Temu nešteho podkastu bude u Černé ďerí.
Je ten z najpritežuješ ich objektovové smire.
Vyborni pan.
A inštánová teoria gravitácie, dějaké, ktoré ich poznáme je stará nečo.
Málo výše storoče.
Pudmé sa pozrieť, ako sa formuval naš pohled na Černé ďerí.
Vedeli sme o nich otočiatku našej historie, a oboké divlasne sme sa to zvedi žin nečo takéto, také čudo gravitačné može existovať.
Na začiatku zreniemalbo možno je par poslucháčo, ktorý počovoj veda torský podkast a neviedia čo sa to černé ďerí.
Černé ďerí sú objekti, ktoré sú tak úste, že z ich gravitačnou posobenia nie dokáže uniknuť ani svetlo.
Vešne vzniknu napríklad pozostatky po eksplozji velmi velkých viesť.
Ich pozostatky sa zrúťia do jednego bodu, a ten bord má po tom obrovsku gravitaciu, ktorá teda zosového okoleňa vypustiať ani svetlo.
Ok, sa mojo tak, sú to vlastne obiekty tak nahromadne na ich gravitaci, že oťal neve unikriní čo ani svetlo, ako si povedal sú strášne humstej.
A to ako. Hej, hústej, hústej.
Dobre, a kedy sme sa to zvedili, že tak je to niečo može existovať našom bez mire.
Spravne si povedal, že od nievychadzajú s aništo novejtový gravitacije.
A aništo novejtový gravitaci je oslavila pred 4. ročnicu, to znamená, že teraz má 104. rokov bola sformulala na v roku 1915.
Tam ti hádanku, že kdo podľať jeva ako prvý napisal rovnice aništo novej teorie.
A aništo novej teorie tak aništový?
Nesprávne.
Točiš aništový svoje myšlinky zveril jednemu znavo matematikový devidový Hilbertový, ktorý bol úplně, že Genius.
A aništo novej Hilbali daky matematické poznatky, že on tu svoje tohry už mám takmerhotovo, potrôla len také veci vyladiť.
A ten Hilbertos sformulová opredním a pret behoľho opední, ale potom úplne verenie preznal, že všetky myšlinky mám odejneštaj na, že ja som si to toto len tak vokom spočitalo.
A aništo novej teoria napisali Hilbert?
To je akože ako prvý, ale. Takže to je taková matematik, tak to musím dať klobu k dolet velka podstívos?
A no ale akože Hilbert matolko objavou, že to ako keby si miliarder a nekomú darujúš milion.
Dobreč, že toto vôlo roť 1995 objevila sa aništo novej teoria gravitácie a či jedne děryvne ještě neboly.
Vôbec neboly za definované.
A dokonca aništán verovnice sú strášne zložité.
Oni hdokazaľ rešíba v dachých zjednodúšených prípadach.
V tej zjednodúšených prípadach presne povedal také prepovedie, ktoré sa podelil overiť.
Ale prvé presne rešenie aništánou vyhrovnice.
Rynie sol a švárčilt.
Karol švárčilt, o rogne schor v roku 1916.
On bojoval na frontie, prvá se ta vojna bola.
Asi sa v zako pohnudil, tak lúská rovnički.
A našel teda prvé egzakné rešenie aništánou vyhrovnice.
Tak to sa vám je musel nudieť, ktoré lúskála aništánou vyhrovnički.
Prouví se to je volneť zako po. A k rešenie našel?
Riešenie, ktoré našel vlastne opisovalo sferický objekt.
Sferický, homogený, statický.
Čiže nerotuje nehybesanikam, prosti nečečo stoi a vytvara sferické polo.
K rešenie ľudiať ocenili lebo platí napríklad aj pre zem, pre somko,
ktoré rotují ba veľmi pomali.
Takže gravy tačšia.
Kto som sa chci sa da použiť, aj na somko, že keď je rotuje.
Ano, ano, ano, ano presne.
Je to, že približenie, ale dosprestne na to, aby zmesto dostali takú fiziku, akú tu pozorujeme.
Ale zároveň sa ukazaľo, že toto rešenie je v niečom škaredežda.
Ako si umožnuje aj opis, niečo, že odnezváme či jedna diera.
A či vlastne prípad, kedy hmota, ktorá generuje to gravy tačne polej koncentrova na jednom jedinom bodie.
Je to teda jedno z možných švárčil do výhriešení.
A už švárčil dhovoril o černých dierach, alebo on ešte. Ani, o milom. A on použivaná rozpraval.
Potom čo odvodil tierovnice, alebo už sa sferontu nevrátil.
Tak to je mi veľmi utom.
Či tu sum na v típie o švárčil do výhrieš, že zomroupa z toho štérmi rok.
A čo sa potom. A no, a čo sa toho šmôžeš?
Pozdoro, každý môžem, dobra.
A čo sa potom vlastne díalo?
A inštej nový výhromnice, alebo zosváčil do výhriešením.
Nastal tam nienký zlom, alebo. No, v komuny tě nastal takýto rozkovže.
Čas ľudí, hovorila, že takú zrůbnost, ako sučjerné děrie ve sme je dne môže dovolit,
a učniak zisť taký mechanizmus, ktorý zabraní tomu, aby vznikli.
Ale prečo zruhať?
Teraz, každý sa môžem opite, že čo na tom vyděli. Tako sa im nepáčilo, je, že. Je to pod sať je bot z nekoniečnou gustotou.
A to nekoniečno vznes strášne podozryvo z fizika.
Takže, že chceli nejakú zadefinovanou odnotu.
A v pod sať je, ja som poroltera, že do prveriešenie príšou čvártčilda,
ale o tom, že čine děryby v principie mohli, jak zistovať už rúdia, hovoruj po mali 200 rokov,
alebo je potrebuje, že unikluť z planety, tak potrebuje, že rakete dodete daco rýchlość.
Čím je planetaťašia, tými, ču rýchlo z raketa potrebu, aby zne unikla.
Tak nekdo si pomerňa rýchlo domyslo, tak nemože existovať planet,
tak veľka, že s nejdokáže znamenieť.
A to voľali, že tmáde hvězdí, alebo čiérne hvězdí niekedy.
A po sa ukazaľ, že nie úplne prestný oprie situácia,
ale teda čiérne děry sa objevli, tak ako tak.
Takže, že teoretyčky, alebo skoraj tak nejakú literárne existovali,
alebo nejakých názaj teoriak, alebo váženších vedeckých krůvoch,
že negovorilo, nejakom riešenia, alebo, že by mohli existovať.
A teda ty sa pitože, že čo sa díalo pošvárčil do vý,
tak poniom se díalo dlho nic, alebo v tedy mladí indický fizik,
čandraseká, ktorí prestne dějšio takú situáciu, že skumal,
či niečo v prírodie, može zabraní vzniku gravitášnych děr,
čiérnych děr.
Teda keď viesda dohorí, tak už umiemačo držať pokope a začne sa rútiť, začne kolabovať,
a večšinou to vyvolá daco eksplozuj, ktorá ten material rozvarnie do okole,
ale nie keď nie.
A teda čandraseká, skumal, či existu daky limity,
okiaľ možeš ště hmotá byť stabilna, a keď už prekroči tento limit,
tak sa prostě nutne musí zrúti do seba.
A postupne vypoštý ukazvali, že prostě hoci aký mechanizmový myselia.
A to je slyasným opitat?
Ano, ano.
To bol, že aký može byť až ký bieli trepazliť, čiť daky pozostatog eksplozije v viesdy,
aby sa nezrútiť o seba.
Ať, aby sa nezrútiť o seba?
A nezniklásne o černy děr.
A to, co si visiti začelo, vedomať, žež diseda povedažnú nober,
a keď to byť ešte dva kratiašie, tak nezáčí sa to potom rútiť do seba.
Začelojíme docházať výhovorky, ktoré by vlastne maly branie,
tak či jedna děrenie mala zniknúť, ktorá komunita sa začala začelo sa tako meníť,
je rozloženie sil, pred tým môl menšinový názor, že možno byť či nejderí mohli,
jak zisť to ať a več či nový žení, a začelo stoprelí je vát z jednego na druhu.
A ostupne teda začeloj fyzíci skúmatej, takieť je mechanizmi, že ako by mohlo prebieť gravy,
tačný kolaps napríklad Openheimer, ktorý je z nami z projektu prvej atomový bombi,
na tomto pracovalo.
Ten progrest tam nebo velmi prudkylo, bo tým jedniečo nie je vedecký mainstream,
takto znam na že to nepracují až tak vela ľudí, a těveci sa je by po maly do predlánvalmi po maly.
Takže dálši taký velky krok nastala, že roku 1958, kde finkil štaň skúmal horyzont udalosti.
Horyzont udalosti je ta hranica, pod ktoré ne dokáže uniknuť ani svetlo.
Čiže k nesavěme približiť zvonka a viem sa vratiť spieť, ale keď už tu hranicu prekročíš, tak už niedná vratu.
Čiže finkil štaň teda skúmal horyzont udalosti, a zistilo, že horyzont udalosti niefizikalne problematickie,
že v podstatie neexisti taký argumenti prečo by nemal zniknúť, a ten problém zostali ba v singularitie,
v teda v stredie v či nejderi, kde je ta nekoniečná hustota, a ten horyzont udalosti sa teda brále koniečo po mernie realne.
A fiziz tak teda začali lozmyšla, že ok, že ak či nejderi existujú, ako by vlastne vyzerali.
A síti napadňa ki je nieť prvi problém.
s pozorovaním čedných děra.
No říká si nije vidnou.
No, takže prestní, že v prvom přiblíženě je to, že čedné na čednom pozadí, takže to něho vidíš.
V drvom přiblíženě je to před celom vidnou,
alebo oni mev tak silnou gravitacu, že ohibaju světlo, které príchá za spoza nich,
že když pozorujíš na hvěznom pozadí, tak to pozadí se tak, kde formuje.
No, to je tak ravi tak na šešůka.
A, no, prestně, prestně, gravitac nešešoukovaně.
Ale skutočnosti oni čas to bývou dobre vidícalné, a to kolý tomu, že aksa okloní náchad za nožtvoh moti.
Tak oni tak mota do nich začně padaj, začně jsou seba trijec, zovryjevať vznikový obrovské těploty,
takže oni samésopraktický je vidícalné, ale ich v plynu na okolie spôsobí, že to okolí začně strášně stysvětit.
Podobný to bolo aivo filmy intes můj interselarně, tam těžili jednej plany, kdybyla černá hvězda, do který padaľa celá sluvíčnou sůstavá, ale bude tam sluvíc.
Černadě ránsnou.
No ale jako táhmo tam.
Ano, ano, ano.
Takže tějš tam vžerovala světlu.
Takže on tak rychlo zrekapitule, 1915 bila inšténová teoria, a teraz my sa posunulí opědí se drokou do predů,
ale udělou začného rozmišla, že už priznávil, že byt černé děri mohli jak zistovat, a začného rozmišlo na tím, že a koby mali vyzeráť, a kdyby se dali pozorovat.
A jak se posunulí děli veci skůmali asi skůmáně oblovi nějakými teleskopmi spítučné?
To bysi sa prekvapil, že dása to, alebo zistili ano, v roku 1963 pozorovali prvý kvázar.
Kvázar znamená, že kvázi stellar, akože kvázi hvězný, rádiový zdroj.
Če to vyžaruje rádiové volnik, ktoré k nám prichadzaju z vesmíru, to byli prveznámky i takých černých děr.
Če jak som předlaž, oni samé subpozatně výtělné, ale tený v plůvnou okoli spôsoby napríklad okremino, že vyžaruju rádiové volnik.
A neděrok na to roku 1964 zeldovíč, taký významný sovětský kosmologa, a strofizik, a strofizik je presniše, začalo rozmišlať o supermassivných černých děrach.
A v podstatilogíka byla tak, že keď černy děrílan pohlcuju, a rastu kolitomu, takové vesmíry by malý vzistové také supermassivné děry, ktoré prostě už 1,5 roku požíraju svoje okolije, a teraz jsou obrovské.
Bežná černy děra je velmi malá, sú tože 10 km, a i poměrť nečerny děry, a vše to supermassivné majú obrovské rozmerí o 1,5 km.
Takže začalo rozmišlať vizicí a tým to smerom, že či by změjí našli tě velké.
Tu super velkou.
Sučer velkou, bo supermassivnu, a no.
A kde je zaměryli, ale bude, kdy na ktorú čas vesmíru se zamenili?
Kým se na něco zamerali, takým to ještě poměrť je dlho trvalo.
Tu je ten probom, že oni boli limitovaný technologiou, ktorou mali na pozorovanie.
Takže některý věcím mišli ve pšině, který mišli horsě.
A čo sajím podelou pozorovat i je něčeč salo, že býnerný systém z č jednou děrou.
Povlastně znamená, že když se okolo sebe oběha č jedna děra, a podobně těžká hvězda.
Tak ty vydíš, ako keby poloví custancuju ceho páru.
Že vydíš, ako ta hvězda oběha okolo něčoho, ale nie vydíš to něčo.
A zaroveň vydíš, že z tej hvězdyně prichaza žádné rengenove žiareň, ale z toho něječoho, čo něvěž prichaza vela rengenoveu žiareňa.
A toto začali byť pomerně silne na znaki to, že to to pomerně vyzera, tak ako si myslíme, že byč je neděry maly vyzera, že niečo neviditelné, ale velmi hmotné.
Tebí polarný tancuju ceho.
A nohsto. A nohsto. A nohsto v vynanom systém.
To tošetko, čo sme povedali poslone tři body sa udělil v príbehu troho rokov.
A něď rogná to, razlán po horynkole, to může bylo vidno, že tak stupa tém po tých oběhov, alebo čím věci tom můžu děvěr.
Tý věci lidi sa tím začně zaoběrať, a tím rýchlešit je oběviná preduju.
A své penězu se do toho dávali do tých granti, se občitě rubili, učitě a je tě pokusí.
A je ta experimentálná časfiziky sa k tomu na svěce priklaného, alebo kedy to len voví soko hipotetycké jerovině, tak a sítě ažko sa priklaně, k tomu experimentálná čas.
Dobre, a teraz mě s tořom roku.
- Tisiz 966? - 60 čestám, pan doktor řaldovíč. - A vstavl nam v pustatě dva roky takovolky ho progresu, které boli obo štiri roky.
Olobo velká čas výskumu se dělali, že do roku tisiz 978, a potom sa ten smer výskumu vyrazně zménil.
Takže vybałme to do toho roku tisiz 977, a potom sa pozereme, že kám to zabočilo.
A vysvět vymět si, že kdy sa zrála hýba, alebo sa to zlepšil.
- To bol roku 606, 607 oběvali prvů neutronovu hvězdů.
Neutronová hvězdeně čo mezi normálno hvězdou a či jednou děro, a kokemi taký medzíčlánok.
A to už si v té důl děhovorili, že okéžaké, už neutronové hvězdě existuju, které jsou toču zůrvalny zvlášnou oběkty.
A to už by čerštom bolo zakopane, aby je tě či jedné děry neexistovali.
A v tedy začal by tem problém, že eoretici už si boli takmeristi, že či jedné děry existuju, a začal byť problém,
že kedy sa vlastně prvázných podarí pozorovat, a to prišlo těsně na to v roku tisiz 972.
A v tedy je sa vlastně oběvila prvá či jedná díra z tým, že nebo lo to 100%.
A teraz spetně, když máme lepšie pozorovania, tak už věme, že názaj mali právdů, ale v tedy točně byla 100% na záležitost.
Takže rok 1972, zruba 60 rokov po ništnovéj teorii, bylo prvěvěná.
Bylo prvěrat nějaká či jedná díra pozorovana, alebo ospon kandidán na či jednu díru.
A to to sa stalo v roku tisiz 972.
A to čo sa týka pozorovania taky to či jedných dír, tak vyrazny krok, potom strášně dalho nienastal.
A bo teda, akože pribudali dělší taky, že ukazalizme prostom, že to to je či jedna díra, a potom zme tak tých opodalo, že takmer určitě.
A potom zme na něčo iné ukazalit prosto má, že to to je tak či jedna díra asi, že pribudalo veľa strášně silných kandidatů na či jedná díry.
Ale žeden z nich je bol úplně 100%.
A kvaličom nebyli ští 100%. Kvali tomu, že je tak těžké pozorovat, alebo bol tak těžké.
To to, počo veděli astrofizicí poveda, že tu to je objekt, ktorí je strášně malý a strášně těžky, a vždy bolo vysvetleně štote či jedná díra, alebo daka úplně je na exotické vysvetleně.
A tě exotické vysvetleně se těžkó vývracali.
Já je tak, takže bolo ta či jedná díra začínal obitím jednoduchším rěšením, takže preto sa k tomu riklaně.
A, no, čiže to to, to to, bo jsme pokroly obdo byli do roku 1972.
Čiže odbodu, kdy sobě vylatoria, až dobodu, kedy jsme si takner i stí, že či jedné díry existuju a že je hdokážeme pozorovat, ale nie príjamo.
No, po tom sa zmenilo, že návec z nasadli rozny teoretické fyzici, ktorí sa snážili hladať dake netryvělné dou slatky existencičírnych děr.
Napríklad Roger Penrose 1969. Roger Penrose bol začetkom in loho roka v Bratislave, starý pánko, ale stále úplní genialna misel.
A on si uvedomil, že kedy či jedna děra rotuje, tak sa z nejda získávať energie.
A navrhu to ako taký možný zdroj energie pre dake velmi pokročové civilizacie, že pokročové civilizacie dojde za rotuju co v či jednou děrou.
Začně spomlovatuje rotaciu a tím získavaděj energu.
A je to úplně žině overitelný zdroj energie, ale pak pro žitěžko využitelný.
A je to len takou kažkotou, že začali fizicí očených děrách rozmišla tak dívoky i šitrošku, že postili fantazí.
A no popostili úzdy fantazí a zkůmali, že kami to mohlo istí.
No a zruba vtedy vstupil na scenu Stephen Hawking.
Jeden z najznamenších kosmologou, alebo to retycký fizikou.
Hawking a myslím, že máme tam zombrého predrokom predvomí.
Patriok tím največím popularizatorom vedy, ale a jak največ je ve co myslím, že našej dobí.
A čo vlastné Hawking spravil časatý kažkot jednich děra?
Tak on mal taku seri objavou, ktoré začali v roku 1984.
Abo prvá myslím, každou dva roku i skvortu, že on taky drubný detel, a Hawking si uvedobl, že černé děrie má vlastnost, že oni i barastu.
V podstatě, ako. Teda, že velkou zhorizontu udalo siždyl na rastí, kěně čo ho díž do černé děrie tak to na rastě, nemožit to uniknut.
No a vo fizika poznáme jeden taký zakon, a to je, že zakon je, že entropia musíž dístoupať,
že neusporiadano systému vždy rastí.
A Hawking tak začalo rozmišlo, že tak sa to velmi na seba podoba.
A z polů z Beckensteinom začali pracovat na termody na mykéč jednych děr.
A jeden z důho sletkou ich teorie, ale teda speciálně Hawkingové,
je že samotna či na díra nemoženieť výžarovať, ale
s okolia horyzontu udalosti vychadza nie je čo čo vľa meho kingovo žiare nie.
C-110 či na díra tak nepriamo vyparuje.
Takže začo lifizici rozmišlať na takými to vecami, že či sa či na dírie,
či sú nao zajvečné, a zistili, že pravdje probdynie,
že keď si veľmi dloho počkáš, tak sa eventuálne vyparia
a zmenia na také veľmi chladné svetlo.
Na chladné svetlo?
Ato čo znamená, co svého spíta je rýchlo?
To znamená, že to svetlo ma veľmi nískutie plotu,
čiže keby na teba svetlou tak by si cítil.
Neznam pravd, že chlad, ale prakticky žiárna energiá sa tým nie prenaša,
preto do treba tak veľmi dloho.
Čiže ba také veľmi slábe baličky energie?
Teže Hooking vlastne vďak hookingovem žiáreniu,
alebo tej bekenštajnovej entropi zistil, že na halbu jeho tým zistili,
že černé djeri nesubečne.
Toto znamená, toto je rý každý černé djeri,
že aj keď je černé djerak doktoré stále,
padá nějaká motá, alebo to sú len černé djeri,
ktoré už nemajú prístupť tálšej motia.
Je to veľmi malá strata, čiže Hocky?
Takmer Hockykolko malo do té černé djeré padá,
tak to padáne prevyšuje, čiže rastie,
ale skorčne skorť, ktorý padáne je ustáne,
alebo sa vyčerpa šiatok material, ktorý no je može napadať,
a potom zacznie prevažovať to vyparovať.
Aha, takto takže to vyparovať, tak je jaké bi regulašne efekt.
A toto je podľa mňa?
Minieštko pravnaval palibo.
A toto je aspom pre mňa osobnia,
ale pre mnoých iných tohretyckých fyzikou
tieš Hookingov največi objau,
alebo toto mal potom úplne, že s jáho dôhé dôsledky
v rôznych teorijách a podobne.
Čo potom vlastne rastalo?
Potom zacznávali fyziky skumadť,
že vlastne čsa děje v okolíčených děr,
to bolo nedirobnáto 1975,
a teraz skumalí správaných motík,
ktorá padočené děry,
a tá okoločené děry vytvory niečččššavla
akrečny vysk.
Da sto troško prestavť, ako tak je prstjence,
prestjence okolo saturnu,
z tým rozdílom, že tam silné magnetické poli,
ktoré spôsobuje, že čas tej motí sa vyvrhnie,
zároveň trenie spôsobuje,
že to je strášne horúca, a tým padom to světi.
Takže zacznávali fyziky rozmišlať znová na tým,
že akoby či jedná dějrá mala vizerať,
koľi somu v plivu na okoli.
No a to bolo rok 1975,
a potom nastalo s 400 ročie praktycky
bez, nechcem pláže úplně bez hociakový znamného objavu,
ale bez hociakový znam,
ktorý nám stalo za to, aby sme ho daliná tento zoznam,
že je mene viznam nejakoté veci, ktoré sme spomného.
Čiže z razu s 400 ročnícách, kde pribudali,
pribudali ďalši kandidati na či jednej děry,
ale nič válke sa neudiavo.
Dobre, a čo sa vlastne stalo pod 25 rokov?
To sa dostávame k 2000 roku?
Čo vlastne koniečne stalo za povšimnutie,
že v roku 2002 to uzme boli na žive?
Ano paleta.
Astrofizici flankovom inštitu tie,
ovedali, že takmer už je Sagitarius a je supermassive na či jedna diera.
Sagitarius a je radiovis droj, ktorý sa nachadza
v streděmlýčnej cesty, či na Galaxie, ktoré žijeme,
a to teda znamenalo, že aj v centre našej Galaxie sa nachadza
supermassive na či jedna diera,
ktorá Axi dobre pametám vážím milion na sobkých motnosti na žoslonka.
Čiže obroska supermassive na či jedna diera.
A tým padom, že v našej Galaxie tak je blišie,
ako iné supermassive na či jedna diera,
takže je stupla šance, že možno by sme to tako vedeli výkoma,
že ako sa na nepozorovat.
A ko by sa to pozorovat?
Takže toto bolo 2002,
a potom prišlo znova, že osunieme sa od 10 rokov do predouš,
akože tak trošku redlití objavi.
A v roku 2012 vyšlo v časopisenejčo publikac,
ktorá opisovala prvé pozorovanie toho,
ako či jedna diera schroumala červeného obra.
Červené obrosu také obroske na fuknuté hvězdí,
k teda vyskumnicí pozorovali ako takato hvězdá bola,
ako v podstate vôdzokach padla do či jednej djeri,
čo nevidelí priamo,
ale videlíte záblesky, ktoré to vyvolalo,
a ktoré to vyvolalo, a kytak spehtniz rekonstruvali,
aké velkia, aké motne boliť je to objekti.
Takým vyšlo aké jediným možnej scenárteda,
že išlo o hoľtenie červeného obra čiernou djerou.
A to bolo v 2012,
takže už naozej nedávna minulost,
a najvědšia petska prišlo v roku 2015.
2015 je krásná symbolika,
bo 2015 vznikla enštejnova všobesnatoria relatyviti,
a 2015 ligo-experiment zachytel gravitačné volny.
Čiže deformaciu časopriesto rú,
ktorú vyvolalo zraška dvoch či jednych djer,
miliardy svečelních roku daleko od nás,
a ta bolo zachytena dvomi rôznými detektormi.
Jeden z nich se náchad za lavi horný roh je severo,
západ ameriky a druhaj na juho východě.
Ano, ano, ano, vyvarno pomocka počili se ľudia.
Lempreo ozriemenie teda ti gravitačné volný,
teda stroje ti gravitačné voln,
keďže je miliardy, tak bol asi v innej aj galaksi,
predpokladám, mě je volný galaksi.
Teda stroje se se. Lalo to je neuberitilme, že na taku zjálnos sme dokazali.
No a čo z tohto objavu s habí produkovalo,
alebo čo to znamenáte objav týchto gravitačné voln?
Lalo viem, že sa dočšie hovoril o gravitačné volná,
ale veci hovorili, že to bude veľmi tjažke,
aj taký eksperiment spravídal,
ovo zachhyťenie.
V podstatě už Einstein,
vo svoj hrovniciach, uvidel gravitačné volný,
tedaže ste je rovnice obsahvali rieši nevoformé voln,
ale keď celom tak odhadoľ, že aké silné,
aké velké byť je volný, mali by tak porôže,
že toto nikdy nie bude mě vidí pozorovatiu.
To si fizyci sa s ním zhodovali,
na tomto skeptici sme do heroky,
až potom zapovedalo, že no ok,
a technologia sa posunal dostat, točně doprudno na to,
že možeme a sponť začadě rozmišla,
če by to neboľo možné,
a obrovskú čas práci na tomto odrobyl "Kypt Horn",
ktorý okrem iného je pracoval na filmy "Interstellar".
A ako veď je tý bude.
A no a no presne.
Či je ten filmy tak pekne urobený aj vďak nemu?
A oni začali rozmišla na tým,
že keď zoboru dozlech ramená,
ramená mali nekoko kilometrou.
A nemení našim poslucháčom "Kyptornie",
nejaký režíser, a obo nějaký špezovný efektový muž,
to je Physik Americký, kieť sa númi.
Dřítil nobylo vecený.
A a a a a a a ako, že tak sa oži.
Aby ľudia si nemysali,
že niekdo od filmových bran, že odkočiú.
Išo hľadajte gravy tačne bude.
A nekdo je na spravý okášok,
ukažo, že kde práce na filmy
viedla k vedecké publikací.
No a teda o oni zastroly také ramená,
ktoré sú naseba kolme,
a teraz šívali si, že keď je gravy tačno,
oni pravtelecestějí ramená,
tak tý ramená sem jedne rostiachli a stiachli,
prívom tý gravy tačných vlom.
Po sať oni postali tento experiment
a drogo nezahytili nic.
Tak povedali, že oké, vypneme,
to musíme to prostě zlepšiť.
Takže na prvý nekoko ročný zberdát,
neprině seľ nic.
Potom prišel upgrade,
po upgrade je to pustili
a pomehrdě rýchlo zahytili prvý gravy tačné vlny.
Od vtedy tých pozervání bolom si,
že 10, večnú z nich vyvolala
za ráška či jednych děr,
alebo za ráška neutronových viesť.
No, čo ve to bol v tom?
O, nie sú až také tásky,
oni radova, že ja násopký,
10 násopkých motnosti somka,
že nestom milione sú to 10,
ale ta obrovská motnosti
je v těstana do objemu,
ktorého prejemery je nejkolkó 10 km.
Čiže do veľmi malého objemu
je v těstana obrovská motnosti.
A, takže nejde tam ani o tu v motnosti,
ale o tu rústu tu skaré.
A, no a no presný.
No a teda toto bol prvý dôká,
že nic iné ako či jedne děrie,
je to gravy tačné vlny,
ktoré sme pozerváli dne dokáže vyvoláť
a bol to teda prvý také potvrdnie,
že ok, ak či jedne děrie
prvý 100% dôkáz, že náza existujú.
Takže povdíše 100 rokov.
A, no, sme dostavili.
Po presně po 100 rokov,
do príšlo prvý dôkáz.
Wow!
Najzvlášně šího dôkázmášte nové teorii,
ale teda dô sletku.
A, ještě by som provažal,
no samozřejmého v ofyziké níženie 100%.
No to bol, že 99,9,9,
lebo vždy tam ho do zdakie eksperimentalnej chybe,
ale tým ako príbude v ďalšie ďalšie pozorovania,
ktoré už udokoncai podložené inými pozorovaními
a mi steleskopou,
tak už tomu veríme takmer 100%.
Sa povrdzují, povrdzují,
tě predošlo meroňa.
A, no, to bol se na sletnými pozorovaními.
Teď teraz posledné roky
sú pomembne aktivnečná týka vyskúmočených děr
alebo neč 4 roky, potom to úpanie fantastyckom objave,
ktorý bolo, že završením a inšté novej 100 ročnice,
ktorý šlo jeho dálšie završenie, a to je že prvou či jednú djeru sa podrílo odfotit.
A to, jak sa podrí?
No, v podstateľ som mínala, že či na diera samo sebe nevíteľa,
ale je v plýu na okolie spôsobí, že to okolie začne byť veľni jasne,
a zárovejť silne zdeformované, gravitáčnými v plýu mi.
Takže to čo veci urobili, že vytipovali také supermasivne či nečerne djeri,
musia byť supermasivne a by boli do zdvalke.
Takže vytipoval nekolko supermasivnych či jedných djer, myslím siže dve.
A spočitali, že ak bude mať do zvlaki teleskop,
tak by sme je maly byť schopný vidíte, a teda nevidíme,
úplnie prejamo to či jednu djeru, ale vidíme ten je v plýu na okolie,
a koho na gravitáčným zdeformuj.
No, ale ten úplny vyslok vyzeráko cečko.
Také orangevé pismenoce, če kombinacia asištirov rôznych gravitáčných efektov.
Nebundem zacháza do detelo, ale na Vedatorskom kanale na YouTube také vidože,
ako vznikla fotka či jednej djeri, kde te do detelo vysvetlené.
A musím uznače, to šiálenie komplikovame, že jak spravili tu fotku, to. A akože keď som si o tom čítal, alebo má to veľmi závoj malo,
som sa preklika lijná nása, a tak dálebo to, akože aj tě vypočtí,
a čo šetko bolo za tým to bolo, a veľmi dôha práca nekolkých týmov
a obrovského materiálneho zabezpečina čo je užasné.
A akože odporučom každarno si to prečite.
Alebo si pozrieť veda to rôvo vy?
Tak, samozrejme pre pozrieť si nevrou veda to rôvídeľ, a vedno si prečite, ktonú djeru si večite.
A ten problém, ktorý, že oni si spočtali, že takto vľno vedľšky by sme chceli vidíť.
Ďalbo těto by malo byť najménie deformované, také to velké súty je,
či neģerik, ktoré chceme pozorovaj, tak to daleko sa nachádzajú.
To to šetko veľi, a na základie toho si veľi spočitajť,
že aký velký satelit, na to to potrůjomme, satelit zmystle, akože antenál, alebo teleskop.
No a zistili, že potrubujú, aby mal rozmer z rubáze megule.
Ďče ognieť vyzira, ako problém, že hej, urobiť antenu o rozmeroch zmygule je niemožné.
Ale úplnie genialným sposom to obišli, a to takže poroskladali teleskopi po celý planetie.
M心, že taky šezuloznych stáníc, a poprepáelych do kopi, tak aby efektívne spolu pracovali
a fungovali ako jeden velký teleskop o rozmeroch zmygule.
Ďče, že úplnie genialný to obišli, a další krom sa vynáši.
Ďalší krok, ktorý na ktorom sa ak dobre viemuš pracuje.
Je teraz, že je by sme mali satelit teleskop ešte veči ako zmygule, tak by sme vediali pozorovať
budčče nederí, ktoré sú ďalej, alebo ktoré sú menčie.
No a teraz, ako by sme to mohli docielí, tak docelíme to tak,
že pošleme také teleskopi nečo našto hubl ho teleskopu, a jeden pošleme doleva, druhý do prava, treti hore, treti dole, vešto veci dole.
A efektívne nám teda vytvory taký den obrovský teleskop, ktorý môže máte radovou 10 násobog rozmeru zmygule.
A ako dosčikovne spracujeme tie to data, tak mali by sme docieliť obyckopne vydinieť o veľa miemče djeri
a bo o veľa zdjalně šeče jedne djeri.
Ale to už je hodba minimálne nebyši 10. roko možna aj 20.ť.
Užlaný koli toho, že treba vislať ďalšie teleskopi do ve smiru, čo je teraz troška problémkeť, že nás a neleta.
Je to cava také.
Dobre samko, čo ono se še okrem nejakých, jak si opovedal, že by sme vytvorili nejaký ten obrovský ďale kovalať
pre pozorovaně týmejších černých djer, alebo v zdjalnejších čo naseši čakapet černých djerak.
Alebo sa nechame prekapiť.
Pocate je je někoľko dalšich smiru vyskumu.
Jeden z tých smiru vyskumu, uvači, ktoré mu som jame rne skeptický ale race necham presiště opaku
a čas komenty sa to by teraz venuje, je hladanie ozvien gravy tačných voln.
Pocate je, že keď sa zrazia černé djeri tak často osignalu vody je do vnutra do tých černých djer odrazí sa ový behněvón.
Ja som vočtam útom jeden skeptický, čto tak môže fungovať, ale ja tomu až tak nerozumím ako ľudia, ktorý tvrdia že ano.
A prijevilo by se to teda tak, že k nám dodej rava hlavná gravy tačná volna
a potom prije takas labšie o neskorine, ktoré spôsobne na tým odrazom.
A potom prijevšte tretia, ktorá sa odrazila dva krát a že mala by tam by tak a kaskadastala s labšých a s labšých.
A každať ja še by mala byť s labšia s labšia.
A ako keď človak dôdí, ktorý výskámen dojazra do kludného tak každa je troška.
A no, a no, a no, v podstatia, ale ten mechanizmu za koto zniknete.
Ei bol býhný sa madrame.
Jedna čas vyskú mô sa týka ozvien gravy tačných voln.
Kruhačas vyskú.
Ja šečas je niečo, o čom sme už mali podkast, kde je z podkast prato bila pětaj pizoda, že ako skumame ve smir.
To bila peťka.
No, to bila peťka.
No, to je jednom sproších dilo sme hovorili,
o tom, že čakame na niečo také, že zrazia sa dveneutronové hvězdí
a zachytíme z toho náraz gravy tačné volný, z pršku neutronou a zároveň sveťalne záblesky.
A chvukú sa mislo, že to sa už podarilo, a po tom sa okazalo što je falošný po plach,
ktorý bolo spôsoberni náhodo, že náraz došli gravy tačné volný
a náraz neutrona hvivalá na silno v búrku, nejde na diaponskom.
Takže už sme si, že máme, a okazalo sa, že to bila náhoda.
No, a tretia veť si je teraz vyskú.
Takže čaká sa fritej druhej na ten hetrik.
No, a no, a no čaká sa presne na ten hetrik.
No, a tretia čas vyskú mô sa týka tooretických fizikov
a to je, že rozlužknúť podstatu singularity, čiže navzaj singularitá v strediečine,
je ryboz nekoniečno hustotou, alebo je to niečo iné.
A čo to je skor teorepecký vyskúm, a prve dva sú za stake skor experimentálne?
Takže fizici máme učurobíť, a eksperimentálne aj teoretický fizici pre černých dienach.
A, no, nienudíme sa.
Nienudíme sa ten aj štorem, bo užasný dal vám zadanie aj storo kopsi.
Do macéuloví na storo čeroté.
Zlatý vom.
Samko mážeš či nečo, čo vi si chcou povedať?
No, je to z mojej stranej všetko.
Dobrej, ja samko je týval mi pekne djakujem, že si sa som môl neskápo rozprával našom podkaste ratorskom.
Ja vám všetky mňakujem za učuvanie, nájdete na zna.
Vypl podkaste spotify na podbynie.
Pozrite si našu stránku www.vedator.spays.
Alebo si na sredajte na Facebooku.
Oh, nie, alebo aj sredajte.
A Instagramé, ano máme Instagram.
Vedator. Samko, iši raz si kako je mňakujem.
Majte sa, a snať sa na jedna mi zlupriegu podkaste.
Majte sa.
Podcast Summary
Key Points:
Černé diera sú objekty s takým silným gravitačným polem, že ani svetlo nevyjde z nich.
Teória gravitácie Einstaja, zformulovaná v roku 1915, poskytuje základ pre pochopenie čiernych dier, ale jej rovnice sú veľmi zložité a ich rešenia sú komplikované.
Prvé presné rešenie rovníc Einstaja bolo nájsť Karolom Schwarzschildom v roku 1916 a opisuje sferický, statický objekt, ktorý môže zahŕňať černú dieru.
V rokoch 60. a 70. storočia sa výskum čiernych dier rozšíril, až kým v roku 1972 bola prvé pozorovaná kandidátka na černú dieru.
V roku 2015 boli zachytené gravitačné vlny, ktoré potvrdili existenciu čiernych dier, a v roku 2019 bola vyfotovaná ich okolná deformačná forma.
Fyzikovia sa snažia zistiť, či čierné diera môžu byť stabilné a aké sú ich vplyvy na okolie, ako aj na vznik nových fyzikálnych teórií.
Počas posledných rokov sa zvyšuje pozorovanie čiernych dier, čo umožňuje lepšie pochopenie ich významu v vesmíre.
Výskum čiernych dier sa rozgýbá v smere hľadania nových teórií, ako aj vyskúšania ich experimentálneho vplyvu.
Summary:
Černé diera sú najzaujímavejšie objekty v vesmíre, ktoré z hľadiska gravitácie vytvárajú také silné pole, že ani svetlo nevyjde z nich. Teória gravitácie Einstaja, zformulovaná v roku 1915, založila základy pre ich pochopenie, a prvé presné rešenie bolo nájdené Schwarzschildom v roku 1916. V 60.
a 70. rokoch sa výskum čiernych dier rozšíril, až sa v roku 1972 objavilo prvé pozorované kandidáty. Kľúčovým zámerom bolo dokázať ich existenciu a vlastnosti.
V roku 2015 boli zachytené gravitačné vlny, ktoré potvrdili, že čierné diera existujú a ich interakcie sú reálne. V roku 2019 bola vyfotovaná deformačná forma okolia čiernej diery, čo bola výsledkom spolupráce viacerých teleskopov a dôležitého experimentálneho výskumu. V súčasnosti sa výskum šíri na hľadanie nových teórií, ako aj na výskum vplyvu čiernych dier na okolie, ako aj na ich možnú stabilitu.
Výskum sa stáva čoskoro významnejším pre porozumenie základných fyzikálnych princípov vesmíru. Po 100 rokoch od vzniku teórie sa dosiahla významná potvrdenie ich existencie a ich vplyvu, čo je významným krokom v rozvoji moderné fyziky.
FAQs
Černé diera sú objekty s takou silnou gravitáciou, že ani svetlo neuniká z ich povrchu. Vzniknú, keď veľké hviezdy po ich zápalnej eksplozii (supernove) zrúti do jedného bodu a vytvoria obrovský gravitačný pól.
Teória gravitácie, známa ako Einsteinová teória relatívity, bola zavedená v roku 1915. Táto teória opísala gravitačné účinky a umožnila pochopiť vznik černých dier.
Horyzont udalosti je hranica, ktorá okolo čiernej diery delí oblasť, kde svetlo môže uniknúť, od oblasti, kde svetlo už nemôže uniknúť. Je dôležitý, pretože určuje, čo sa môže dejeť v blízkosti čiernej dier.
Čierne diera sa nevidia priamo, ale prekážajú svetlu z okolí, čo spôsobuje, že okolie prejavuje zmeny, ako sú zvýšené záblesky alebo deformácie svetla. Tieto efekty sa pozorujú pomocou teleskopov.
Prvé pozorovania čiernych dier boli v roku 1972, keď boli identifikované prvý kandidáti na čierne diera. Po tom sa počet pozorovaní zvyšoval a v roku 2012 bolo potvrdené, že červený obr súčasne padol do čiernej dier.
Gravitačné vlny sú vlny deformačného časopriestoru, ktoré sa vyvolávajú pri zásahu čiernych dier alebo neutronových hviezd. Boli prvého zachytené v roku 2015, čo potvrdilo existenciu čiernych dier.
Chat with AI
Loading...
Pro features
Go deeper with this episode
Unlock creator-grade tools that turn any transcript into show notes and subtitle files.