Vedátorský podcast 8 – Pištoľnícke krevety

Odkávitáte se skvanta až pokreveti. Veda nás obklopuje na každým kroku. Vytáte pri védatorskom potkasev, ktorom budeme tiskutovať v vede a pri rodie oklônaz. Mojeme novi Jozov. Som sa muhoľ. Ale sa muhoľ priťaľšom vydanil nažho vede torskeho potkastu a ko sa máš? Mám sa cľom dobre a je by veľmi teplo. Je ti veľmi teplo, a viem aj ten dôvod krečetí veľmi teplo. Máme dobre za izolované na hravať si štúdího. Dobre. Já sa těch sa mô pitať, očom sa budeme nezká rozprávať. Aka je tema. Nie sa budeme rozprávať opištovnických krevetách. Opištovnických krevetách? Tak po vznam prečo sa voleju opištovnické kreveti, opištovnické kreveti. Opištovnické kreveti sú také zvlášne kreveti, ktoré majú vlastne jedno klepeto veči ako druhe a zabi ajú pomocou tľa koje veľný, ktorú vyvolaju. A vlastne šom sa budeme chci dostať, bo v tomto potkastie, že jasom na těto kreveti nerazil pri štúdí u kwantovej mechaniky. Takže sa budeme pokusíme o takmerť nemožné a prepojme kreveti skvantovou mechanikou. Takže od podmorské biologie pôjeme a vškvantové mechaniké. Prestne tak. Wow, takto je naozať prepojenie. Tak povoc, kde je tu prepojenie? Tak začne to vlastne tými, že ako tie to krevetilovia. A oni lovia takže oni mám taký špecialny, strášne silny sval, sa vaknú klepetom, a to cvaknú tie klepeta vyvlata kú kľakou vlúvo vody. Bežne kľakovevalny sú napríklad zvukovevalny, tak nečak tak a zvukovevalna, ale prebeň je vody. No a takto volna vlastne narazina tak ho drobneho malo živočíha, umrátšího a ta kreveta si s ním potom robiť, čo sa jej zachce. Taký sprievodny, a oto chto sa leho je, že ta tlakova vvalna zaroveť urobi bublinu. Taký veľmi zvlášný a je, že ta to bublina vlastne za světi počasvojho krátkoho bublinoveho života. Bublina za světi? To koľičom rozdělim tu odpoveď na dve časci. Prvača zděže prečo vlastne v voděvzniké v bublini. Tente jau sa vôla kavitácia, keviti po angličský edučina. Oto je pomehrne bežný a vody, že keď sa nečo v vody prúdko hýbe, alebo kto prúdko narazí takto výtvorí drobne bublinky. To je sa v princípe úplne prázne. Takýto jau si dokon sa možeme otestovať nikdy na vlašky, že keď veľmi prúdko udrieme o vrch vlašky. Tak ta vlaška sa pohne smerom na dol. A těkutiná v nejostaných vlkustad na miestie, takže potto těkutiná vznikně takovolka bublina. Potom je tam teda obrovský potplak, tak voda znovo pleskne odno nádoby a tu nádobu dokaže rozbyť. Akevi tam vôľ taký piest. A no se vodne. Ty si posel také videotam tu chlapci, vlastne robili taký experiment. A výzeralto veľmi jednodukostačujam vlastne do toho hrdla udrieť. Troška silnešie. Musím si to takédy vyskúšet právdú pohlede. V výzeralto až môdzi jednoduk, o keto robili. Mňa to těž preklapilo, ja som to chcel použijit v naprednaške na pohodie, kde som mal o fyziké píva. Tak som rožmi šlošť na plním jednu vlašku vodo a rozbymi, opom sa budeme bavíť o kavitácii. A ložmi na to neostava očasť, tak som to vyněchalo i na što výzeravalny pekne. A si jako libezpečnosti bolu dobražetit. A těž si zabrať rúbu rúkavicu jednou rúkoho chytiť vlašu v druhou poniov silno buchnuť, v tej vlašu môsi byť voda a výstrali to dnoty na doby. A teda to buchnuť po výječku? Ano z hora buchnuť po vlaške. Lenovi ľudia neškúšali nejakost boku do nebuchať. A upozorujeme, dávajte si pozor, ne robíte to na volka. Neskúšajte to, to čo sme vám presne opisali, ako teraz treba spravi, tak to neskúšajte doma. A teda to čo tam děje, že to je kúkavitácii, čiže na dne vlaše vznikne bublina, potom je obrovský potlag, bo zhoratlači atmosferický tlag zdolanič, a ten tlag vlastne v rázi tu vodu do dna a výraziho. Takže to je prvačas o čo sa tam děje, že prúdko zmenu tlagu dochá za k vytvoreňu bublinky. No a druhá časť, ježe prečo vlastne toto vytvoreň svetelný záblesk, čiže teda kreveta svakne klepetom vystrali sa takatlakovaval na výroby bublinky a bublinky za světí. No a tu to existovali o fizyke dvevy svetlenia, ale jasne, že ktoré z nich je spravne. Jedno z nich je, že ce skvantovú mechaniku a druhé ce s plazmovou fizyku. Takže hoci, ktorá z týchto možnosti je spravna, tak je jasne, že te kreveti sú proste, ekstremne zaujmávalo, alebo využivaj bude plazmové zbraňal, bo kvantové zbraňa. To znež neuvaríte, ale keď sa tedy hovorište, a keby si mi hovedu nejakú stejnú zostarvo reza, alebo z nejakého stejfi filmu. Okrento, že sú teda obalané v exoskeletie a neviem čudělši, kreveti tak okrontoho sú proste. Sútu taký vesmyrny marínací. A veci teda došli, na to, že či používajú plazmové zbraňal, bo používajú kvantové zbraňa. Chceš počuť spravnu, alebo nespravnu od tovedi ako prvů. Opozmi nespravnu najprvů. Tak nespravnu odpovedi, že ukazaľo sa, že nie sú to tej kvantové zbraňa. Dokil. Ale ja som sa teda tomu to dostal cez, tak zvaný Kasimirov efekt, alebo Kasimirov v silu, a pokusím sa teda zysetliť ako to funguje. Záčním takým jednoduchým prikladom, že keď sa nachádza loť blisko mohla. Tak znika taký zlašni efekt, že ta loď je k tomu mohla ako keby priťahovaná. že týtú loď odparkuje, že neviem meter od mohla, a kdy to mohlo pevne, že nie stón také pilié rále to kastiená. Tak ta loca postupňo, bude hýbať smerom tnemu a ako keby sa tnemu prílepila. A dvoho, ako prečto funguje, že námorí vzniké rozné vlný, a nie všetky s tých vlón sa zmestia medzi loť a to mohlo. Takže menej vlón sa zmestí do té medzery a to znamená, že menej vlne naraža z jednej strany do tyloď, ako z celého mora. Čiže obnodzi akévalny tamo, že znikáť, a ten prebyto vlón z druhej strany to prítlačí k tomu piliéru, a bote rák tomu mohlo. Takže z moraž vyprichad za viace i vlón, ako sa o tej sceny. Lábo nije všetky menej vzmestia. Takže je tam nerovno váha vlastne. Ludi volké miestnosti a zrazupové, že napravom možují zlanti, ktorý majú menej ako 160 cm. Tak zrazu na jednej strany tývznik je taký pretlač, na druhej strany je malo, a tam dí je viat, tak začom tak utlačať tu menšinu. Nečo porobne sa děhej v kvantovej mechanike, že výeme, že keď máš vákům, čiže úplně prázny pristo, tak tam vyskakujú dake veci. A teraz tykeť to vákům dake obmeci, zmenší, že albo zvečíš, napríklad, že ho uza vrie, že máš vlková kovu bublinu, albo malová kovu bublinu. Tak zňo môžu kipieť kvantov ruozne veci. Niekedy to tam bublúce veľmi, niekedy veľmi malo, niekedy veľmi veľ. Na to, čo si fizicí myslili, a začali to overodí, že také tie malé bublinky, ktoré tie krevety vytvoria, tak oni vlastne v tým akomenia svoj velkosti, tak menia to vákům, sebe menia čo sa vňom može náchá zač tamo, že bublotať, a to to vytvorí ten záblesk. Čiže fizicí overali tak umiešlenku, že či ten zábles nie vyvolava ako sa mení vákům vôvnú trité bubliny. Čo sa teda vôla, že kasimirou efekt. A kasimirou efekt je pozovaný všeligdě, ale ukazaľ sa, že pri týchto búblínách to není ono, že nedávalo to správne výsvetlení. Takže sa nejednálo tu. Ten kasimirou efekt pri týchto krevetach. Na niž štasy. Možno by to by otovorilo záveme výgu plázmou v biológia, alebenie čo také? To to bolo to kvantové výsvetlenie. Kvantová biológie existuje, alebenuje sa dátkym iným veciam. Ano, alebne. A níslasno to skoristými takové tam. Dobre, a teda tak ju zísil, že to nejedná kasimirou efekt. A potom teda, čo sa zísil, že čo to je vlastné ten záblesk v tej výblinky, bo viem, že tý kreveti žiu caľko nísko podvodou, tak je to také. Niepravde podobné miesto, kde by človek nealadal mozi, a ke ztrôje svetlávo. Čiže tento jau, ktorý sa volá trasa dršť, že sonno lúb miniceňa, a plazma. A vlastně toč se děje, že ke znikne búblinky, tak ta búblinky je prázna. Oklonie je voda, a ta voda sa velmi prudkodujem začně vyparovať. Takže na začetku znikne prázna búblinky, a po velmi krátké hvilk je to búblinky plná vodnej pari. Čiže plínu. Kolý tomu, že tamto váku, tak to sa dojem zače. Voda sa rádá vyparuje kým može. A kýději to můňžne braní, tak by už je to na plno, liho sa tam začně vyparovať, až kým tam nesuná si těné vodne pari. A váku měl si na toto velmi dobré pravstrenie. Takže vodzokáš také magne, že všetko doňo vchádza nie ma čo zňovis, takže velmi liho sa tam vytvori tak ako keby párna atmosfera v tej búblinky. No a teraz axi niekedy nafukoval neomátyky na bicikli, ľudí takový. tak si si možnosť, že keď veľmi prúdko fukáš, tak ta prúmbička sa začne zohrievať. A výkolý tomu, že keď sláčaš plín tak sa zohrieva. Na toč sa stanie tej búblinky, že ta búblinky a veľmi prúdko začne kolabovať. Kolý tomu, žeť prosty celý ocán se už snaží sláčit. Takže ona stráčne prúdko začne zmenčovať v svoj objem. A ten plín v nej sa začne zohrievať. A on dokonca nadobudne tie plotu, zruba ako je na povorchuslom, takže nekoľko tisíc stupniu, nekoľko tisíc stupniu, a tie plota znikne v tej búblinky, tam sa vytvorí plazma. To znamená, že elektroní sa odtorhnú od atomová. Je to tam prosty taký elektrizovaný albojonizovaný plín. A znikne tam teda záblesk. Kolý tomu, že tam je ekstremne hóru ciplin. Znikne tam malé soniečko. A no to si podal veľmi pekne. Tak, co je užesné. Či to som v jednom čanaku, čo som je poselal na podklady, že veľsi dokonca zícili, že keby tento efeksa děje v kíselynie. Kla aj vyššia tie plota, že okolo 20 000 stupniom sprány som. Je možné želi, že sa to testovalo v niečom, akože takých drastických podmienkách, halbo niečo minoma kovoda. Je možné, že v iných plínom, co dopadne ještě drastické šelbo. Je oto ako rychoseť ako sa daná těkutí na rýchlovy paruje, a probne. A ja by sa myslím pre úplnoz, aby sme nie zneľi zavádzať u co. Uvědol, že to, čím, omačujie, tak reveta to nie je ten zábles. Svetla, tam je je o ten zábl, o ten oto tlakovú vlnu, o ten náraz, ktorý to vyvolá, že toto je len taký, je viem, či je žiadúci, produkt evolucí, ale je to, že druhóra, da že to urobí ještě aj to bliknutie. No, skoro by som nepovedal, že nie žiadúci, efek evolucí, ale prostý je to sprevadzať ucí efekt. No to je neskutúčne, takže na sveť je máme živočich, ktorý, vďaka povedzme plázmovo je zbraní a exoskele, to no hlovy je ostatních živočich, ho na morskom ne. Možno, na zavr možno, oniom povrať jednu peknú vec. Vrel odporučam, ľudio mám býsto skúsurice, tak je vyhľadávač najst, to tie je to krevety, majú symbiotických vstách, z takimi malými ribičkami, zčelad je hlaváčo vytých, to z také pomérne malé oranžovou šedo čiérne ribičky. Nemo. Ní až také pásikave, ale porobné hej. Ten symbiotický vstách spočíva v tom, že tak reveta je pomérne slepa. Teda onama onama veľmi dobrý vzrach, ale na malu z dialenost, a te riba zase vidí do dialky, ale nevie tak dobré kopáť, nevie tak dobré stražiť. Takže riba vlastní služi na to, v tomto páre, že detekuje nebezpečenstvo, a kreveta po to odkomuníky, to krevetie, takto cez svoje týkadla, alebo neviem, ako sa to správne povia si nám napišu taký biologovia, to vícíte je obevedia, že sa majú rýchostiánu do norí a schovacá. Takže na internetie strášne veľobraschou, kde je proste takto dvojca vyzraku, taký malý deng, alebo čo loboj jeden z takým klepetu. Takým klepetu. Jože stjený hodia veľa se jeden z osbranio pri pravenom, ako na divokom zapadie. Ja som mi som, že povežo odporučiš kreveti, že nályvoľ môlej, ale takže rávnasto ribičpov. Že vyvorne chute, ja by som neprídal taký fanfig, čo sa je typista v tom svojem článku, že keď sto klepjetko, to lobo jedno má večie, ako to druhe a samu otrhnia, alebo nejakou stráti, alebo nevie použivate, vlastne to druhej klepjetko sa príspozobia, aby môla tak krevetar lovýť vlastne, aby neostala hladná. Čože keď pridí o svoju pišto, tak druhá rúka a druhej klepjetoji nárasti tak, aby nahradilo. Bud nárasti, alebo sa skorojí zméní. To bude, samo je ale nemá řeči, má řeči, ktej to té není čo. Okrem vyborne horeceptil na pištovnické kreveti. Tak som mi pripomnutím, ako si povedal, že keď odpadne jedno kreveto tak druhe nahradí, spomenú som si na takho strášne smiešného kraba, ktorý má tak halatinske meno, ale doslovny prekladzán za anglištiny je, že brambolcový krab, alebo niekryt sa vlak krabobokser. A to je taký strášne smiešné krab, lebo on si do každoho klepjetkach iti sa sanku, ktoré je do vata, a z inimi krabmi, alebo živoči chmí, tak proste dodie za nimi a troče ich tými sa sankami. A tieže keď svoju sa sanku strati tak potom si musí na zdakuj, ktorá dorastia, ktorá nahradí tu odpadno to tak len som stak spomenúna. Takže keď vidí nejakú nou veľkú sa sanku tako odhádzujají, to je sa obrát veľču, aby mal môvol viace byť ostatných živočichov. Čiže brambolcový krab, o tom zme pisať na vedatorový a nie to nekdy u nas na stranke, takže keď odatie, do vyhľadávača svojho oblubeného tak to pravdě probní nájdíte. Učšite samého, ja ti vám im pekný, ako je zamiešný rozovor. Ďakujem za poluú časť. Tak, ja vám všetkým, naším poslucháciom veľmi pekný. Ďakujem, že si je na spočuvali, tento podkáz, aj dálšie obvítenia si môžete nájdz na spotyfaj, na evl podkázci, a na potbín, a všadie, kde věte nájdz dobre podkázci. Samozrejme našiuť aj našu stranku VVV, podká vedator, podká space, a našu Facebooku skupinu VVV, pekný dějem vám praju, dopočite. Máte sa.