Vedátorský podcast 12 – Ľudstvo vs. epidémie

Krištý rýbo zovikate. Odvertexol ces veveričky až povírusi. Veda nás obklopuje na každomu kroku. Vítajte pri veda torskom podkaste, ktorom budeme diskutovat v obede a prirode okolo nás. Moje menoje jozev, a jasom samuel. Vytajte pri veda torskom podkaste, ktorom budeme diskutovat v obede a prirode okolo nás. Ahoj, samuel pri vydaní našu podkastu. Ako samarž? Mám sa cokom dobre. U primi dvom živý a zdraví a dvom žaj naši poslucháčí. A ja dvám, že každý z naši poslucháčou mám veľmi dobré zdravie. A samuel náhodo chrybka, alebo tak ten torokcia nezastihna? Naščestě má všetko obháza. Vyborne tak budeme důfaj, žeť aj obede koronavirus. A neolovo sa nezka budeme bavit o koronavirusach a celkovovirusových ochorněch. Tak záčníme a si takým plony najzakladniejším. Takže čo je to ten koronavirus? A prečo saho všetci takbo ja a prečo je hlavne správach? Tak koronavirus aktuálne vyuvalo takú svetovu paniku, a my sme vstupili do veľmi je bezpečných vôt, že onom nagraváme odkastrítiť ježný do predů. A ta situácia sa menní zhodnia na děn. Nešný děny nakazených okolo 20 000 zludi po celom svecie. Stoho asi 3 % nakazených ľudítej to chorobé podlahli. Vo svecie to vyvolalo obrovsku paniku. Kto může stale to tako bledne v porovnanie z napríkladej z bežnou sezonou chrybko, ktorá si ročne nakaziviací ľudí a zároveň mají vyušiu, aby tra podobnú smrtelnosti. A no, nakazených chrybkov sú v milionoch, a aj ta smrtelnost je strášne vysoká prí chrybke, keď sa tak pozdenáť je číslálem. Myslím, že len WSA je to od 12 do 35 000 zludi ročne zomrie na chrybku. Ale zase je nakazených okolo 35 000 000 zludi. Takže to per cento je na ten počet ľudí veľmi nýske. No, koronavirus, som zísciel, že vlastne zli nazov pre tento vírus, vež ako sa volá odborny. Poznam na to skratku, že 2019 en kove. A no, to je pre se ten nazov, čo sa ma používať ako, alebo vydiecké oznáčenie. A ja ho záčnem, že to zón nísysky vírus, to znamená, že prešel zozvierad na človeka, a asi prešel za netopierou náludí. Ale povedme si o tom viacej. Ako može, ale ako može takýto vírus prejs na človeka zozvierad? Vlastne tento podkast, aby bo taký, že aj tak bude za tritiženia aktuálny, a teda úprimně důfam, že ho ľudia už nepočuvé v dachých atomových kritoch, lebo výpokla světova epidemia. Takže skúzbe sa susdríť na také aspekti, ktoré sa také všeobecne ponaučenia, ktoré budú platiť je v budučnosti. Pre každom nejakom ochoreň býzmi si mohli zopakové, že dí si pustí tento podkast. A no, prestne tak. A taký nejče, takže vlastne robíme si službu verynosti. Ako vždy. Ako vždy. A teda prvavec dôlšte ponaučenie, čo by si ľudia malý zapamitat, že je rozděl nedzi vírusom a bakteriou. Já mám poči, že běžne to tak ľudia oznáčušetko do kopi, že bacyli. Prestavili si po tím proste malé príšerky, ale je medziny mi klúčo vyrozděl. Takže v oboch pripadoch idě o veľmi malé veci. To má ju spoločné preto sa náme často pletu. A bakteria je vlastně jednobunkovec. Čiže živá vec, ktorá žije, može zomrieť, noží sa a podobně. Vírus je v podstatie iba genetická informácia ulužená v obale. A to jeho náplně, a nie možem poradže život nálebo vírus, ako taký se nepovažuje za živu veci. Čiže vírus je len taká genetická informácia ulužená v protejnovom obale a bakteria je si cevľom jednoduchá ale živá veci. A si aj tém vírusu medzi vírusu má bakteriu je taký, nieže bakteria dokáže sama osobe žíť, ale vírus potrebuje na to inu bunku alvo nikový neho. Konkretně ten rozděl v tom, že bakterie se dokážu množiť aj sa ne a vírusi se dokážu množiť len pomocou bunk. A vlastně to sú základy fungovania vírusu. že to čo vírus spraví, ježe sa dostanie do někoho bunky, pre programujú, aby na mysto to čta bunka malerobíť, tak sa sú strédí na to, aby ten vírus zděl v množila. Vom sa nempreplní a ten vírusa vypustí dolkoľia a nás kačť do dálších bunků. Čiže jeho napelní, každodě na činozní nečo také to úplně donduché. Identifikovať bunku v niknu do niej pre programovaťu, aby ho množila a ty rozmožené jeho kopie pokračujú ďalej. Pokračujú ďalej to myslíš ako po coľom těle, alebo to iných zvierat ľudí a tak ďalej. V prvom kroků po celom, no nínutne po celom těle, ale šírie sa nepropoľtele, a po tom výdustoho hostitela a infikujú někoho dálšiego. Dobre, tak tu sa dostávame asi ktej dálši nejaký temé, ako sa rošilujú vírusi najčastýši. Vyrus vlastne trásme si opisali, že šírie sa tím, že dojde do bunku nechovej, aby sa množila, a po tom hostitela opustí a dakoformu pre skočiná někoho dálšiego. Ta formasa liší od vírusu výrusu, napríklad to byva často trázoformé kvapočkova infekcia, a čiže malé mikroslinky, ktoré človek výkých nie a v nich sa šírie jednotlivé výrusi. Nečičo by sme vôdzok a môli nazvali, že slabinovýrou je, že je tej jednoduchostť, že to sú vpocaťalne také relaty v někratké kusky DNA. Ale v skutočnosti toto je ta ich silna stranka. Lebo to, že sú jednoduché, znamená, že kedy dojelom glomý malémutácii, tak sa glomý výrazně môže zménit, ako výrus funguje, a napríklad, že či preskakuj len medzi zvýratami alebo môže preskocí je na človeka měrně sa zméního fungovanie, a tým, že jednoduchy tak sa tie to zménit je upomérně často. Té rozmi napada takovotaska lahšie mútuj výrie, ako bakterjenie, kedy sú také jednoduchšie pred pokladom. Čiť tam aj taký roziu? A ja pred pokladam, ale toto by bol od treba asiovoríť, také odborne literaturé. Aj, jasná, že to je asi. Lebo, věš, to je moja logika ja on s toho, že kedy sa jedná len o nějakú DNA, alebo RNA myslím može byť výrus, tak lahšie sa to lahšie sa zmutuje, ako kedy sa jedná o bakteriu, ktorá má všetky stálebne časy, když spravne zpravne zpravne zpravne mědru. V prave, že bakterie sú stálevalo mě jednoduché. Myslím, že na Harvard je urobyli taký experiment, že zobraľi antibiótika. Antibiótika zabějú bakterie, ale nezabějú výrusi. Fak, ktorý si treba zapametať antibió, znamená, že proči živému. Výrusi je živu, takže antibiótika je mědžne robia, bakterie sú živé, antibiótika je može zabit. Na to, čo spravili, že oni spravili u něčo ako vôdzokach, takže pretekar z kudráhu pre bakterie, že bylo prvi úsek, kdy je nie boli antibiótika. Potom boli slábe antibiótika, silnejšie, silnejšie, tak to to postupne gradovalo. A to, čo vlastne oni skumali, že te bakterie prednikli od tej prvi vrství a potom narazili na antibiótika. A ako sa tie bakterie možili, tak nekto rezných zmutovali a zrazoziskali rezistenciu na tie slábe antibiótika. A prednikli nekde ďalej, a až postupne fribe hodozvala generácii sa vývinuli bakteri, ktoré boli schopném predniknúť, a životých úplně najsilnejších antibiótik. Čiže aj bakterie vedia zmutovať pomernie rýchlo, ale aj výrusi. Čošetky je to drobne jednoduché veci, a no stále oni sa, velmi rýchlo sa množia, a pomelne chybovo, ale ta chybovo ste vých plospech. Stále je to mutacia. A ako sa ho se mi sa, že to skorinia ke prísposobili neúčých bakterí. Mimo chodom ešte, povedali sme, že sú strášne malé, napríklad koronáví rúsi. Medzí ktoré platríte nový činský koronáví rúz, ale napríkladaj SARS, alebo MERS, ktoré v minuom 10 ročí, ale po svetie, ako oni majú rozmer radovo, že 100 km. Čo sú úplne, že malinky. Až by som pláženie prestavitelnia malé veci. Stopliť je také ponaučenie, že napríklad rúška im vôbec nezabrania. A ja som inlo išel do lekarne, ale som počuľ ako nisí niekdo predomňo pítale rúška proťí koronáví rúsu, ale lekarnečkom podlažou súšetky výpre danáči, že znikla teraz daka svetova panika všeci si kupujú rúška, vlastne v podstatie im niekne pomôžu. Možno trošku pomoču, v tom, že keď už niekdo máte bacili, a bote má dakiú infekciú takéci kýchne, tak asponte sliný nevyfukne do okolia. A trošku to pomahá v tom, že več na koronáví rúsu sa pravdia probňa pre naša dotikom. To znamená, že niekdo si kýchne na klúčku, a chytim tu klúčku, chytim si tvára dostaniem ten virus, tak v tomto to možno pomahá, ale ináž je to tako veľmi zvlášný tren z tymi rúškami. Oskóre to by som povedu. že to je tak aj sociálná ochraná, by som skoro je povedal, že pomáha to takom, nejakom neviem, že sú ľudia uvedumujú, že sa majú já cej staráť, oto som je zdravie hlavne umývať rúky a tak dialéľva prestne ako si povedal, že môže sa rošírovať aj to, že níkdo sa dotkne len napríklad atlačítka vo víťahu alebo, že by sa dotkolo klúčky. Tym, že to si písovo som článku na veda torovynie, že SARS sa tak rošíriľ, že vo víťahu aj toho. Po co majú dostajme neskor, hej, že vo víťahu aj toho. A no, alem to hovorím, že podľa mňa toto je tiež aj taká preludi, taká vetsčujem podľa mňa v pomáha. A prestne ako hovoríš, keď máš tu rúšku na tvary tak si tam nevěždácie proste aj kebiže chcesš, takže to podľa mňa mňa. Po možda aj veš 10. ľudom, aby ne dostali to výrobého horenie podľa mňa stový tozatom. Ale dobre, podvediálej. Dobrej, tak viem, že sa nejakou, viemete rozil mezi bakteriami a výrmi, viemé ako sa asi rošírujujúť je výrie. A povedzme si niečo, že o týmutacia výru viaceť, že čo je tam také zložité, klobo vôvola čovánkou som vidého, že SARS je prirov, alebo SARS je prirov návání k tomu to koronový rúsu. Prečo? V posate koronový rús je takat trieda. Neviem, či trida spravného zdačenie výrusu, ktoré sú, ktorým jo taký veľmi podobný tvár, že sú tako také saľniečka. Prete názože koruna. Probne ako saľniečná korona napríklad. A no, alebo koruna. Čiže vizrejo ako také guličky z takými hapadialkami. Uloho tyhapadialogie, že prisať sa na také receptory, ktoré sú na povrchu búnky, alebo teda sa k nim pripnuť, a potom do tej búnky dokažu predniknúť. Mutacie vlastne spôsobujú. Mutacie spôsobe je zmenú genetickou kodu, a tie geni kodu ju formovanie protejnou. A protejný služia virom okremineho na to, aby dokázali sa pripnuť na rôzne druhý bunek. Ať také do dek dake mutací tak je šanca, že to viru otvorinovem možnosti kam dokaže predniknúť. Ako v těle svojeho hostitila, že kde može predniknú? Nieľa, že v těle svojeho hostitila, ale že na iný druho hostitila. Aha! Takže aj toto sa o domíka tomu viru, te um mutaciu. Prestne, ale potom platí, že viru si lakšie preskakujú medzi genetický podobnými druhmi. Čiže je velka šanca, že viru dostanieš od neto piera na príklad, lebo to těžci cawec. Ale mala šanca, že by si viru dostal od meduzi, alebo odžehrá loka. Abo to sú geneticky strášne zdjale neveci. Tym sa chce podat, že majú iné u genetickou výbavu, iné protejný majú v bunkách, a v receptoroch. A teda ten virus, kde zapada, do ich bune, tak nezapada do tvojich a naopak. Čiže večši? Ale nebo lobi to výlučane. Dostať aj odžerá loka. Jaki virus? Nie je to výlučane hožný, to potom otázka pravdje, podobnosti, že aká velka zmena musí nastadia, tězmeni sú náhodné. Pri tých genetických mutacjach, a teda čím si je genetický vzdialný, že tým je mene je pravdje, podobné, že k tomu prenosu do budie. Takže aj toto sa stálo, v tomto pripadě, tam sa hovorí o netopierovie myslím, ale aj prvotné na znaký boli, ni som že ho hadový hovorili, ale to sa, ni som že už vývratilo, alebo sa na tom pracuje. Niekdo neprvovro, že nový činský koroná virus pochodzal z hadov, čo všetkých prekvatilo bohady sú nám pomernie malo genetický podobné, a potom sa sysklo, že asi sú to skornie to pýre. Takže to už je mene prekva piváko týhady. Takže okamov obrít vo zmetu vylučili. Až samozrejem mene v kýte dětky. Kde vlastne prichodzanie ako v físika, alebo matematika do tohto. Výjemy tam hovorí napríklad učitezmem videlých stránky, ktoré modelujú napríklad šírenie zombia, pokalybsia. Takže lejčo je skorý, také lejčke pre ľudí, aby nejak ho zaujali, ale podľa matematika viesa vysporiadaj stýmto. Tak, poľžím týtaku zdanolývo uplenie sú vysyacu otasku, že na prvé poličko šachovnice poľžím jedno zerniečko rýže na druhe dve, na trecie dva kra dva kra dva, čiž dva na treciu, na što te poličko dva kra dva kra dva kra dva, čiž dva na štovrtú. Až na posledné poličko pojde dva kra dva 64 kra dvi na soby na dvojka sama zosebou. Takže kolko zerniečo, križe bude na tom poslednom poličku. No toľko z zerniečo, že ani ich neexistuje na celého výplanetyzem. To viem. Takže to bude, že ja som storychlo hodil teraz do kalkulački vyhodilo mi to, že to bude zruba 20 cíferne číslo. Čiže 100 miliardy miliard zerniečo, križe po na tom poslednom poličku. No a teraz, že to má spolčné z oširénim výrou a bakterí a epidemii ako takých. No, podstatě je to ukáškoto, niečo čo sa vlaže exponenciálnej vývoj. Napríklad vysikrim to napríklad je bakteria, ale podobně to platí je pre virus, jelbo celkovo pre na akazy. Ježe ak sa bakteria každých napríklad 20 minut rozdvojí. Tak na sečetku máš jednú bakteriu za 20 minut vé, za 40 minut osem, každých 20 minut a to zna soby. A starášne prudko to prebenie do miliardy 100 miliard. Kolý tomu, že začetku si, za začetku to nabihlo veľmi po malinky, že 10 len. Ako keby umostňilo len, že krá 2, krá 2, krá 2. A keď je čísla začali byť veľmi velké tak s 2 na sobenie začne byť veľ obrovský pri rastok. A nechře, že neprudasilo po 10. potom z razu postovkách, potom z razu po 1000. A za rovnaký časový interval to nabieralo obrovské tempo. A no, ta eksponvencionálita pri tomto, keď sa dostávame k viacerým možnostiem, takto je obrovské čísla záchlo, keď pri 10. krádi je to myslím, že už 1000. a keď bakteria má neviem povoťme týžne, na toto svoje rozmožované, tak može je iznalzajú milion. No presne. A to to platí, pre nečečo čuči napadne tvojeť cel, napríklad, čiú, že to výru za obobakteria. Strašne rýchosa v tom tilo je dokáže rozširit, a a keď sa zachytíba, napríklad jeden výruz, tak pomerně rýchosa v tom tilo je dokáže rozširit. Čiže v tvojom tiele sať je takýto eksponvenciálny proces, kedy sa to každých nekolko minúc, zdvoj na soby počet tých virusu albo, z 10. soby podľotováko saťeli, na to je ste platí, pre opulaciu ľudí. Na začetku má ž jedného človek, ktorý nakazí dvoch dálších, napríklad za týžděn. ďalši týždě nakázia tyto dva, jak dálši ich každý dvoch, či do kopič bruštirie nakazený. O týžděn u osmi, strášne po malenky to rasti, tak menične všímáš. Zrazu to veľmi rýchlo predjedou 10-10-10-10-10-10-10-10-10-10-10-10-10-10-10-10-10-10-10-10-10-10-10-10-10- Z razu to veľmi rýchlo predědo. 10 do 10 do 100, kdo 100 do 1000, a 100 do 10 do 100 do 100. A týžděn. A týžděn u svojí nejprvovostou kága, alebo 10 pripadou a po tomto z razu skočíš. A no prezvom rýchlo z razu na 1000. Kde je to nekontrovovane? A no, a to sa vola epidemia. Epidemia je, že prudky nárast počto nakazených osvop. Prestne je za tím úplne takato jednoduchá matematika, že začetku je to proste 10. proces, ale kým sa dějen na malý vzor, tak to rast je pomali, bo velkoz je umer na počť tú nakazených ľudí, ale keto prekroči dacoch ránincu takto začne rast strášne rýchlo. A epidemia je teda prudky nárast šireňa choroby, a pandemia, je keca ta choroba roznes je o velkom územii, běži sa tými slýže po celom svetie, ale napríklad teraz už keca to s čini dostalo do Europy a Ameriky takú sa hovrý o pandemii, a je keď to nemau možno. Vytarov sa mi som že ba vymeho 20. alebo 20. truch štátoch, kde sú nakazený ľudia, ale sa epid Centrumie, o ktorých sa samozrejme výborná poznamka, a celkovo je ich mi som že 7.000. Aho, ale stala platí, že mi som že 99% je včinie, a no, ale těže to je to ří taký, ako taký hod míncov, že par ľudí ušlo a teraz zne vežiči sa tý podrlo týchuplne odizolovať, čo odišlenie kamnej teďlo malo bo nie, takže je to teraz také naváška asivovia celých krajnách. A pre se osiže toto sa 9 roku 2020. A nešte kým sa dostam je do minulosti tak jedno slovo býtno povedať? Poď poď. A teda vlastne, že pogromálizme epidémiu a pandémiu a jedno slovo boložite, že endemicke virusi. A vlastne kieca virus rošili pod som svetiečiže prebenie ta pandemia. Teda kiecať ten virus podády potláčit tak opravde podobne, nevímíteš úplniem všadě na zemi. On ostanie v dachých mali hložiskách rostru sení a potom zase tam tak po malinky nabíhaž 2, 4, 8, 6, 3, 2. a z nikého měsné epidemie, pripadňa a špandemie, a je to dosticilnej vírus. Takže endemicky vírus, je také vírus, toli sa v pocedě usadil už natrvalo na zemi. A prežíva postupňov takéj majú hložiska, hraza, pároko, alebo každú sezonu, alebo každých 10 rokov sa pripomenie. A vlastne jeden dôl přečeplňa veľmi dobré, že sa tak až zmírno hysteriu, bo je proti tomu nové mu koroná vírusu. Žiže sa teraz ľudia snažia, aby sa nedostal, bo hto hto endemickovo štádia. Žak sa podari teraz daco pekne údržať, daco malom prehistory a tam sa podari vily ječiť, tak je možno, že sa zbavíme návždy. Aksa roši rít. Takže toto je sa v pandemnáho úradostanie. Plus, každé dálším noženie, nikto je môla práčiš, jak nechajme i niech ten vírus dostanú všeci ta umrknot z niej tak a velka vily ječi mi sa stohávame pokoj. Ale každé dálším noženie je prehistor reten vírus, aby zmutovalo. A teď da može sa zmeniť, može sa státí smrtelnejším, može sa státí nakazlivejším nečo kopa možnosti. Ktoré nechceme obbych sa ostalenú. A vlastne plasmo, že ješie poviem jednu veť, ale vlastne poviem ještě dve. A lobo ty sa ostalenú matematicku ča zapokrolyzme to, že teď da že ta exponenciálna funkcia, ktorá pokrieva ten drastický nástup aj vývoja chorobí v těle a zároveň aj rozšírenie epidemie. Ono sa zatím skrieva eštej na matematika, a ista jedna z nohých časťí matematiky sa zaubera, že modalovaní epidemii. Či normalne proste na počita, či si ocimulujš ako veľmi sa šídi choroba odhadujš aké nakazlivos, keď môlaž, da kelimitovaném nošto v akcín. V ktorý časťi světa by si ty v akcíním mal použiť, aby si proste tako zamedzil rozvou tej choroby. Ato tom a celkom peknú historiu lebo to začalo okolo roku 1662 ši ale nedávno. Veľmi na matematicku teoriu šírení epidemii. A vlastne John Ground włądy je analizoval také data, ktoré pravidelne vychadzali to boli také, že umrkné listi ako keby. A snažal sa omboľ vlastne jeden z prvých takých demografov, ktorý analizoval, že ako časť to dochadzak snažal sa v tom najzdaki sistem. A to boli úplne, že také prapočiatky toho, že ľudia sa dačo na to smrd pozradi ako nie, že to je také neščasť, ktoré sa ti udělou lebo niečo. Ale že taký taký je za ty proste niečo prirodzene čo sa tako da uchopit. že je to priroda, že je to spôjenie, že to nie je nečo spôjené z bohmi, zvizmájora. A po tom, ako že v tedy sa tomu zauberou, tím zauberou strášne malu ľudí, takže trevou dach se storoči, kým sa bude taký veči progress. A to bude meno z tým spôjené dania odbernuli, z také rodiní z námih matematikou. A on v tedy urobyl matematický model, ktorý se zauberal tijahňami. Či sme ještě, alebo v tedy ľudí ještě nevedi, že také bacili, že také drobne veci, ktoré názabiajú, ale aj tak už cokolkom dobre analizou tím, ako sa šíria smrťa ľudí, v tom začala vidie daki systém. To bylo rok 1700-166, a po tom zase doho dloho nic. A začetkom 20. storočia už bola vybudovaná solidná matematika, ľudia videli robť z diferenálnymi rovnicami. A poštvali teda na epidemie solidnumatematiku, takže existuje čo ako kermekou mekendrickou epidemický model, ktorúž presne zachytavali také veci, že faktori akodlohoj infektšná doba choroby, akoval misa ako je chorbaná, kazlivá, akoval misa šíry. A veľmi dobro opísali zniknute epidemie a teda aj navrhovali v djakotomu ako sa protidilším epidemium chraníky. Takže vlastne nie je tu viatrenie, že ako sa bude šíryť, tak epidemia čo vlastne, alebo vlastne expost, ale je to vlastne aj prostrie dognáto, ako predchaca tým epidemia mňa go zabraníť. Onihanie po toho vidia povedať, že týmto miestom sa ta choroba bude šíry, tak skúzme, keď máme nekde, nekde je uzavrý dakecesti, tak uzavrýme tu toho, bo to to vyzerabí, takže mesto nesabrú šíryť na. Alebo letecké už zliže uzavrú, a tak dáme. Zatečal som vydal akurat analizí jediného modelu pre tenový činský koronavírus, ten odhadoval, že počet nakazených ľudí bude 200 000. Spravne vedecky by si človek ma počka na viace, tých predichci, a potom z nich daco poporovnavať a vybrať, že ozrede, že prečenie sedi a daco ty rozdíli vysvetli, a potom z tých modelu vybrať je najspravnejšie. To sa zateľaši neudia, o toto je taký prvý krok, takže a zatryte, že je to bude 1,5 milion, tak na mňa priští naštlané imely, to to bude da zaťal nelepší odmysť. Mi za to nejmoženélo urobiť. Nie je to našaký, ja mi sme tie modeli nerobili. Ještě si spomínal ten viťak z osar som, a či vlastne tiež niečom zajmáve, že pocať je prichorobach je doložite akévelmi sa nakazlivé. Napríklad pri činickom koronavírusie je ten reprodukšný faktor, okina úrovň okolo 2 až troch. To znamená, že jeden nakazený človek to posunie 2 až troch ďalším. Čože dostatohiš nejmož také zle. Nieco také zle, ale už stačit na ta, by sa to exponenciálne širolo, bo neprtomajú traja, potom 9, potom 20, 7. A aby sme či, ako vi sať lečím, čím nišie to či slotím lečšie. Když ma hodnotu menču ako jedna tak choroba myzne, keď ma úrovveni jedna tak to z takyti endemicke choroby, ktoré sa proste dlhodo bo udržiavajú a keď ma viť tak exponenciálne rastu. Ale problemie, že to je taka matematika jednoduchá, že prijemere to prejnesiž na 2 hludi. Ale jsem tam sa stanie, že niekdo je, ako keby taký super ší rítel. V pripadie SARSu to bo daki doktor, ktorý nájšiast je býval v medzinárodnom hoteli. On ličo pacientou, ktorý mali ten SARS, neviem, či sa v tedy vlastne vydalo, že to je SARS. Onišlo do vytahu, načukal si na ktoré poschodě chce istť, a v tom všetci, ktorý prosti tukli v tom vytahu. Neviem, čišetci, ale velkeča z nich sa nakazila tým SARSom, čiže. Takže môže to byť aj takéto vedlajšie nakazenie, že môže sa len dotknúť niej čoho, kde je ten virus a prejnes to na seba. Teda má to je ten to nepredvidationý aspekt, že obře sa prosti nejkdo taký vyskytne, že o vela viace ako by sa čakolou dina kazy ako prosti ta matematika ukazuje. Holo bo prý SARS, ten počedúčíte nebylo taký vysoký ako ľudia, aby sa nohle kazili v tom vytahu. Tak to bol naozaj víci, ako to neznam. Či to sú, dobre. Aby sme sa posunuli ďalej v tom našom podkastě, podme si povedať o nejakých tých največích epidemiach čo kedy boli výhistory. Podme na pryskračku, záčnitý nejakou prvou a. Čiže, aby sme sa posunuli do predu, tak sa posujeme do zaduvčase, pre se tak jeden krok do predu a dva vzad. Aj keď je tento podkazvenovarny vírusom, tak v tom tom, jak se sa budu nachadzáť aj epidemie, který mal na strosti bakterie. A budu sa tam nachadzac toho dvovodu, že kebyže ini nespomeneme, tak každý výnam neť písal a komentovam, že preče sme ini nespomenuli. Aby sme spísali, že to bol podkaz o vírusach, tak sme hi za radili. Ale inač sa neňa vám, keď písvete. Nevame sa len, že aby sme uspohujeli všetkých, aj fanúšikou vírusou a aj fanúšikou bacteriai. Všeci jau budu spokojnej, potom to. Tak ja vy som vybran na prekožeš 14. storoči či 1 smrd. To je asi najznamyšie mor, ktorý ma na strosti bakteria. To je to už je preštám zle, ale je to jersiný a pestis, nekdo napištíme neľa imel, tak to bylo nespravne. Aťažko sa tady, kolkú ľudí má presť na svedomí, ale počťa sa to v stoukách milionoch ľudí. Čo je zruba polovica populaci, ktorá v tedy žila. Opelne, že neskutočné. Ten tomor sa potom opaková o často žovnení, taký, že bola čer na smrdia botka. Potom sa vopakol už možno takým ménších merypkách, ale stále po mernie často, a dokonca existuje do dnes. Ročne to asi 600 pripadau zruba 10% umertnosti, o či ta to bakteria stále existuje. Je endemicka, tako sme sa naučili nové slovo. Ale už nejaká nebezpečná, ktorý si lebo radia pro vňaj, ktorý môžete bakteria, už máme podkontrolou proti minulosti. Môže vidiai, ktorý to môže náš imunitny systém sa zlepšu, alebo. Myslím si, že náš imunit. Môže byť lebo minimalne, máme viacej potravit, čo istej miéri, kým sa to nie začne prehaneť po maha imunitnemu systému. Alas to bydje skorkolia antybiotykám, a celkovo tomu, že rozumieme ako ho robi funguje, ale přesním věme bojovať. Nie úplní jasné, že čo ten mor naštartovalo, ani kedy presne, ani kde presne vznikol. Prad je pravne vznikolník je v Azí. Ja som počšel takú teory, ktorá je pekná, ale pravne nie spravna. A to je, že ľudia vyhane. ďcaniali mačky zobidlí, lebo hovorili, že mačky pe sú vlastne bol sorky. A potom impodom ho začali behať potkání, ktoré termo roznašali. Já som sa se počú, že nie potkán, ale bohá, ktorá sa, ktorá bola na tom potkánoví, že tá pre našel. Ale že do teda sa to nevělo, bo nakolko to bylo tak strášne davno, že veľmiť ažke účiť vlastne povod. A no, bohá morova. Oto je bohé som to našela, a že ona vlastne funguje, takže ona dostanie tu bakteriu, ta bakteria se je začne množiť. Aže úplne uphá traviací tract, alebo teda zne funční. A ta bohá začne miť strášne hladna. Aže začne kúsať je veci, ktoré by bežnienie napadla, napríklad ludi. A do tých ludi prenes je tu na akazu. Takže to by sme mali 14 storočie, či jedna smrť aksa objavi, storoj času niekedy, tak tam sa účiť nevrácajke. A no, počiúli se to tu, nevrácaj ti sa boli 14 storočiem. Dobre, dálšen epidemia, tu si zobinam, ja v druhom 100 roči v ríme, sam kovieš, ktorá to bola. Tiaňa, ale nevie ma ke. Bol to virus, ospravidujem sa šetkým latinčinarom. Varioľa major a zabiľa 5 až 10 milionov ludi. Čo tie sa nezda až tak veľa, ale zda. I je to strášne veľa, keď sa zoberiť, že Slovenskó alebo české republika by mohla byť výhľadena. Ale zoberme si to tak, že rim bol največe mesto, a ten mal milion obýváťal. Takže musel byť zomere celý rim, a ešte 4 milion ľudí, ktešte 4 milion. Ešte pár na vrch rimu, bym celý postavíť až celé výzabiť. Takže to bola obrovska katastrofa pre vlastne to druhe 100 ročie a pre rimskú ríšu. Čo sa týkal obhodu a cestovania a vširila sa ta epidemia rýchlišie ako kedykových pretim. To si mal dobro poznam kúlasne, že ten rim bol pre ľudnený. A te vlastne úplne, že. Neviem ako vi som to spôčný znak mnohých epidemia, že vyžadujú pre hustené oblasti pretoje, tak často pochodzajú z Azie, sčiné a bo z Indie. A to koľi tomu šte nereprodúšni faktor výrusu, k zavysí oto, že kolko vlastne mal dispoziť si ďalších hostíteľov. Necháš pre seba, možno na nechází to pre seba, ale nikto a hano pre se nechází to pre seba. Takže to je takalogí, kedy máš pristu vyjacerým ľudom ako ten doktor v tom hoteli medina rodnom. Je to veči problém ako kedy vývasám na samotie v Mongolsku a máš nejaký výrus, ktorým hože spôsobíť epidemia. Dobre, podme na ďalšu epidemium v našie historii. V peknastom s to roči bol Hampa výrus, ktorý nemal až tak veľa obetí, ale choroba, ktorú spôsobovala, ktorú zabíali tak zvlášť na, že sa to dostalo pochto nažho rebríčka. A on spôsoboval nečuč sa teraz označuje, že anglické potenie. Albo teda taký doslovny preklad z suetningsiknes, alebo inkliš suetningsiknes. A vlastne teda to choroba sa priovala strášne prudky nástop sim tomov bol. A jeden z tých sim tomov bolo úplne, že brutalne potenie, a pomerňa rýchlo ponio má stala smrť. Bola ta smrť sdej hydratací, o či? To se nesomistí, a neviem, či existujú také úplne prestne záznami o tomto. A nakluku se jednalo obdoby pred 45 roku. Z toho čo som čitel mám asmon taký pocit, že ta choroba mala prvom, že byla tak smrťalna, že strášne rýchlo potencialnych hostíteľov výhubila, že pomerňa rýchlo zanikla. Kdeci prestavíš infekci, ktorá by okam, že tie zabila svojoho hostíteľa, tak ona nemá nakhodila preskočiť lebo. Pynieť proste výhubiť, čo sa dá, a tam skončí. Takže infekcia musí mať takutém výva, že no zmedzi svojo smrťalnostiou, a tím ako kolkovie ďalších ľudíznou nakazy. Úplne najspokojne šej choroba, ktorá nezabi je svojeho hostíteľa, ale no prínúti širi ďalej. A takto fungujú rôzne toksopla zmozia podobne paraziti, paraziti, ktorý teda napadnu a spôsobila, že ho širi ďalej, ale sa mne zahinieš. Či toto je spoglado v šiereňa úplne na ideálne ša možnosti, a velka smrťalozíte teda kontraprodu tývná spoglado toho výru. No ok, čo máš ďalej? Ja mám ďalej 19. ročie a tím je cholera, ktorá zabila v rúsku 1.000. ľudí. O cholera je bakterioli vytkého chorenie, a potom bola aj celo světova chrybka pandemia a tam bol ti je 1.000.000. a to už je výrusového chorenie. A to je výrusové. Takže vlastne sa spojili dve a epidemie, ktoré malý výsleduk 2.000.000. A inerš, skočili sme z 15. na 19. ročie niekul, ktoré môžeme z 15. na 19. ročie, neboľo neboľa žiať na epidemie, ale v porovnanie s toči 1.000. smrťalozíte na 100. ročia, je to bledně to v porovnanieť rošku. A nejdeme chronovogítský to se si už moholiším. Dobra, čo máme ďalša? Myslím si, že to je taká budnáj znamyšá, alebo druha najznamyjšá epidemia. Je to učšte, že v top trojke a to je španielska chrybka, ktorá období prvej svetovej vojni, zabila a 100.000.000. obyti podľa. kohado, 100.000.000. Věž preče sa španielska chrybka vľa španielska. Kolej tomu, že španielskou bola neutralna krajina, o čas prvej svetovej vojni, a nemalí jediný cenzúru, myslím, že si, že na noviní a na spraví, ktoré vidávali, a krajní, ktoré bojovali prvej svetovej vojne, nechceli stráši ľudí, že je nejaká pandemia, alebo epidemia. Tak nikdo negovorio o tejto chrybke len španielské noviní, ktoré si spraví. Tak presne tak, že tento marketing úplně neopravnienie dostali. A začala viem, že úplno nekde hinde, že nemá povoť španielskú. Ja som mane čítalo rozne teorii. Jedem bola za se, že začala niej je v Azí, a optom som mane čo o francusku, a ako chodila do predu dozadu posvete veľa krad mutovaláškým dostala toto smrtelne štádyum. Ale praďa probnia tomu vôľkom pomohlať ta prvaseta ovojna lebo nie dostatok oteravým zlehygienické podmienky prehustienie v nektorých časť, jak to sú presne veci, ktoré. Aj velka migracia, pre kreslovaným hranic, to je proste voda namlím pred epidemie. Toto je a sú, že najpesimistické šiore, že a 100 milionov obetí možno to bylo troško ménie, ale stále sú to prosi, že 10 milionov obetí. Ja som videl, že ten najkonzervatívny šiu odhat na tríci a tých milionov. Čo ak sa nemilíme stále o veľaviací, ako poče do obetí prvysvete vej vojní ne? Ja no, myslím si, že je to stále o mnoviací, ale treba pozráná to, že v nás začiatku 20. 100. bolá poplácie, myslím, že len 1 miliardá, alebo 1 miliardá po ľudí. Takže zomrou na uzadite. Obrowske čas poplácie zomrou. A si každý poznal nikogo do zomrou naš panolsku chrybku, ja by som si tím. Učite, učite to si viem predstavit. Je to zreme mohli byť odláhlejšie časí sa ve takto rene boli. O zás je hnoté, alebo boli miní. Dobre, Ďalšia epidemia, to je taká veľmi moderná epidemia. Je to epidemia vírusu HIV. Ten tá začala 20. 100 ročí a vyžiadal si 30.000.000 obetí od je vypuknutia. Ale je je správne hovorit o epidemii na kolko to strášne dluhy času štrva. A už sami zdá, a keby se ľudia zvíklý na to HIV a žiť z tím. A si pandemia možno správne šislokie, že to celo světovo rošíre ne. A si je to stále správne z tím, že nepodádil sa nami potlačiť. A ta to choroba je zaker na z nikokých dvodů. Za prvej je asymptomatická. Poznamená, že sa šírí aj, keď nevidíš s sým tomi. Keda sa neš chrybku a vidí, že máš soplýga, těplotať a gostaněž do másy v pohodě. Keda sa neš HIV, tak o tom dlho nevěž, a môje što šíríť ďalej. Takže prvývolky problém. Drvývolky problém je, že HIV ma strášne jednoduchú genetickou informaciu a velmi prudkomutuje. Čitala som v jednom článku, že toto je pravý jeden zvlávných dôdô do personálniu. Neda rý vyvinúť dobrý liek. Oseď je týtielí, ki robíš tak, že ten vírus mání koko roháko funguje, potrebují identifikovať bunku, ktorú napadne, potrebují do niej predniknúť. V niej potrebují zadiť svoj obal, a potrebují preprogramovať, abyho množila. To je prostě vela krokou a ktorí prestne jeden z týchto krokou napadne. Ale aj ve môto je tak rých. že něčo vymyslíš, on, že je zase trošku iný a zase tento vilygně funguje. A HIV háčko v tom znamená, že human. Myslím si, že tože human, ľudský immunodéficitně vírus, a hádzá za SIV, a S je Simean, ako neměmčí opica, alebo ludob, jaké je spravo znáčeně, ale teda. Můžím si, že ludob. Pohadze, pohadze jůz opíc, a podoro sa vystopovat, že zruba podkěl, pohadze to skonga, a proulí na se to z obdobím, kedy bylo kongo kolonizované, a ně je to náhoda, lebo, můvlastně. Evori je taká, že ten vírus na ľudí přeskocí už vela krát sa opíc. Kolý tomu, že tam ľudia opica Lovia, pravdě pro vňa jedia, tam tě prilovice, prilové škrabně tá opica, alebo se tý prosi, tak sa ten vírus pre něsí je zopica na těba, ale večnou sa něž šíli dělej. Ale zmeno životného štílu, tím, že ľudia sa nagromadili v mestách a žili promiskujtnější, tak ten vírus pres kakoval zhostitila na hostitila a zrazumal vela prirožnosti zmutovat. Až z toho SIV zmutovával na formuha IV, tak akoji poznáme do dnes albo teda, daka ta úplnest prvotních verzi. Čiže v podstatě HIV bolo neprijamo vyvolané kolonizaciu Afriky. Tělše zla, več čo se posvila kolonizacia afriky, nevedit jen. Počet HIV vo světě má klesa, a v Afrike stále rastě. Čo je presně ako tyho vríž, že můžeme stále možnoho vrdí o tej epidemii, alebo pandemii. Čítal som jednospravu, že sa dokonca jeden člověk na světě Viliečil z HIV. A si je to možné, ale aktenlik zafungovala jednohod člověka tak neznamená, što by je platí je na ostatních, lebo koji to možtem vírus rychlomu tu je. Prejsem to to, co povedad, že dokonca ani lekarik, kterého osetrovali, nerozuměli tomu prečo sa Viliečil, ale leny Viliečen, nemá sebe už tu nakazlivu zložku. A tak dál, takže budeme držet palce, aby se podarivou to tom Viliečit tento vírus. Dobrém, ideme na něal dělšé rok 2009, raseca chrybka. Vírus há jedna njedna, to je těž veľmi, podľa mě znamy, a to už sa dostávam do tých novinárských českéč, zme boli bombardovaný há jedna njedna, to si veľmi dobre pametám. A bolo to opravně nejako, že na parlo to podľa od Hadov, 10-20% svetové populace, pričom zomedali státisice, či v porovnení z tím, čo zatěl predvád za činský korona vírus, to je úplně, že gigant. A možno vidí radí, že sa z tím podelou dakový sporyadat. 19-20% populace v 2009, myslím, že 6 miliard bolo. Ludí, takže sa bavíme o 600 milionov halu, bo 1,2 miliardy, ludí, čo obrovské číslo, a presné akoho vori sám státisice umertí. A ještěkým prišlo činský korona vírus, tak minulý rok bolo volmi populát na jedna epidemia, popularna v Media Minimalne, a to je osypkova epidemia na ostrové sámoa. A je zvlášnosťou je, že. Nechcem plářeně, prejamelo mám poči, že poměrně prejameho je zalmůzod povedná anti-vaxerska komunitak, ktorá búšila do obivatělou ostrova sámoa, aby neočkovali své děti. Až zaučkovalno skle slapodak je úplně pod kritickou hraní, co to čímbla někdy dokonca okolo 30%. Novorodem, co bolo zaučkovali, přejdeho prvých paroko život. Čo je strášte malo? Čo je strášte malo? Tam následně tam teda vzníklá osypkova epidemia, pričom osypky súž očkovatil na choroba, a ina priktou můsa tam teda rošírala epidemia. Tisický nakazený hludi, 80-81 zomrelo, a než čiastě prevažně děti. A toto je veľmi smutna realita, moc nezaujala noviny, ale i jedinou správů, čo jsem zahyděl, čo bolo cel kompozitívna doho hlavného. Tých antyvákserov viem, že zavrili a idu sudíc za veréneho hrozeně, alebo v nějaký podobní tresničin. A ľuděže veraj začali znova očkovali své děti. A akože samozrejme, že tam, koniečně, ľudě a povedal. Na ostrvé sámla sa hnedí ľuděs pametali, a začali vovolkom očkovali, a teraz je tam ta epidemia znova potláčena. Už tev jaz mě je podkontrolou, a na děnej base tam možně zami rami, že nikdo možno ještě daky upelně malé do zvuky tej choroby tam sú. Ale je to smutne, že 80-81 děti musl ho zomreličkovalitom. Zahraně, či já jsem se pozdala na preklad u nás, či na to toho vory anti-vaxerská komunité, či sa postupně zgambou išli nikam schovat, tak ně. Oni začali, že tam vlastně skutočnosti nikdo náskval roší rultu epidémiu, a že to vlastně, že tu epidemí v vláli vakcí nějakou úplně nezmyslí. Dobr enough. Nemusím já si to to komentovaděný. Je to myslím, že na každom rozhodnutí, ale učitě očkujíte každou, kdo možete. A vyždete úzavrili nějakou lepšom, no o tovnělan, v odsmrtěch, v epideměhatek dělali, čo proti víru som možeme robiť. Samo daj na mě, jak je rady, alebo čo možu veci robiť, proti víru som. No veci sa snažia minimálni fripadě činskou koroná víru som vyvinuť v akcínu a vyvinuť liek. Nie na všetky vírusí. Existují vakcíni, ale jakí na některé ale ano, a ty na ktoré existují v akcíni by sme samolí vakcínovat. Prvadolu štavec, drvadolu štavec je, že vela, týchto choró psa pre náša koli. Nie chcem plát, že nedostočným hygienickým návikom, ale takovéci. Tak dobro, tak, koli tomu, že ljudiom někdy hibe v běžné hygienické náviky. Ako, ja neviem, zakryvací ustapri kýchaní, kdy je člověk chorí, alebo kdy je v jeho okody někdo chorí tak si treba 10 kr za děn umíť růky, lebo. Robla sa taka študia, že ako často sa člověk podvedome híti zatvar, a zistilo, že v prémere 20 kr za hodinus a hítíš zatvar, ani si to ně umíš. Takže akcí tě růky ně umívaš pravidělně, hítíš klúčku, hítíš sa ust a ten vírus, ktorý by tam i naž nemál čancu sa dostate, a kte da ně oblizujš klúčky. Tak. Tak, tak, tak. Zabavky odzvoděl. Kde je oblizujš klúčky, tak tně pomože umivací růky. Zároveď jediník do chorí, tak myslí na to, že on tu chorobu širi dělej, čiže něce stovat k jedně musí ráči sa vypítad nějiz do práce lebo. Korý tomu, že člověk robí hrydino a idě do práce, a i keď má hrypku, tak po tomu, že nakazit 5-10 dělších polegou. To to podla měl ljudia veľmi pocením. Samo jel jatý veľmi, pekne děkujem za něšní podkast, že si si našel čas, já děkujem za pozvánia za tentový betemi. A bolo to velmi aktuálné, takže ten býber vole jednoduchy. Já vám naši posluchá, či velmi pekne děkujem za počuvaně, vidíme sa, alebo počujeme sa predělšenom výdaní vedatovského podkastu. Nájděte na zná Youtube, Spotify, Apple podkaste, a všaděk, kde nájděte dobré podkastik. Počuvaj pozrajte naš web, vedator podka Space, alebo našu Facebookou skupínu. A budeme radí, kde názaj podporíte se z Patreon. Pekný děn. Máte sa. Mě hej, ale dobré to vole pro mělo. Co to je tak a tema, že může živovit podla mnoducho, a i celý podkázlán o výruch?