Go back

Tatiana Ondrejková CEO Pelikán o podnikateľskom prostredí a sociálnej zodpovednosti

63m 35s

Tatiana Ondrejková CEO Pelikán o podnikateľskom prostredí a sociálnej zodpovednosti

Rozhovor s Tatianou Ondrašikovou, spoluzakladateľkou cestovnej agentúry Pelikan, sa zameriava na jej podnikateľskú cestu od začiatkov v 90. rokoch. Začínala v čase, kedy podnikanie na Slovensku nebolo podporované a čelila mnohým prekážkam, ako neochote bánk poskytnúť úver alebo kreditnú kartu v dolároch. Jej prvý podnikateľský nápad vzišiel z identifikovania potreby študentov, ktorí potrebovali lacné letenky na sezónne práce v USA. To viedlo k založeniu Pelikanu. Revolúciu v odvetví spôsobil príchod internetu a low-cost leteckých spoločností, čo nútilo tradičné agentúry radikálne znižovať ceny a provízie. Pelikan sa úspešne adaptoval prechodom na online predaj. Ondrašiková zdôrazňuje výzvy začiatkov, vrátane obmedzených financií a nevedomosti v marketingu, a dôležitosť učenia sa z chýb. Poukazuje aj na kľúčovú lekciu o spoločníkoch: potrebu vopred jasne definovať pravidlá a kompetencie, pretože priority sa menia. Za veľký úspech považuje budovanie osobnej dôveryhodnosti a získanie rešpektu, ako aj schopnosť zabezpečiť živobytie sebe a svojim zamestnancom.

Transcription

11119 Words, 61696 Characters

Slovak
[Mužiká, ktorý všaká] Ahoj, tie je počovaté dálši děl podkastu bolovka. Moja menoje radka, a bolovka je moje audiovisia. Zosomně ním mojej zvedávosti úprinostia u kecanosti. Každú niedzielu pre našem do vašich úší rozhovory zaujímavým a in špirujcými ženami sčesko-slovenska. Tak sa na chóku zastavte a užžiť si dálší rozhovor. Volovka spojla sili z uržasným projektom Heroes. Dniešní rozhovor bude v spolo práci z portalom Heroes i dinejdeť je zamavečlánky o inšpirujcých ľudioch, ktorí bíreve užitočné produkty, inovujú, tvory a hodnotné umení, širia kulturu, suspíčkový športouci a zjaláve a pomáhajú našej krajně rástu rôzných oblastiach. Každým je zbudním výtvaré dve podkasti pre vveve, bodka Heroes, bodka iska. Děkujem Heroes za možnost podělať se na tak úžasnom projektie a moým dnešným hostiom je Tatiana Ondraikova. Spolumají telka asijou cestovnej agentury Pelika. Statianou sme se rozprávali o tom ako začinala 90-ich rokach podnikať. Aký rozdziel vidí v podnikať oskomprostor dí vterí adnes. Akov ním asociano zatpoveď do svýrymi vočí ľudom, a krajně. Akujé o tom ako sú vnímali podnikať alev našej krajne. Tak podme grozovoru. Moj nnešným hostiom je Tatiana Ondraikova. Poľumají telka, a vykonají telka cestovnej agentury Pelika. Some veľmi ráda, že si na mne našla čas. Ahoj. Ahoj, merym ráda, jak mým. Ale je by som čerada takto chú predstavila těba a tvoj pribych. Protože možno nechciú ľudia a štak nie poznajú. Ago je toto vydôlíš. Sámo zrajme. Výrastla s hontěnských němciach pribánskiej bistrici. A no. Hej, správě, dobra. A što by som až ho, že ráče pláže v hontěnských němciach pribánské štiavnice? Pribánské štiavnice. OK, dobre. Ale k ľudne je pribánské bistrici. Tak to poľnikul internet. Ale dobra. Odnoľička smilová taniec. Aho. A chcál si se můvennu veť eproposjonálny. Dokonca si kvolyniemu odišla dobratý slový klopka na gimnázie. Bez vedom je svojých vlastnych rodíčov. Aho. Aho. Aho. Presniták. A na jednosti gimnázijete prijali, a ty si se vlastne prestechavá dobratý slový. Aho. Našlo si zidu taniečné opartnere? Našla. Zatřešte spôltancováť, choť neurozné súťaže. Aho. Aho, ale vlastne tanieci je celkom dráhy koniček a v té dobé povedpreť, pokodam, že sa s nínie dalo až tak už vývidť. Čiže si se rozudla, že si vlastne musíš poskovanáj z práco. Prasne tak. Poslubna ceste bolo o cez nejkoľkých zamestnanco až se dostal do cestovnej agentúry. Ato tu práco si si zamiolovala. Ato. Tako práco te agentúre v cestovnom ruchu pomáhať ľudnom na cháde tu správnú do volenku preni. Ato nie zamiolovala si se až do tvô šefa. No a č tak veľmi nije. Ja som sa teda nágozať do cestovnej káncela, rie dostala úplne náhodou. Ja som pred tým. Ako moja prva práca bola robla som asestent kúriádiceľa. Ato vlastne v tej dobe to bo takéže v tedy nejfungovali takéto úžasne noudbuchy. Ako moja že ty tu teraz ale v tedy boli také tie velké skrinie. In šte v podstacie, polali sa že pen týá a ten nejajť sa se nevedel zaplnujaní to pen tým. Takže on potreboula robí nejaké reporti, takže on ma posledil na svojevalku korženú stoličko. Ja som tam robla tie reporti ale mňa to za 2 mesia ce prestnalo bavíť. Takže ja sa motiľ odyšle a potom som sa záme sa nágozať agentúry, sa bolala Evropera, on sprostrzedkuvala operpo by ty pre no a vecočký, ktoré chcelí zdozáhraníčia. A vlastne tam som záčala robí také tie drobne veci typu pojistky abystalovať kartievra 22. ZASI-karty. A vlastne v tedy na to mi stom je ste sedelní čo čo potom stohodzniklo cekajem 2000 strável. Tak a teda potom ako som odyšla ste agentúry Evropera, tak som záčala pracovat tam a tam zapremi sa pojlí dve úplne užasne veci ktoré miúje. Má projavec sú sú počiteča technologie a keď v tedy to bolu a vlastne veľmi papierové a druhávec bolu to co istovanie. Ale odciel si nemágo toho že ten všet v nebo úplne ok a vôtošku despota odyšla a založal si si vlastne cestovne agentúry. V tej dobe ak som do spravne pochopila neký zpôsobom si zarezerovať lecienku bô taký zdľhavi proces a boli celkom dragé v tej dobečie lecienky a k tomu spravne chápem. A môsozi fizický takto chodí do ty chcestovných agentúr. Tak daľ sa to vybáviť duže v tedy formou telefonátu alebo formou mailu ale nie fungovali také tie sofistikova nevebové stránky. Kde je si človek mohol úplne veľmi jednovochva prehledne pozrieče, ktoré leti si dostukná za akecem nej. Zdenádro je stránne v tedy fungovali tie štúlenské lecienky ktoré boli výrazne výrazneľa cnejšie ako tie klasíc kelecienky ale pre takého toho bizniste stúceho ktorý potreboglianie vôto rogleť je do Londina. Aby si tam vybáviľ nejaké strétnutie a v strétnutie nás pe tak v tedy boli tedy lecienky neobaríťal nejdraje. To keto preratame na evra tak v tedy ta lecienka snala možno či siť záčinala takého bezvikendová v podsa cehaj. To je to boli hodne drage lecienky. A potom sa ten torech takto chúzmenil? Či internetom, či rúznými, softwareomými nástromí ktoré výhledávali tie to lecienky nísko nákodovými lecmi? A tisnesa vlastne v tedy rozudalať čo? Teraz to zabalím alebo teraz to vyúžujem a podjem ďalej. Mne sa presne vlastne stalo to, že sa zménil ten trich a zménilí sa teda tie cehn lecienik a tým pádom, že vlastne tie klasit kľačické spoučnosti boli v dálmi tlačne tým novim konceptom tými laukostami, ktoré nie potrebavali platiť v velapenia z iná odžávanie takých v velkých globalnych distribučných systémou database. O nieproste mali tu svoju vlastno a predávali na svoju web nepotrebavali platiť v nejakú velku sied predajtcova odžiavajť siedškámených predajní. Tak vlastne oni dokazali fungové dnaozej na v velmi níských cehn lecienik a to tie klasit kľačické spoučnosti začali v velmi pocitiovať. Takže oni teda ješili, že čo idu spraví nejno tak prvávedz bola museli znižovace nulecienik a by boli atraktivne aj pretih klientou, ktorý proste sa pomalí dostavali kľačickým mlecieckým spoučnostiem a samozlejme jedna zveci bola potrebavali katovať naklami. Na menáže začali znižovať typu provizie, ktoré oni výplatili takým tým kľačickým predajtcov mi a sam bola jeden taký ten kľačickým predajtcov. Jakieť povedzme, ja nevem naozajtech 20-drakov do zadu typu provizie sa pohybowali od 10-15% z tých drajých lecienik z tizidzevro. Tak po tomako prišli na to, ktorý je loco stové leciické spoučnosti, tak a diedna tie cehní sa znižují, ja neme v stisidzevro na 150 devro. To znamená, že to bol pre mňaj prvý zásadni problém, a druhý zásadni problém pre mňa bol ten, že ktorý by prival stoch to, že vlastne, jaké sa mala fyzický človeká, ktorý nejakého lecienkára, ktorý poskytoval ten servý, z tamuklientový, ktorý šlože chcem lecienku, tak on dokaza v tom istomomomente obslužitľmi jedného klienta. A tým tánom v poceče moje naklať iníšli neobaritelnie prútkohore a pre inyľa prútko dole. Tu znamená, že povedzme ten obrat, ktorými predstým vírobýl jeden človek trestniem 10.000€. Teď teraz sa potrebala vštíroch ľudiná, to abymí ten obrad vírobými. Já to už neobaríme od tých maržek, ktoré nauzaíšli u ponieža sa znižili na minimum. A ja som to dástaľa predplobno m, že čo idem urobíť, že či idem zavrie, da vráci msa doma v nás trednej Slovenskou a bojem za takové opzarať, že no čo idem neobítne, aleby proste čitnem problém byrieším. Taký úplne logický jednoduchy problém, bo no také, že jeden z tých problém byrieším tým, že podím na internet neoplužným invioný klientov za sekundu. Takže tým sa už to je vyrazné zniženie naklať, vám znamená, že tam bolo to rozhodnutie, že do internetu. A to bolo v 2004, kdy si vlastne zášmi dômi ľudmi, založila pelika. A pelika nýt raz medzínárodna firma, ktorá polsoby na šejstých trach. Kde som si tento tvoj prijevči už vypočula prežitila na internetie, taková to na mňa takové posu bylo ako Americký sen. Taká Americká sa ksé story, kdy sa díjúča, z nieveľmi bohatej rodiny, prestiahu je do hlavného mestá, vybodu je firmu, zdiže s tose dění svetimí, zamiastnán sa mi ktorá polsobíte rámedzínárodne. A ksé ty o hlední, záši, že si výtvorila, zážila, kľúčove momenty, kdy si spavedala, že to už zábali, když je največši fakapi, a na opak tie, na ktoré zpomí naš práve, kde sa tie zleveci dějú, a ktoré tie vás v dícky dálují nejeg na hord, také ty največši prehri a največšie výhri. No ja mám také tie možno dvé alebo trikategaory je nie úspehová, a potom je na kategoria úspeholovota je rždítky rôvnaká, ale a kto by je to na závajmale, tak záčila by sa možno týmčo boli še pred pelikanom. Jelebo vlastne to boli po malý roky 910, ja som mala v tedy 20 roko, kde som záčinále podnikáť, a to bolo niečo nevidane, to sa jednoducho nie dá poromneť z týmčoje teraz. Nej, to obdobie, kde je nie skasa podporujú špetna všetna zrošný ľudia, by rozbysšali o tom, ako budu podnikáť ako si budu se tapovať bizný, znam pošte ako budu planovať, ako budu robíť bagetý nej. Ja som v tedy bola, ja som prišla do bank, ja som povedala, že mám zalo, že mám zalo, že mám zelo, že mám chcem si otvoríť už, že dá nám ne sašať si pozarali, že som šláhnú ta nej. vtedy veľmi fičali v orkentravel pobítí. A, ja som teraz mám zolem, reobila tie pobítíť, jež vlastne pretih štúventov, to sú to tie pobítí vlastne, kedy vysoko školacii mohli, istlegalne pracova do Uezá na štyry mesiacej. A vtedy to fungovalo, fakta kože vi borne alebo dolar, bo obrovský obrovský vysoki a ty lúdja sa vrácali z nienormalnym noštlom peniazí na to obdobie, je sem nás zlomensko. Až také, že si vysoko škola kupoval byte túv, aj ti sláve za typneňa zahej, že čo si tam zále bú v té Amerike, takže to bolo fakt nienormalne, no a vlastne všetky tie firmy pomukali presne to iste. Ďestne hej, a všetieť študenti, ktorý tam prišli mali jeden problém zásadni, a to je oni štieť doleť, je vidonujú orku, a zmiorku sa potrebavali preprávidom nejakéto bestinácie, kde potom prácivaliť sa na tieštými mesiacen. No a všetkyť, tak prepráva, kde oni prišliť tam, tak si tam musali kupováť, buddrage autobusovalistka, alebo dráge vletenky. Hej, ja som teda zistila, že keď sa tie autobusovalistky kupia v predstihu, tak sú velakad a polovicu a nekedy až osnej sa teda teď sa dľácniejšie. No, že na to, by sa tie výskénalo kupiť, dali kupiť, bylo potrebné urobit kreditnu kartu. Hej, v teď nejaký zistila mi nejaké debet, no ja lafne, bylo treba kreditnu kartu. Takže ja som prišla do banki, a podáľ som, že chcem kreditnu kartu, tak sa na mne najprváko, že pozerali, že či si z nich robím stránu, nakon je zmite na nejakú kreditnu kartu dali. No a som na nieneky límí, takže ten som potrebavala, nechodili, že si mohli už trinnej, rozdíel, že či si kupiť listok za 100 dolarov do svojde stejna celbo za 25 dolarov, keď si okupiť, že sú na slomensku vôbec. Tak to proste bol dalky rozdílo pred tých študentu, a je takže oni to chodili kúmiť nekupovať. No ja som vlastne potom zistila, že ja mám problém z tým, že v nietu kartu vidali v vlastne v tedy v slomenských korunách. A ja som to plnáť zľom všetko v dolaroch. Hej, to znamená, že veľa veci som tam, akože prerabala na tom, že tam boli velké tie konverzí, z rosmenských korunách dolarach, a teď da prišla som do banky, do jednej, kde som úplne največ si učednala, som ich po prostu, že proste na zginetie mi tu kartu z dolaroch. A tam akože v jadí slobovocky sa najpronám nepozrelo, že šo vlastne ho vlastne z takové, co vi jo o travoje, a po tom mi te da povedalno, že oni tie to karty, také to tie to dolarové, tie ameksky, že to oni dava joj baknientom, ktorí ho nie si vyberali, a ju, že to oni nedava jolem tak hoci, ktorí to pridezulice. Vlastne mánko, že takým to spôsovom posnal, ale aj, čo teraz nemyslytialne, teraz proste tie banky sa absolutne by je uprostia, aby mala dymuťom dáliny, a pretvějú sa pretvějá, aby sa presne tak. Takže to boli také, som takýchto vkusenosti mala viace, a jej tým, že som bola mlada, že to obdobie bolo také, ako je bolo, že je v obeca, nepotporvalo to podnikáť, sa sked prostoť a už v obedne také mala výlu, nie? Vždy vela kred, v tý prednosu zavrili dvere. Presne tak, akože věla, som dostáľa takých, akože poľien podnohy, ale takže vždy som sa nejakým spôsovom odresla, a išla som dálé, a zavodovokonostiť, co to bola také sa náda, že keď potom, potom nápryka, akože vznikal pelika, na už nembnali dva roky z nás, bovali sme veľmi úspětšný, tak na samozrejmy ta banka závovala na nejaké rániajky, ako podnikáť celá, a bol tam teda tento, tento rádca o tej banke, ktorý nenpaní kisila vám, ja to tak ní overitelnie, či jasom hradina, a tože vysty násím klientom, ajme to vlko, coť auž vás takto osobnie, spôznaľám, a ja som tak nájem poznal, ako bym přegala, mí sa poznávame, a no, či tam som o vás hospodarských vnôví, a nebo to potom dálé nerozvrala, a premiá to bol také zadozťúčinie, a na druhej strane to bola taka veť, že keby, že z tím ľbolí pomohli, prosté tych paroko v do zadú, tak som hoľa byť už niekde úplne ind, že v dál som a takýchto názaj, že ne dvové ráhej, že bola tam aj aj, že mladá žene, ktoré sa z rázovla, že je je podnika, neprosti chodila, že jadáľa od tých veci, niečo od tých ľudí veci, ktoré neboly prenik, že bež nepož jadaľky, nej, že takže na mne pozarává ako na takú po ruchu, ale ako nejak som si cesto prejska kala, a tak to boli také ty pro ve veci kým znikal pelika. Uspěšný tak, tak je to tie to bizný sa ve veci už veľmi, som záčala také viad zotvoréne dvere, a už aj ta doba sa záčala postupne mene, že už to záčala by tak lepši apnii mnişi, ale vždy sa našli taký tý ľudia, ktorí nedo prijali, a to ja aj teraz aj, to ako to už byli mákobejšnú súča životná. Ašť, že z takých tych, ako si to nazvala, a tak bolo ich veľa určite šťá nejaké budu, a v tých začiatkoch, ja som napríklad absolutne vydala automakosina planovať financije, ja som nevedala ako ho robíť nejaký marketing, ja som si samé pláčila le také a roznašala som hidovchranong. Ja som si čitila, že si vlasti zbierala maily z vlasti v ostatný kýško, to je plánc GDPR by veľmi teraz nešlo. To bylo to bylo presne fakt, ako že to, že to sa o interneti prosté skorovo bezdnevedalo, takže ja som hladaľa, ale prosté to, že kdyby som ako mohla zohná týchli, ktorá by som za to nemusala pláci, ale prosté ten marketing, tak to je bol dráhy, ja som na to nemala peniaza. Takže ladaľa som si ty cestičky, že kdyby sa daľo tak, aby som za to nemusala za pláci. No ale to súžved, ktoré teraz by sa bo bezdne dali. A ako sa aj spetne pozanáme prosté do tej budutnosti, takže také tie chyby, ktoré sme urobymi, no urobymi zme, i urobyli zme ich veľa, ale vždyť kýdvolžiť aj, kýdme volajm na nejakie konferenci, tak sa na pitaľu pláme, ekstremny dvoľžete, kýdmáce spoločníkov, tak sa nezáčetkú poverne dohodnut pravidla. Ať ste maládi ľudia, ktoríste preti, níkdy nie zakádať spoločno, zne mali ste skúsenosti stej, ako si dohodnut kompetenci je v rámci firmi, ako si prosté rozne, vydpravo moci, takto je neovericaľ niťažké, a potom kéta firma zašne zárabeť pienia za tak záčne trpliť, alebo v teď sa ukáže charakter tých ľudí, a je ni sme to tiežne mali ako spoločníci lachkej. A tiež sme mali vala sporova, niekdy je štestále máme, už si to nejak tak, akože utria sli každý tu svoju ulohu, ale toto vždyť kýdvodem powiem, že to si dobre rozmi sliťasky miť, že totoho bizný súle, a ľudia sa menia, že ľudia sa naozaj prosté menia, a menisa ich vstach kmeniazom, ich vstach kumám, hej, vstach kmeniazom. Prostný, kými, kými, kými, kými hje viat, takto sa zremenie mejí, a ľudia sa meniazom. A no, a no, a no, presne tak, a to je malo, kto zostanie taký, že taký to sa bo na začetku preti mako boli peniaze, a proste taký to sa maj teraz, kéte peniaze súle, že stojí tými rovnými nohami nazem, takže ono, kieť sa dobra na začetku, nie sa naovia tie kompetencije, kýt je do bizný súzni, kými taký to tak fakt ako, že náročné, a za to to ja som sa ten naozaj, akože preeskakala svoje, že bolo toť ažka, ale mi si, že teraz tož máme utrasené, a toto je jedna z mala veci, ktorú by som urabila inačke, by som zmou začinaľa podnikať. Ale. A ký kompromisí si temu slyvoliť? Na začetklobí je úplne ineky, když zakodala firmu sama. A no. Nieskedy potom základaž z vomí ľudími, a vlasti si toho jednou človeké poznala, ale toho druheva až tak ní. A kým spravo je pochopila. Takže. A pár doxný stým, ktoré ho som nepoznala, mám teraz hovéla lepšie otvoraniešie v stéháko, z tým, ktoré ho som poznala. Teď preste to je kote ľudieme, nie? To je preste neautom, že ono potom postupom času, keď prídu nejaké prve problémia, ktoré ho som poznala, že tak sa tý lúdie začnu vychfarbova, že a ke sú názaj charakterii, a potom proste to záčneš poznala, nej, že s kým sa názaj pracovaj dá, s kým sa dá diskutovaj dá, s kým to je nejdele, alebo proste. A potom postupom času, že je preste baja si hlavným básvoje ciele, a potom može byť nekto, že dobra, ale ty moje ciele sú návia zane na to, aby ta firma dobré fungovalne. A potom proste kože robíš všetko preto, aby v prone, aby ta firma fungovalne, a nie kto može robíš vlastne všetky tie ukonyleng voli to ma, aby si proste kože čo najvec peniazým rabał z tej firmy, a to nie vždyckie je v słádzi z tým, kde kto chcete tu firmu rozvijať. Kde je chcete rozvijať, tak nechcete si hrabe dobreť, kde je všetko najvec peniazým in vestovad nás peda o firmy, a chcete si udělali rozvijať. A koto je toho, že pret list je sa tráje, zakladali ste firmu, učite mu se rúdne, jaké kompromisí. A koto na záčetku nešnej dobet neviem, ako to je to vľaké, ale ako to na záčetku každují firmy vlastne býwa. Takovým si lište názo, zarezerbu je si domenu, daž si urviedí logo, takéko posate je komarke tingu v identitu tej firmy. Vytvérili ste si na začiatko je takutú korporatno identitu hodnoty, výzije po slanie pelikan. Také formé vake sa to robí teraz učite ním, zmeboly trája, mladí na čenci a proste mi sme si tevřetkaco, že vidisku tovali a ono je to presnej, že toto sú napríkať veci, ktoré pokjalo je vás do de sa rúdí v o firme, tak nie je potrebné, aby zyskavali nejakú formu. Je to super, kieď sa to urobi názočiatku, ale nie je to potrebné. No, ba je ta firma sa nejakým spôsobom vývija, a nie ktoré veci a potrebí je sa menia. To, čo mi sme si na začiatku zadefinovali, bo lo to, že my chceme, aby to bol Brent, ktorý bude spájani zlie taním, ale nie bude to nejčo také običaj na ako nejmletenky, alebo obláči. Mizma, vyslame nie chcem ni nejakú postavíčku, ktorú bude me vedieť marketováť, vyslame chcem vyslame chceli z toho, ktoré bol naštiel. A my si, cože sa nam to, coď komto dobra je podarilo, ale nie mali zmenia, akože napisane také, že niekde na papievi, že spisane, že a naše hodnoty firmy bude také to a našali ziai také to, mi sme si povedali, že proste chcem je bina lepši na veči predajt sa lecení, ktoré sme si postate sponili, a potom postupne sme si hovoruj, a tak podmi zkusiť je ščeče, hej, ale niebo a to nejaká výzja, že my chceme teraz urobiť na večiho predajt sa lecení, ktoré je veľmi zme sa rozhodovali tak proste takže, že v situačne hej, že takže niemali zme, že nejaký proste plan, a teraz zdeme podľa toho plan, sme sa rozhodovali, že tak teraz my už robili toto a čo by sme štodala, ja podmi štodala, ja podmi štodala, a tak veľmi pocitova sme sa, že tak teraz podmi zkusiť toto, nejmali zme taký plan. Teraz napríklad už ten plan námi, už si robíme do preduže, že čo by sme kedy chceli, ako by sme urobiť, že ovala tak stratejký ši rozmišla me, že predom sme veľmi tak nerozmišla me tak stratejký hej, že tak zmenalza je išli, že tak ako to cítíme tak sa strabíme. A kebo ojtí največší výhrí? Trí napríklad. Odkedy si začali, až teraz také tie kultúrým sa vrátí, že keď sa nejčená ozaj pokašla, tak si neto spomeníť, ale však sme už dokázali toto a už ti toto tak to zvládneme. Ja to probum možno pojem tak sebečky, že to je takámoja osobné, že ja som si do okazala, že. viem sa uživícama a získala som si také, myslím si, že je býla krat uznání od okolia, ktoré máte daco, že berie, že som člove, ktorí kedyť čo slubí, takto do držvia a dvoveru mi, keď se znečím na mňa obráci, a takže to je pepremňa si taka, že velka osobná výhra, to je asinágať, čo si može podla mňa normálne človek, že lať, že ľudiať i dvoveru, a obráť je sa na tybou z dôveru kedyť, čo potrebujú. Uznavajúť, že za to, čo si v životie dokaza, že si sa tak na rodinla, alebo za to, že niekdyť nejčo spadlo modrez neba. Takže to považujeme za tako, akože velko svojú výrú, a som na to hrda, a som rada, že som je to v životie podariu. A potom také tie firme, tak akože pre mňa bola obrávské za to zdúčinienie, že mi zmenauza, je za ten prvý rok, ten 2005-2003, je si čo je na rastlinie, sa stali jednodkov na slomenskom, ktorú v predaj lejť je niek, a udržujeme si to do ten, a že potseť je to všetne všetne zrokov, čo zmená trhu ten to rok. Takže to je pre mňa naozaj, že obrávská výhrále, bo mi sme te da nazočiatku, mali velmi nevraživí reakcji od konkurencie na slomensku, a mi sem si, že to chodí je štesta lep, pri tom mi sa snažeme byť velmi velmi velmi hrubíboč konkurencie. Takže ta výhra to je pre sne to, že darí sa nam udržáť tu, tu znáčku, a to naše prvenstvo, možno takata posledna výhrá, sa tika, asi ludi vov firme, že naozaj, si musím poklopadnále posledni rok, posledne dvá trí roky sami darí do firmy prilákať takých tých šikomnih ludi, ktorých tu dokažeme aj udržet, a nie je to len kvoly peniazom. Miže je to realnie kvoly to, môže ti ľudia majú tu, takéto prácovne prostrde, ktorým díhobu je pre to, že mož tu sami tvoríť. Iže nie je to, že mi nie sme firma, ktorá je o man tineloch, mi sme firma, ktorá ľudom, ktorí chcú prácovať atvoríť, a veď a pre vzodpovenu zdáva pre sne tu platforma tie možnosti, kde možu lebo, cestomni ruj je fakt ako, že taká obrovska, obrovska nie sa to, nechce to, ale že či je nadieral, to nie je dobro výradale, ale je naozaj, akože obrovský prejesta taká obrovska palne, takte sa ľudia sa možu realizavadia možu tvoríť. Iže to je pre mňa takatá druha výhrá, ktorá je spôjna z tým, že ešte stále máme v o firme ľudii, ktorým na sprácú věd, ako 10 rokoho, hej, že to je veľa z nich proste bol, aj pre tých začiatko, takže to je pre mňase takáto takatá trejť a výhrá. Tepekne. Svemi nalysme už tie hodnotí poslania výzje, že ste si teda na začiatku uprnejí, to definivali ale postupniesi sa k ním prepracovali, a ke sú teda hodnotia poslania pelikanu. Akos sa to snažite pre nisť, či už o medzitech svojí zame snaňcov, alebo práve k tým svojinklientom. Tak ja záčeniem tak pár doksňa, opačne záčeniem z nutra svými, to znamená, že tým nutra fýremného odnoty. A ko firma postupnina rastala tak už na nedau drža to, že ja každý neň komunikujem z každý, môžem by tým povedzme dobrým vzorom, mhej, že tak, co s treba spravať, mňeť ze sebova, tak to treba riešieť problémia, tak to treba oni komunikováť. Takže už me tu mali přelíčo, o čo sme riešili, už sme riešili mobingu, už sme riešili ľudí, ktorí nas okradali ako firmú, hej, ktorí proste zne užívali svoj kompetencija pravo moci, a jednoducho to boli presne, tie momentia tie spúšte, že v reboho živého, že prečo to týlu vžet robia, že čo nemá v dôbreť zori, alebo že čo sať je hej, tak sme si povedali, že dobre, tak podmysí spravy, te fýremného odnoty, a býriešme ním jalo bostkúzme, nímj komunikovať zvlastne točo nádzbo firme nágať strapi, že ako sa ľudia, ksebe spravať, ako sa spravať, ktej značke, ako pristupujú v obetk svojí práci, tak sme si urobili takú peknu vetu, že tvorníme s polu, slušne s úsmévom a inovátivne, a do každoho jedného slovička sme zakońvali točo chcem vlastne rieši, hej, že napríkať to s polu, a z úsmévom je absolutnie kúčové a dôležite pre tým obu práť, ktej pre tým obetk se brali ako tým a nechal každým, každoho nádzbo si zavsledí po vrázo, hej, že tviem aj pěsočo, bude aj som marketinga, tviem aj pěsočo, je gobe aj som produktové a poďme sa teda rázo, ako že býte hej, že kto nie, že tak ako nakoncidná, a proste značeť na jednej lodí a tej firme sa boj najrv. tedy kečeci bude spaluprácovane, hej. Takže vlastne každéto jednoslovičko ná taký to nejaký vlastne svoj potom, ktorý sa snažime tým údom komunikovéť a vysvetlovaní. Hej, ale aj mínul aj som bolo na jednej prednáške, ktorá sa tikaľa vyslovanie toho HR. Tam som těžte prednáške povedala, že je pekné, keč si urobíte takéto krásne prezentácia, je pekné, keč si proste, ako že nejakým zpozobom nástaviť a povětie si, že toto sú naše firme hodnoti, ja chcem, aby každý človek, ktorý príde do firmy sa s tými firme mnými hodnotami, takto stotožmi, a chdo držiavala spraval sa povloných, ale pokialnímate každého jedného mene, že na každého jedného supervé zona a tým vydraktoríto do držiaval dobotky. Od toho ako ráno se zobudí nejakov kročí do firme, ako sa ráno zobudí a ako večo lidi zaastáť, tak proste týluj, ja to níkde nebudú do držiavali. Ma user pr��itыл na banuť, o slúnka viružі s Apply vodu s jrender自由, veľ tú svoj najpнизím borasan ceza m prodie אג이� leweľ pa pri chvártice. Aby tím tak zámyslište, tak sú to hodnoty, ktoré by sme malý majť každý z nás a malý by sme i chmáť, jaký by od prvo počiatku proste to sú nekej, nic se byť 10 ro, teda skatolické, ale na máť svojíh vlastných 10 ro, by sú to vedala. No to atopi bylo idealné, a ja sú mňa bo pre mňa, bo absolutnie, nie normálne, že veľbec také toveci musíme reještia, ale poľa mňa hriéša v každajé jednej firme, poľa mňa mňa zme jednej ktorý toriešme. Je fakt, akože absolutno utopiľ si mňa, že každý jeden človek ktorý príde do tej firmy, bo neme také a také charakterovech odnoty, ja proste by to prehná normálne, a to veľa kratca to snažný mňa, že ktoré je keď sa rozprávám zľudmi, ktorý možno nejesú na menežovských pozící a hale, proste prídu, že toto a toto očakávo je od menežerá, ten meneže to nebedlyveruje. Tak veľa kratca s nimi o tom rozprávám, že ano, ja tomu rozumiem, ale nebedlyveruje to aj veľa ľudí, proste tvojých kolegova, tisnimi íděže, a proste sa ich zastáva, že je, a proste, týto pojď na sveho názredinohále povyštaj na sveho kolegu, hej, že nastáme si tak naozaj ten normnaký metr na všetky strání, hej, že toto je kolega storíme na tchodim napívala, ale to mu nepovie, že je, že proste, že ale ja od tjeba závy sme tisnimi nebedlyrovalo, ono sú to také veci, že to takáte prihodná prihodná ľudzka psychologie, a teda nysním si, že momentálne absolutnie klúčovam uloho všetkých meneže, a by sa naučili s tím to pracováť, aby boli tím dobrým zorom, alebo inač to inač to proste niepovne. Mí si, že v nešnej dobe, kedy drým a več na dětí výrasta naozaj na tej socialnej sjejtí, kde vidia zlomky životou, ľudí, hej, proste večno také typekne veci, a že nie vidia všetko to ostatnestím sa ty vůjami se potace, že to záč na být hroznia také povrchná ľudia s neznývujú nektoré tie, hodnoti, ktoré by mali byť beznosúč, bejžnosúčasťou životá. A samozrejme je to všetci, hejlen, je to poľa mňaco, že problém, ktorí je bežni momentálne vôfirmáha, my sa, že nie zmej jediný, ktorí to riešši môla, a kedy chodím na nejaké konferencija rozprámca z meneže, kte přeci hôvori a tojiste, pre sne věši hodnoti, než obatih mladých ľudí mileníjalo, prosti ako s ním íroby, ako ímotivováť, hej, že pošteši věši a to výstaj. A ako po tom tě hodnoti sa snažite, nejak pretavíť, aby ich pocitili a vedí tý zákaznici? No a to je po tom druha veci, že teď ta komunikacia návonok vôči zákaznikom, komunikac neroviny u nas pelikánový, a jedna je v podstatie tak komunikacia toho zákaznickou sebe, sú voči knientom a potom jedna je tam marketingová. Dej pri tej komunikacii voči zákaznikom sa snažíme komunikováť domí profesionalne, a tu komunikaciu voči tým klientom tu marketingovú, keď sa snažíme nic šopromová, tak sa snažíme, aby bola možno takáhá rava, možno obče zajv típna, možno obče zajdraza, hej, že to takto škújne, že vám na stavenety toto dekomunikacie, a zždický sa o tom tak rozprávame, že, či to je ok, alebo to nienio ok, že či by to nemálo byť jednotné ale mne to nevádí, hej, alebo ja si myslím, že na tom zákaznikom serbise, byť takým laditky a drzí, keď máme klientou, ktorý deľa krad máju na čtyviceť rokov, a si nie je je úplně ok. Závse tak komunikacie tak a ta marketingová, že mizm vždytky pelika nabrali ako takého, takého poradcu pre precestovania, takého mladého, takého húžemná, takého prostě v típneho, že chcé ľudom prínášať tu rádost, a ta rádost je velakradstvo lenky a ste stovanie, tak tu komunikacujeme teda nastavenú trošku tak voľnejšie, že tam sa nevojíme občasbíde takým možnom drzí, alebo provokati. Nále na zákaznikom serbise, nej, tam naozaj tý ľudia musia komunikovat slušne, a tam napríkl keď sked prímy mene ako o človeka na zákazniké serbistak naozaj ty prve melysia cej má tvrny training, a proste to, čo sa s nímždycký snažim je na ospravad, že či si je vedno mi toho, že praca v słužbach znamená služť tomu človeku, a že ten človek musí chcieť tomu človeku služinie, ja je labo mi velakradujíšme, vám mi problématické situácie, nalečisku, rodina, nie maže odletie, a proste čakaj v nádovo lenku, nie vymčo sa stalo, hej, takže niekto sa nie vybávil víza, nie maže odletie, a proste v nervodmialatisku, k tomu meškalec zrušil límu, neviem čo zostalne kde uvezným mnej. Vylačka držeme komplicované situácia, to sa proste bez toho súšne, zúsne vom jednobucho nejdále, bo tyľú jásvú, v takom strášnom rozpoľožení a v takých vynervovaných výstresovaných situáciach, že my musíme proste pretlemať pochopenie, že nejmôžovem výsanejcháť, nejak výstresovaťal, bo byť brzyň na tyľú níj. Toháte. Čiť to jom som veľmi zjemovu kynišku, od Simonas Jineká, začný z uteskó prečo, jo inčou poznaš, nepoznam to k ního ale poznam Simonas Zaneka. Simonas Zaneka. A no, Simon Zaneka. Vyím toho škúťúteveť teraz tedy k ním. Zvíky mě hovoríč čo robíme, a níkyť povějeme aj ako to robíme, ale len zritka povějeme prečo robíme to čo robíme. A káje vašte odpovedná otázku prečo? Čo je vaším cílom, zámerom, alebo presečením? Prečeva sa vašte spoločnosť existuje. Prečo kážráno stávať je spôsťile, a prečo, by má to vlastným a hozaúímeť. Tohľa otázov nára zále, rovmišam. I tož toto prečo. Ježem to to ještě ako. Hej. Ježo to to súť je otázky, i vlastným pod tým, kdy tniku by všichu prečo tak si to až tak ního ve domí, ale vlastný to súť je pod otázky pod tým prečo, ktorá kážrá z ního vlastný ob saho je to prečo. Dobrej, tak já záčným tým, ktorá prečo já cestomní ruch, ktorá vlastným povedala. U mňa sa v cestom urchú spojú dve veci, ktoré miújem, proste jedna vecu technologija miújem, proste všetky technologické vychitauky, kde môžem tak tam pozerna, a čumím, že čo môvé sa kde děje v technologiách. A druhá vec, ktorá sa spojla je, proste to cestovania taláska, vašenie, spoznavať ty nove krajiny a nove veci. A tým, ktoré máme spájú dve veci, ktoré náuzaj miújem. Prečo som išla podnikať, podnikať som išla gvolítom, a prečo som i ktoré níkol aj pelikať vlastný, to zmesí pocecie povedali, prečo som išla podnikať, a prečo som i ktoré níkol pelikať, na prečo dnejska vstávám, každé ráno a idem do práce, je to gvolítom môlebo, ja tu prácu miújem, ja sa v tej práce učím každý dějne čo nové, a ako som povedala, tak už teraz, ja mám vôfirme momentálne roznevalaš šikomnych ljudi, ktoré sú šikomnejši ako ja sa od nich každý dnej čo nale učím, a premenie to proste fantastické, že nemusím byť náten, ktorý vfúrd niekoho veď, a ktoré nieko mô odozdáva, ako ja som náuzaj každé nie učím neobetioniem mnoštvo veci od tých ľudí, a premenie to obrovska inspirácia, takže napríklad preto vstávám ja a preto chodím do pelikanu. A to je to môžete príde, že je obrovska planej, takže môžete príde, je to takže kedy je to šikom, ktoré sme ga do brimná pa doma návrhum, a má to hlavá, a pe to miho to necháme reakziu, a vďou to četku dokonce, a dáme mu v podporu, ktorú môžeme dať aj to infrastrukturu. Ne músi si chodíť zakladad nejakú firmu, riešíť prámne poradnictvo, učnom neporadnictvo, kánceláry nemčo nejemčo, hej, po seď je ten človek tu, v celom tom environment a kopu dálších ľudí, hodborníkov na technolovie, odborníkov na market, na zakaznické service čokoliné, takže aj to je to také, podľa máme tu takú dobru bandu tvorivu, a my si si, že to je aj to prečo sem tý ľudia chodia, ktorý má unia, ký problém chcúím, odhozdaťu svojú rádu u nas 90 % ľudí mou je cestovanie, a ľudia, ktorý prác sú na zakaznickom service nepoľa. To je tak, že je jeden velký benefit pre nich, hodním v rámci školeňe, a v rámci s dělamanie sa dava cestujím, to cestovanie platíme. A oni sú prestne tý, že oni chcú odhozdavať je svojejskú senosti, kedy niekto prídnia za volá, že ja neviem, kte komplikománú lecienku, ktorá stováme také ten produb multicity, ktorý má mou je cestovanie, a mou je to vydia výskodať, ať úplne tak perfektnešto podame níkto tak neviem výskodať. Ježo, to si možete klikajť na mýdél stránkáha. A myslím, že tý ľudia mou je urobo tu preto sem chodie. Prečo pelikané štistále, jak zisú, ale prečo je štistále je jednotka, tak veľmi to môže pretole, boho ľudia má je uradí. Myslím, že ľudia chodia na toho pelikané pretole, bo pelikaným dvě poradíť, a kale tinka je nele převtedy kyt potrebujú, a momentálne už tak ako, že celkom sa snažeme robináť dovolenky, mime aj také svoje celkom závameľ ve pekné produkty, a ľudia kúnam chodia po mýšpiráciu. Myslím, že pelikané inšpirácia aj taký tenent seter v tom sajstanání pred tých ľudia, a myslím, že preto proste tý ľudia kúnam chodia. Na dačetko ste boli vlasti mela firma, tu na Slovensku, postupne stíle ekspandovali, čo bol nejťaší prívstupu na záhraníšné tery, ako sa inotli ve tery odlišiu od toho našu Slovenského. Záčne ľadíšský, mlevo tak viem úplne nele připoveda. Ja, akože je miluje ľudia, rúmi chcúnamé vôfilme, oni sú úžasný ľudia, ale až kiedme vstupili do ľadia, som pochopila, že prečo na Slovensku je tak zaužované, že keď sa niekom povětí ľadia. A ako naozaj to nemyslím vzlomia, ja mnou ze rada, je madasko kulturu, ja som jim, že madali sú prostinaozaj úžasný ľudia, a je týchčom vôfilme tak je s nimi žitky velka sranda. Ale teď na to madasko môjí velmi náročné, jednak, jak volitej jazykovéj barieré, to je to je prváved, co to je velka veca, akože keď ešte aj spôň, ako tak rozujujem na prikad poľi, akom takie to v pohodi, ale madero mne rozumieš ani slova. Takže tam úplne prvá vec bolata jazykova barieré a druhá vec bola. My sme mali prosto nejakým, že posobom nastavený web. U náze zaožované najprzapiše prijezvy zko, potom zapiše meno. Najprzapiše meno potom zapiše prijezvy zko. Unýchto nejbolo zaožované, my sme skúšnali, Ďerveniť, to tam napisad, že najpromeňo potom prijezvy zko, oni to furdali na opak. A presne tam tznikatem problém, že to takto ty ľudia urobia, zarazer, bo je na štistém automatické výstavilé cienku, oni sa stáme taju o tri týžne, tak mi už tím nevemeníť, že robiť. My sme niečo robiť presne v tenístí, takže z tím to sme mali mi ko po problémou, a na koniec sme to dočasne aj tak spravili, že sme to nakonť, že sme meno je prijezvy zko, potom je mali z mesiac, oni najprpíšu, že mesiac děj, a potom rog na rodenia, rog na ký a na vštkrajmi to takto naklonujeme, a potom sme začali prichodzę na to, že no dobrá v nektorých krajnách, to proste nejfungujami, to musíme príspozobienia, musíme udržiavať vlastne samostatnu vérzuju presne pretu krajno, a to to byla napríklad problém z Mahdjarskom. Ale to už sa postupne menní, a potom taka velka sa nanda boli Mahdjarske banki. I to, čo mi sme tu náslomenskou boliť zbiknuti, že pri inyme relantivne v podsecie, záhodim, otvorim učetdi, podpisujem papierem, a mým ten netbenkým ka všetko, takto v Mahdjarsku tak a nínáhodo měj fungovalo, sme pršli do Mahdjarska, mali sme dohodnú, teži sme otvoríť učet, mali sme nejak výtelefomalne, a ke papiery potrebujeme prynestriči sme tam, proste hodinú typapieru on študovali, pohodinie povedali, že nám níčo hýba, ale povedali, že dá sa to výbaví, tak sme uciekalí tam nenieký urát, na tom úradizme hodinú, čekali kým nám to výbaví, prši sme nás pědo banki, tam sme čekali dá osšie dve hodiní, a podá osšie v pohodinéch nám povedali, že nám ten učet, a tak náhodo, alebo, že nám hýba dá osšie dokument, na ten musme príně zoslonejská. Takže Mahdjarsku sme vlastnej jeden učet otvarali takto asyná 4 krát, a ja už sumlo nám nemi slaže, že mňa po razli, ale proste to boli všetky banki, a proste ta največe, a to bola úplne námia sociálistická. Tam tam naozaj ten to zálo, že je tejte filmy, to sa nedaporu na nejstom čo mi mám ten asynísku, zláte slovenskou naozaj, takže zláte slovenskou. A v ráku spunapryka tamto fúbuje še stáleta, kde sme išky do rákuska, tak sme sme si mi sajno, a jaj fajzenka, a proste ta trabanka, nieši, akože ta trabanka je podseti ten, ako by som to pokusme kraj, kde aj fajzenky, že oni tu na nas vlastne testovanie internet banking a všetko, také to na nas otestovali, tak oni to v rákusku musíme naovela lepšie uromní, a vlastnek je sme to rákuska, tak chcelizmé otvory djuče, tak sme si otvorili učet, a vlastne sme potom po asi tižni prišli na to, že RIFERI Zembanka, ktorá je otvory na Marija, hiotrásne nie vienič, o tom čo sať je v ten děhn, o RIFERI Zembanka, ktorá je otvorane na prikad na KETNES. Oni gobeznie sú online ovo prepojeni, tak ako zomíc výknutý tunej, že otvoríš učet v ta trabanke na obchodnej ulici, a prijdeš do banskej biskice do trabanke, a tamto je všetkovedi, alebo si to otvoria, bo sú prepojeni online rákusku, to takto niej funguje do teraz. Takže to boli také procesne veci, na ktoré sme náražali, a potom savo zleme tý kněntí sú úplne ini, hi, tak akože. - Kultúrne vlastne, co sú tý kultúrne rozdíli, možete potom? - A no to sú tý kultúrne rozdíli, ale sú aj napríkat v tom, že štílce istovanie, a jo o čeho chcahu vrýšu báču škárium, sú návze báču škárí, a oni nao zají, počtenie potrebujú veľa, akože vela lúksu na tý cesty drújúvá več na čeho, savo vrýme, že bávíme sa o tej má sa hejženého, bo rým, že sú tam savo vrým nejaké skupinky, ale slovací si ohoľa via z potrpnia na to pohodlí, hejžené, napríkat česí boli schopni za 10 Českých korun, a zapet Českých korun sa rozhodnú, že nie kupím si to, a když vmiem, že sa umná lepšie po oscanácia, ale nie kupím si to, ale mo hentam sú opet korun lásný škne, když to slovací, když to je to výknú, že to je dobrá znáčka, a mám dobrúskú senávostek, tak prosté slovací naozaj sú v tomto, že nie riešeného, když to česí sú úplne, nekde inde, a poľiací sú, že je slovací boli domíkonzervatímní, a v skvorto bola je Europa, a Amerika povedzme, že slová ty balmi malo, boľa kedy cestavali do azje, a už teraz vidíme, že sa to dachu na postupne meniť, ale tie začetky boli tak, že sme to naozaj vidiaľ, bo na prekadne je ktoré kampanie je nie fungovali v Čech, ktoré perfektne fungovali na Slovensku, ale bo keď na mneče fungovalo v Madjarsku, takže sa sme to nevedeli úplne urobiť na prekadná polskol, bo to tam proste nie je fungovalo na piglúdi, takže to sú také veci, že všad je funguje trošku niečo iné, a je kedy sme si mi slovací, že slová ciače si, že sme naozaj tak domí byli skožne nejí to úplne tak, že sme rozvělm, v týchto zvíková v tom čo na nas funguje. a posuval sa posuť, vňej zvečoval sa aj teraz vlastne na všviesťých trech. Tak vlastne učný spôsobo sa zječvali získ. Samu danejme nejakým spôsobovom na no. A mne výzáľmi malo ako vlastne vývrácie tie niečo z toho do spôlčnosti. Či nekpercentualne to máte nastaveny takovne ako tu spôlčenskú z odpovednost. Či sa radície medzíť je to firmy. Učeť je a no, nevame to nastavené nejakým spôsovom percentualne, ale mi vždyťky každý rok preysne podľa toho, že tak je získ tak dve percent a samozlejme vždyťky rozdoujeme na nejaké charitátymne, na nejaké charitátymne vejtci, alebo do nejaké charitátymneho organizáci je vždyťky sa snažime príspieť. Ale šte okrem toho vždyťky sa snažime nejakým spôsobom na konci roka pomôť, večnou si vyberieme jednu alebo dvenie, aké charitátymne organizácie, ktorým nejakým spôsobom príspieme. A robíme to tak, že roby to sa môzlejme firme a čiastročni za svojom získu, a robíme to tak, a že sa môzlejme dajme tu možno, že ľudia a ga je oni proste, ako že sa my chcú tak tak proste výzbierame, a neviem veci hejko pa ľudíme, proste kopovéci, ktoré nie potrebujá, potrebujú nejakéjne rodi, ni takže je to sa snažime robyť, a vždyťky prasť našeba bisu ofisu sa vyberú do nejakých sociálni slaprých roli na in to tam odniesu. A proste robíme také veci jenem každý rok, proste mi máme vialično parti, a vždyťame zostenie proste, ktoré tam veľa veci mi to vždyťky odniesieme, proste nejakým ulyom do beznomoucom večnou chodíme vlastne tam goleci skuto od našať, a takým to nejakým proste spozsobom sa snažime príspievali, ale to pravne o neče robime vždysté vyberíme nejakých aritátym no organizacijone, nejakým spôsobom spôlu pracojeme sňal. A máme ajne a kepaný, čo by sme chceli robí do budučnosti, ale to prav, vred pokranžáš buduci rok, proste záčne mene všet prbíklartá, takže, že by sme chceli systematické te daknientom ponúknúť, že ajne akým spôsobom vcuže buduť noc proste aj oni príspievali. Záca to robíme takže si na konci roka, povieme ok, vytvorí sme plúzmi no z taki to zisk, ok, takutou sumu proste buduci rochcem aj in bez tové takutou sumu proste, akože výjeme vrátil nejakým spôsobom ta spoločnosti. Teže si možno rozmišlatie na dnej konie ziskovku? Nie rozmišlamme, že by sme urobili svoju vlastnu neziskovou organizacijú chcem aj spolu pracováť a možno, že aj každý roxi vyberáť proste nejakú i mú, aby to nebo, že vždy len tu jednu proste buduť nebo podporováť. A vlastnu neziskovou organizacijú chcem aj neziskovou organizacijú chcem aj nebo, že by sme také nesejú dákoľ aj nejmáme to. Je ih podnam nevvela, sú niektoré naozá je veľmi dobre, veľmi profesionálne a nevidíme do vôvod preče by sme mým a li nejakým spôsobom tam i zmyjim vejrieme. Je prošto, akože sú naozá je perfekt nágentu, ktorí mi úplne do vôvujeme, takže mi úplne bez problémomou nejakú tu část haz toho ziskovou do vzávnaviú spravovali. Ty sama si dačoľ vlastne podnikať pomervný skor, pomervný mladá, v postate okrempar, pracové vzpustenosti ako zámes na nieco, ih má nezpočeteľ obala večí počeť droku ako zámes na veteľ. A ako v nímáš podnikaťovské prostredy na Slovenská pováť slova, ako v napodnikať jeľov. Ať, ako bol ti až keď je začiatky, a možno nejaká ta záví, zjal, možno nejakéť je kdybym dátvorne dvere a nás chvali, ako to v nímáš teraz, kdy ja by som s teda sporože chcem byť podnikať jelka, tak miám budieš skór odhovárať, ale búm povie, že chodí do toho. No odhovárať učite nej budem, jedinne čo vždyťky poviem je, že ten kto chce je spodnikať, takto rozhodnutie urobi na do podnikať ať si niekto nie je istí, tak nekto toho ráčenie, a nieksta nej niekrania akým zpozobom prosty do toho nabhada nárvať, hej, lebo večnou to potom nejskoť si dobro a ten človek je sklamani. Ja vela kradostamať takutú otasku ani nie som byľmi popular, na kedy na to odpovedam, že čo si mi sem o všetkých tývl organizacíach, ktoré nejakým znaž, zniakým zpozomu sa snažia podporovať posuvať tak akože ženia, aby sa viat znali na podnikať, aby podnikať, že mne to prídi ako niečo veľmi nie prirodzené, alebo jas je jednoduchom íslim, že kedy niekto chce podnikať aj uponie jedno či to je žené, alebo môž tak si proste tu svoju cestu najdě. Ja som vždycky znazám, som toho, že názaj, a nie kto niečo chce je tak si to povijať do toho povijať. A akože kedy potrebujem sa môžem nejakým zpozomu po radíť, alebo ty da tak nejak akože možno, že pokopnulia to byľmi rada urobím a ja poviem, že kedy to chceť, tak si to treba vyskúšenť. Učiť je hej, to nikogo by som ja od toho nejakým zpozomu mňa odhovarala. Kolože jediný koho som o toho odhovarala, bo ja toho až stále je na moja výborná kamenátka, ktorá, ktorá má štyli dete. Je mám, že je u nieostále na hovará, da veľ zavzor nejaké ženy pozrie sa, jak au nie podnikajú, a nemčo zvahéto se vždycky pítam holymálo ty sa stáražo štyli dete. Rano v stáva štym rano pri pravižvaniajky, to je vozíž do školí, to je vozíž na krušky, nakupuješ, rzehliš. A ako už pobritome šte podnikajť, ako podnikaj nie je, že na 2 hodinieť děnne, to to trúce tak sa nie da podnikajť, že to si musíš povode a že čo chcéže robi. Na 2 hodinieť nemože že robiť hobi, ale to nie je podnikaj nie. Podnikajť, že na oze, že idem podnikajť, ať to tři za ženy minimálne holymáť děnne, nej to minimálne na začiatok, takže takého točo je kavi sa na fie odhovorno, a je je sa snažim to vysvetlovať, že poštíčo zamnouchodíš, že čo máš robili, a v čo máš podnikajť, poští, keby si podnikajť chcana tak už dámno věže, to to chcén robili, ja poští už dámno podnikajť. To nie je o tom, že teraz tím, jak to povědobrig podnikajť sa sknápad, a poště tyto idí že robili, to je to musíš z nutra toho člověkávy to chcala robili. A čo podnikajť ho ské prostréní na Slovensku, pretože vlastne je to je nejaká devate o tom, že vlastne ty ľudia nejakým účitým sposovom, ktorý nie sú podnikajť ale sú za mesnancí, si my svéždem podnikajť o tom a vlastne je nuduchenie. Zárabá, na tom super prostě, ko vlastnu firmu, poče si chodí na devolanki kedy chce, tam je to o táska to ako vním, a to to možnú ako ty Slovenci na tím, jaký by rozmišlaju, ako nebohlať Slovenské prostrénie. To je tak je zašním tým Slovenský prostréní, a po tom pomymbam, ktej teme, že čo si slovať, ale všu obé s neudia mislí a podnikáť, ako ja to vním. Najpodedak to mu prostréniu, prostrénie sa je jedno značne, neovericelnie, neovericelnie, zménilo, my si si si sa zménilo glepšímu, od kdy som ja začnala podnikáť. To čo je momentálny komplikovanie, i sú zásahy Evropský úmě, čo ja si my si na Evropská úm neúžasny projekt, aby som účitě nechcala bym zne výstupili alebo, aby sa čakovech menílu. Ale my si si, že Evropská úmě, rieši zbitocne niekto reweci, ktoré drieši dne nemusela a rieši zbitocne strikne a dava tak nástroj do ruky, niekto rymštátom na to, aby mohli podnikáť a voši kanovať. My si si, že zvolke časci je o tom GDPR, my si si, že zvolkej časci je o tom aj to strčne nepopularne čo s pojem zakonov hranie z potrebicela, ako po iných veci, ktoré Evropská úmě, a prostrénie, by mišlajne, napríkanaj novi zakonov ozája z dovie, je prostrénie, že nonsensely. Podľa mňa abtotne nie maju stred z realitov, a ktorý proste preti měro byli realne, ako že naozájne ako nejakú tukúčinou súto teore tici, ktorý ma ju brutalne výstuzované školi, a proste nie počuvaju tých újí spráksa, alebo si mi slia, že podnikáť aj sú zděrač, že kapitalistí hejde, ako to poľak je líbovo a treba proste to nástavitága by vias boli hranie niše cibu ne. Takže to je to je v poriadku, je to moj názor, a jas je můcho mi slím, že vo vela veci, ako sa to podnikáť aj súto je zlepšilo, vo vela veci aj to podnikáť súto je prostrénie, o vela veci konkurenčnejšie, ale zmenin disabarie rý vstupu do podnikania. Takže je znižili sa, jedno značne sa brutalne znižili, boľa kedy záčat podnikáť bolovala na ročnejšie ako teraz. To si mi sím, že to sa názaj veľmi zlepšilo. Čo sa tika nejaké výmožeteľnosti práva, my si mi sím si, že sa to zlepšilo, ale nemi sím si, že je to tam, debo je to malo byť ani zdjalka. Je to je po tom nadal v diskusiu právo a proste súde, a tak dalej. Takže to si mi slim k tomu, a kež či máš k tomu nejaké odasknú. Je čekam, že je na ten druhý, boľa nejaké výmožeteľmi zámi. A ten druhý pohledu, že čo si teda jami slim, že si lúdňa zvonku mi sle o podnikáť celoch, tak. Prestne to čo si povná na zacetku, že si lúdňa mi sle, že podnikáť leto majú lahke, že si možujú skrievický chcú na dovolenku, že sa vozia na tych dráhy autá, že byvá joch tých dráhych, by to halba domoch. Ono to nie je za darmo. Ja teda napriek tomu, že som zacela podnikat pred 20 miro kmi, ja napriek tomu pošcie, teď práci dávam, viadako osemho dň děne. Pre mňa ta práce nie skončitím, že hoťa to odidem domoch. Ale nie je to bojto, může je by sú sa do toho musela núčí, ja bo by som to počiť je mal ako nejakú povnú, že to bojto môlo by mňa ta práca bavi, pre mňa ta práca koniče. Ja je to znamená, že ja te práci venglím ovela viac ako ten zámes na nieť zhaje, ktorý proste práciuje od dotoje prvávec. A druhá veď je to synikto nievej predstavitky, mne začne podnika, že akaj to nejsto, na toho podnika celá hejt. Akaj to obrovská z odpowiednou z každým esiat za robiná tepláty tých zámes na so a tepláty im načas, tak ako im to zákonik práce a zmůma prikazuje poslať. Takže stu nájtisť záplať je od vody hejt, to proste poknalne, ktoré nie záčne podnikať a nie zámes zámes námať, tak si to absolutne neové domy. A neové domy je si akéto je motivováty hľudí, pracobacnými, veď je dím dobre vysvetliče od nich. Očakávacie spraným nastavit kompetencja z odpowiednosti to je a v flomadie to musí od soho podnika celá hejt. A po tom proste to dále, ako že musí a ty dobrý menežerý rozdzielom ať. Ale proste pro náde to musí prijst od toho podnika celá, že tak to by som to chcel, proste tak to to treba, takže povám neto to je veď to rúsi nikto nieové domuje. A mi všetci proste ľudia, ktorí podnikáme. Mizme, mizme jedno noho, takže v pohodia, jedno noho v niezme umoje v pohodia, bo jedne poznam podnikacela, ktorý by bol schopni, do držiávať od a dozeť dobotky všetky zánkoni, ktoré náslomenskú existu, proste to sa neda. To znamená, že ak mi niekto bude chciet být in jakého podnikatla tak sa na neapolícu palicu vždycky najde. To ktorý vým mori prizť, mimo me tisický učšomnih pohybou děnne. Ja dám ruku do ohnia, že moj finanšne výadiť tým učšomnih, ktorých tu máme, zmé audytovámi, nej, ktorý nám to musí odbyť, dám ruku do ohnia, že on je robia předko presne tak, ako proste má byť, aby do držali všetky zánkoni. Ale akože ne dám ruku do ohnia, že proste kibinie, ktorže bude ruta, nechcel, že nám nenajde proste nejakú jedmúch hibne výstawenú faktúru, ktorú nej, ktoré bude tam hibát nečo. Ja neviem adresa, nejakého kvíjenta, ktoré nevypomí, ako že mí nevym je o kontrolovaný. Ktorý vým niekto vyslomenie, ktoré nie to prídáko minúť na veť, ale počkej, ktoré vým nekto chce, kte na tom dobí nej. Naplika sa nám staľo, že nám slovenska obhodná in špekci, a správne robí, robí si, robí si svoju činostak, a si peď rokov do zadoboko, ktoré by ho, že nepámy tam. nicčo ho ní vzacala kontrolovaný přeobet na obhodné podmienky, a nášla nám tam nejakých peď veť, ktoré tam náme zle, v životže stoho nedošao našel kupodné, podniet, v životže zmystoho nierýšili, že ja mno reklamáci, už hojka nám výrba po kutu 20.000 dv. Čo je proste ako, že nonsen, to je to spokutie, ktoré dostavajú filmy obrovské ako Kauffland, ale dostaj sme po kutu 20.000 dv. ktoré by ho, že nechodne všetko, ktoré by ho, že nechodne všetko, ktoré by ho, že mi podnikatina museme rešte také to veci, museme na to to myslete, ktoré by ho, že neče predje takto vstve mi museme viť a húty penia, za museme to zaplať jeť hejře, že to si nikto nejove domuje, že to sú to je obrovská z odpovednost, ktorú, ktorú je, no by ho ten záme sa neznamení z niemal, ni kde nie ma ale hej, kde záme sa nezneče urobi, tak z odpovenú z niejne na záme sa na macelový, alebo na tom podniká z nojne, že je nevnapleka teraz to GDP aršek to je absolutny nonsense, nej proste si predstav, že mi máme, ja neviem 80-90 lúdní na zakaznickom servise a jednoducho ja možem nastavit pravidla akokolvek cem, proste ten človek, jednoducho urobi tu lúdku, kúhy búže keď musí děnne urobiť veľa veci, alebo je keď nemusí proste sa može stanie moho je to človek, príde, že sa doma pohada, zmandžal, malo bo zmandžal kova, má proste uponie zlidenia, proste sa mu stanie, že nejaké bordink pasí, alebo nejakú lečenku pošle o no najnumélovo adresu ako ma. Ten klient nam to da vej dědť, ale on to može na hlasy, na urat pre ochranu osobných udajou, a proste ten na može vyrobiť pokutu až do 20% z obratu, naša marž, na fi Instacii sa do dapozeď je 5%, ale ten urat nam za také to pochibne je to, ktorí to človeká može vyrobiť pokutu, proste až do 20% z naša obratu ob 20 milionov euro. - Čo ty jo no nie možeš výmehade o toho zamestne? - Ja nie možeš výmehade o toho zamestnanca, ať ať nevy som to odnohaví magala, že kde by to zamečlovek zapatil, ale po secie zakoň ich práce hovorí o tom, že od zamestnanca možeš výmehade maksimálne 3 jeho prejemem sačne platy. To znamená, že také to nejaké rozhodnúť je pošte nejaké uradnika niekde može firmu položiť, čo je pre mne absolutny chore, absolutny non sens hej. A to je pre sne tanie istotek, ktorú ten zamestnanieť znikde nie budeme ať pošte on natu istotu, a teraz je toto zamestne také, že nie ská odiniem očnáto a zajtravam robotu niekde inde hej, ale proste ten podnikať hovšetko, takovon nemá robotu z onenadien nej, je proste, že nie ská sa zamestna a zajtrav proste, akože idem hej, ktoré zamestnanca je toto zamestnanca, absolutne veľa kradnémove do můjú, a pozdrawujú sa tak, ako že krivo na to zamestnavať, že hovných mi koristuj je, a on proste, akože zárabá, mal bým zaplátiť výz. Kto je na duchot ten podnikať hoto tiežne, no by preto, lebo mence chcene a každého usmiewanie, je proste ten podnikať hoto robí preto, lebo z náša veľa rýzík, a ho si tie rýzík, ktoré pokudíť spôsobame, a je to znamená, že podnikame k voli tomu nie preto, aby sme proste len nastobávilo a preto, aby sme niečo zároby. A je keď teraz námo zrieme to rozhodnutie, že idem do podnikania, bo chcem zárabeť bol kepenia, že to je poľme neabsolutne, stestne a zle, ja som těžne šta podnikať, bo svov coľ zárabeť veľa penia, sem sa podnikával, to závilo a už mi vězmináne všetě šefov, ja je ktorý nálen terrorizová, ale nie všetě sam zrejmy sa takto pozrajá, akože mojamo okolie veľa ľudí, ktorý a ja je akože poznáme, na som v dňačna, ktorý na bejru, že ano še go na podnika, še go na to nemá za dať, ja som nejseť doľa cezbíkendí doma, jak som záčnou na podnikre, tak môj z poľuženiací chodili do barova, a zabavali sa, ja som proste seťala spavala drobote na na sedačke, ja som rozmišala na tymi na som o tvrla, o čiže, bo řečeníme šte uroví, ja vyproste som záradla na na jom, nej, takže, ja som je si myslím, že je učite askupina ľudí, ktorý sa teda na podnikať je lo pozraj, že šeak sú to len taký výkonistovacina, ma jo sú dobre, ale myslím si, že je a raz tie ta skupina ľudí, aj tým, že sa o tom, akože veľa začná piseť, ktorý, ktorý veľ zome, jú tomu, že to podnikanie nie je prehádzka rožeľa v záhrá. Jistože, že spominala, že vlastne ten podnikatiel je dva na 14 hodním práci, je práci, proste nomstopce zvykendí, na dovolenku, kteca na nie dostanie, prvé roky sa nie dostanie. A ako si si potom ty nejak môžu nastavila taký te odsobne prácovnej život, ktorže toto je týš veľmi náročné a veľa podnikatiel na tom nejkým spôsovom pohoryť už i cajim rozpadnúch stáhyť už kameráctva, alebo proste výhorej uprätu, že všetkete sú energie údále do tej práce. Ja sa na osobnej život po kúháva. Ja sa náda také obdobie, kedy to už fakt, ktorže v práce pre neboľoťaškárie, šla sa v tedy aj svoje osobnej život, ako tieš to neboľ idealná, ale neboľo to kvoly práci, to bolo kvoly iným bejciem. A ja sa mala také dva roky, že sa mskoro povzniechoť na dopracia sa mtánco mala. Ja sa si fakt, akože potrebavala, že brútalne vývetrať hlavu, a jednu značný to odporučam, akože je kražem, ktoré sa to možiť doholy, ja ja už sa v tedy mohla doholy, alebo ta firma povšete dva roky dokazala fungovéť aj bez a mňa. A povšete ten jeden druhý spolčnik tu tóako tak bol, ja to ako, že níkdy na to nezabudnem, že tak mi bol, a to to má ako rešte, ja nie to má ako, že sa som povo, ako je proste, ktoré sa to vyskúšajem, tak si to vyskúšajem, je to je to proste na tom každodném poriadku, ale okrem toho ja som na začiatku proste pro ich peče z roko, že to bol, že nom stop, to bol, a proste, že práca, ale po tom som sa dostá do štady, ja je v pocadzieť sa zvykendinia, akože extraveváne je práctujem, kuky v niečo treba tak sa mu, ktoréme urobi, veľa beci si prečitam, ktoré niečitam búlva, ale čitam beci, ktoré sa tika je práce, ale po prostu je ma to závý, ma to veľmi bavi, ale ja už teraz sa momentálni štady, kedy ja si úplne bez problému, viem povedať, že ok, že teraz idem na 2.000 dovolenku, idem na 2.000 na 2.000 dovolenku, hej, a si može tak, ja nem hodi nudene na ty dovolenke si otvorím ten noh, bude by som si pozrana, že čo sa děj, ale to je proste premoje psychitke zravie, hej, to je že proste, že chtem si pozrady, ale djem iskú nej na 2.000, kedy úplne, že som úplne, že je v nás apharii, alebo nie, hej, takže a viem si to už momentálni závý, alebo názaj mám tu, kedy že tým ekstremnišikom vludi za ktorých som totalne ráda, že tu som. Už si vlastně níko, ktorá už vlastne tve krací odosťel a svoju v splučku, rá v splučku, rá v splučníkovi, rá vzame snaňcovi, ktorí si sám príšel a vypíteľ si, kdyby povyšenie, nakonieť si sálebo parmej sa což musúla opať v rátíť. Ako to vidí, že koto dovolučná? A ký čo je o tý přelvéka si dokoži pre seň odnosť veľmi je ste, a prečo napríka tento záme snaňest tý přelvéka to nebyľ? To bola moja, moja prva také velká hibá, to možeme ještě potom ráciť k tým ktým faka pom, a bo prva to bola také moja ako prva velká hibá si zozáme snaň sami, že som toto u možnále, bo on bol všich komni ten halán, ale tým, že si to príšel vypíteť, ja som nezladlám, tak ako, že odkomunika daľ odnosť som nezladlám, urobiť to sprane rozudie, kedy som umáľa, povedad, že dobré, ale postupne ajši niej, a prostém duchosom si povedala, že tak ako, že fání, děti to to, děti to, děti to, děti hent, to si ši komni, děti bero, partneriť bero, tak máš si kreatí, je je věští vidiesiť problémí, tak fání, tak proste poorokáť, je to bude modovť, a potom si to zober, hej, a to bola tak hibá, a to proste bery ma ako svojú hibú, že som to dála, nemáľa som múto vte dídať, lebo on na to nebo opřipravení, proste ten človem na to nebo opřihický prikvap, prikvap, prikvap, prikvap, a to je povám neklúčová vece, že keď najdješšlovek, ktorí je na to psychický prikvap, tak ja nemám problému to, kedy kolego dovdať. Mám momentálne výliatnutých jedného dvoch, možno, že ľudí, ktorí si mýslim, že je, že by na to boli boho dní, ale ako, ktorí sa s níml, a to je to, že môto môto môto spravať, takovon je je štistále, že nienie, nechcem. Ale ja som absolutne prasť, ale absolutne prikvap, na kedy nádjem, ktorí na to, ktorí sa vôl ale, ktorí sa vôl alej, ktorí sa vám odvznam to, ktorí sa vám odvznam, ktorí sa vám odvznam, ktorí sa vám odvznam, ktorí sa vám odvznam, ktorí sa vám odvznam, o správnom človekový a urobiť o správni čas, akože čas čo sa mňátyka, tak ja simí slým, že už momentálny je kredikové, ale môto po trabujem, akože takto ho správného človek, ktorí bude na to psychické pri právení, alebo odborné, odborné veci, a bude dobrý meneže, hej, labot je odborné veci, a oni sadajú naučiť, kdy hrckyli sa ľudia naučia, problém jest tými sovskýl mihej, to znamená, že musí ten človek byť kvalitne pripravený sovskýlovo a fakt musíť psychický pripravenýlo, akože ten tochalent to. prosto nezvádom. Ono je ciaské viesť firmu, takto on je lachke viesť firmu, kde no to sa môto takto idě hej a proste vysladky sú úplne perfectná. Ale po to može prizť prosto nejaké ciasi obdobie, kde z rázu tie vysladky z nejaké hodvovodu nesváš také dobre, a vtedy príde ta skúška ohniam, že či ten človek je kvalitny sijovej. A to sa presne stalo vlastne v tomto pripadie, že kým som tam je štéja bola, tak vysladky boli super, a proste potom zme odišli predž, a proste zaniedvali sa nejaké vejci, a jednúch, počte sa to začalo potom neskort prehavováť, a on sa z týmnevedel výsporiadáť. A výrie šil to proste veľmi z ním spôsobom, ktorým mus posobiel velký problém doma, a potom už to išlo proste, že jedno zádruvím, že zleje, takže on vôsne uciekal zboja. Jej, tu upanie zbáveľa uciekal zboja. A čo potom kdeť odov zdašťu stoličku, čo do vodu sa vratiš sa ktáncu, oto rysšte nesmú školu? To nie, to v nesmúšte, že to umňa, to to už nejrozi. Ale tak mám viacero také vejci, ktorým vysom zachnala vejno, tak mám vela oblasti, ktorým na zálejmájú veščiají mýmo cestomného ruchu. Ale nás strášne láme, nevím či poznosť tana boledoviča, boleka on na taký projekt, že ti čforslovakia, okrem toho projne na nažeria, a neksteria, a on nesad domypáčia, takéto tie toveci, on sa úpaniem proste, ja zmenie nie zíštne snaži pomôť, za proste výle přednákeveci na Slovensku, poceť sa súpluje štát, ktorý v tých toveciach absolutne zvýhama, nefungujá to je poceť je poznačne školstvo. A abo buduť na zálejmájú veščia, takže nemusím robí toľko veľa tých diennych veci, v tej firme tak veľmi rada, aby sa mu pomohla veľa veľa, zako mu pomaham teraz, lebo teraz sa snaži mal, ale fakt je to úpanie, že minimálne. Takže to je taká veck, kde abo sa mohla, tak tam by sa veľmi rada nejakým zposobom veľa, vydáčne nila pomohla, ja pochodem zúčitelskej rodin, moja mám aj účitielka, môj se straboľa účitiel, kde je tak, kde názia na koniec, môzlomila, nechydě, robiť prepeľi kanále, bo už bola proste stávo zúfala, čo sa v tom školstvo děje, a to už ja už som to nemohla počuvet, kde som prišla domoh, mám aj už na šestiná dochodku, takže už to neje počuva, mále, to návo za ako, že niekto reteveci, že čo sa děje v tom školstvo, sa trenem, mi si si si žel na školstvo, problématickém, mi si si si si sa iné oblasti, aleby na školstvo je proste školstvo, a absolutne, bo už te pretáby sme po tome je skvordedili nejakým zposobom, ako šta tvungová nej, to nebude mi výchovávať odborníká, do brýchkvalitnych ľudia záme znam, tak vyděskončíme. - To je pravda, to je velka, taká mu dros na záver, vysembo vedala. Dějaká vom pekne zározovor, nech se darí těby, nech se darí pelikán, a nech se darí aj tv. projektu, a důfám, že sa ľudom bude pátši ten talo zovor. - A ja důfám, děká vom tak nezavor. - Poč vysiť a oši rozovar podkast v volavka. Bude měla mi rada zazdílaní, odporučení všich kamarátka, blíským čiznámi, a taký sú za komentáre a spetnu vezbu, alebo odporučení, kohobysí chceli počudná búruce. Na editíme na socielnych sítě, ako volavka, na Facebooka, Instagramé, a taký sú na moje vebové stránky, www.volovka.sk. Čiším sa na búruce, dopočuť je.

Podcast Summary

Key Points:

  1. Tatiana Ondrašiková začínala podnikať v 9
  2. rokoch, keď bolo prostredie na Slovensku pre podnikateľov nepriaznivé a bez podpory.
  3. Jej prvý podnikateľský nápad vznikol z potreby študentov, ktorí potrebovali lacné letenky na sezónne práce v USA, čo viedlo k založeniu cestovnej agentúry Pelikan.
  4. Príchod internetu a low-cost leteckých spoločností zásadne zmenil odvetvie, nútil tradičné agentúry adaptovať sa a Pelikan prešiel na online predaj.
  5. V začiatkoch čelila mnohým prekážkam, ako nedostatku financií, neochote bánk a nevedomosti v oblasti marketingu a financií.
  6. Dôležitým poučením bolo aj partnerstvo v podnikaní, kde je kľúčové vopred dohodnúť pravidlá a kompetencie, pretože sa ľudia a ich priority menia.
  7. Úspechom je pre ňu osobná dôveryhodnosť a schopnosť zabezpečiť živobytie, ako aj uznanie od okolia.

Summary:

Rozhovor s Tatianou Ondrašikovou, spoluzakladateľkou cestovnej agentúry Pelikan, sa zameriava na jej podnikateľskú cestu od začiatkov v 90. rokoch. Začínala v čase, kedy podnikanie na Slovensku nebolo podporované a čelila mnohým prekážkam, ako neochote bánk poskytnúť úver alebo kreditnú kartu v dolároch.

Jej prvý podnikateľský nápad vzišiel z identifikovania potreby študentov, ktorí potrebovali lacné letenky na sezónne práce v USA. To viedlo k založeniu Pelikanu. Revolúciu v odvetví spôsobil príchod internetu a low-cost leteckých spoločností, čo nútilo tradičné agentúry radikálne znižovať ceny a provízie.

Pelikan sa úspešne adaptoval prechodom na online predaj. Ondrašiková zdôrazňuje výzvy začiatkov, vrátane obmedzených financií a nevedomosti v marketingu, a dôležitosť učenia sa z chýb. Poukazuje aj na kľúčovú lekciu o spoločníkoch: potrebu vopred jasne definovať pravidlá a kompetencie, pretože priority sa menia.

Za veľký úspech považuje budovanie osobnej dôveryhodnosti a získanie rešpektu, ako aj schopnosť zabezpečiť živobytie sebe a svojim zamestnancom.

FAQs

Začala podnikať v 20 rokoch, keď zistila, že študenti potrebujú lacnejšie letenky na pracovné pobyty v USA. Založila cestovnú agentúru Pelika v roku 2004, aby tento problém riešila.

Podnikanie nebolo vtedy podporované, banky často odmietali žiadosti mladých podnikateľov a chýbali základné znalosti ako finančné plánovanie alebo marketing.

Internet umožnil novým spoločnostiam ponúkať letenky za nižšie ceny, čo prinútilo tradičné cestovné agentúry znižovať ceny a provízie, čo zmenilo celý biznis model.

Nevedela dobre plánovať financie ani marketing a zakladala firmu s ľuďmi, ktorých dostatočne nepoznala. Odporúča vopred dohodnúť pravidlá a kompetencie medzi spoločníkmi.

Spočiatku nemali striktný plán ani formálne definované hodnoty. Zamerali sa na to, aby boli lepší v predaji leteniek, a stratégiu prispôsobovali podľa situácie a pocitov.

Najväčšou osobnou výhrou je, že si dokázala zarobiť na živobytie a získala dôveru okolia. Ľudia jej veria, že dodrží sľuby a môžu sa na ňu spoľahnúť.

Chat with AI

Loading...

Pro features

Go deeper with this episode

Unlock creator-grade tools that turn any transcript into show notes and subtitle files.