Prečo stále podnikám na Slovensku? Pragmatický pohľad Tatiany Ondrejkovej | Highgate Talks #32

Hovorí: osoba 1 Pretože na konci dňa kto vytvára tie hodnoty v štáte, podnikatelia, to sú tí, ktorí proste vytvárajú pracovné Miesta. To sú tí, ktorí platia dane. Na konci dňa plnia štátny rozpočet, z ktorého sa potom dá budovať infraštruktúra. Hovorí: osoba 2 Pelikán alebo ako keby kommerz je, že pre sťahovateľný biznis. Prečo 100 stále tu? Hovorí: osoba 1 Ja som taký veľký optimista, takže ja pokiaľ stále viem relatívne slobodne podnikať, tak sa mi to nechce robiť. Jednoducho, keď sa dostaneme do štádia, že už to nebude finančne vychádzať, tak my sa proste zoberiem a my tú firmu presťahujeme. Hovorí: osoba 2 Dobrý deň, vítam vás pri sledovaní ďalšieho dielu higuito ks dnes privítam ďalšieho vzácneho hosťa, je ním tatiana ondrejková, ktorá okrem iného v tom dlhom zozname založila najväčšiu a najúspešnejšiu slovenskú online platformu na predaj leteniek. Pelikán, ktorý pôsobí na 6. Trhoch podnik a tiež v oblasti ecommerce s módou ako porotkyňa a investorka v televíznej šou. Jama levová investuje do perspektívnych začínajúcich slovenských startupov cez akcelerátor klon taktiež podporuje perspektívne slovenské mladé firmy a tak ďalej. Ten zoznam by mohol byť veľmi dlhý táni, ale myslím si, že ťa netreba ďalej cez takýto zoznam špecificky predstavovať. Ďakujem veľmi pekne, že si prijala pozvanie. A za posledné mesiace sa táni stretávame s ľuďmi ako si aj ty, teda z podnikateľmi, majiteľmi, firiem, slovenskými investormi, u ktorých sa snažíme nejak tak ako žena vnímať ich sentiment podnikateľský na Slovensku. A čo je potešujúce, že veľa z nich nebalí kufre a zatiaľ ako keby neodchádza, ale už aj takí tí najväčší lokálpatrioti sa začínajú pýtať, že aké sú možno možnosti výhody, nevýhody uh sťahovania časti firmy alebo súkromného majetku niekde do zahraničia. Alebo ak teda majú zostávať, že či je možné v tejto krajine napriek tej spoločensko ekonomickej situácii podnikať trochu komfortnejšie, AS menšou mierou rizika? Takže pre toto mi sme sa aj rozhodli aj v novembri organizovať konferenciu o zostavovaní alebo odchádzaní na tému ochrana podnikania a majetku Slovensko alebo zahraničie a to by mala byť aj taká nosná téma, o ktorej by som sa s tebou chcel dneska rozprávať ako ty táňa ondrejková, úspešná podnikateľka, majiteľka, investorka uvažuješ o. Podnikaní a zostávanie alebo odchádzaní zo Slovenska. Takže možno začnem tak všeobecnejšie, ale zároveň veľmi veľmi konkrétne, že ako ty vnímaš podnikateľské prostredie na Slovensku dnes. Hovorí: osoba 1 Vieš čo vnímam ho tak, že mohlo by byť výrazne lepšie. A vnímam ho tak, že niektoré veci v tom podnikateľskom prostredí na Slovensku sa zlepšili, ale nie kvôli tomu, že Slovensko niečo zlepšilo, ale napriek Slovensku a zlepšili sa kvôli tomu, lebo sa zlepšili nejaké iné okolnosti. Globálne. Myslím si, že to podnikateľské prostredie na Slovensku sa začína zhoršovať. A myslím si, že to presne spôsobuje to, že tí šikovní ľudia sa pozerajú na to uh ako podnikať niekde inde a nie na Slovensku. Hovorí: osoba 2 Mám správne čísla, tak ty si pelikán zakladal 2000 4 vo veľmi takom ešte mladom veku v nejakom rozhovore 100 bóje bolo, že si teda bola údajne veľmi neposedné dieťa a to ja neposednosť v študentských rokoch teda viedla, že si išla trochu proti prúdu, robila si niečo úplne inak, ako sa dovtedy robilo, že keď už sa rozprávame o tom stave toho prostredia, že čo sa podľa teba tak najzásadnejšie zmenilo, keď sa keby spomenieš aj k lepšiemu aj k horšiemu oproti dobe, keď si napríklad rozbiehal pelikán? Hovorí: osoba 1 Hej tak k lepšiemu sa určite zmenilo to že a to je hovorím že nie vďaka Slovensku, ale ten napriek Slovensku to, že v podstate svet sa digitalizuje a tým pádom vlastne tie možnosti podnikania aj zo Slovenska sú výrazne jednoduchšie a lepšie na to, aby sa dali dobre škálovať, to predtým nebolo, ale myslím si, že oveľa viac vecí sa zhoršuje a všetci sa na to pozeráme a si myslím, že nemusím úplne konkrétne menovať, ale tak akože keby som mala tak 1 z tých vecí je. Napríklad transakčná daň. To je podľa mňa niečo o čom sa nemalo ani rozmýšľať toho. To je jednoducho za mňa úplne že zabijak zabijak toho, aby Slovensko bolo schopné sem prilákať úspešných ľudí, chce pozrieme na tie okolité štáty a pozrieme sa aj na na štáty. V podstate akože po celom svete, tak tie čo si uvedomujú uh, kde je budúcnosť a na čom sa tá tá ekonomika stavať, tak všetky sa snažia vytvárať prostredie pre to, aby prilákali šikovných ľudí, ktorí tam chcú podnikať a tam v tom štáte. Ochotní a chcú vytvárať hodnoty, pretože na konci dňa kto vytvára tie hodnoty v štáte, podnikatelia a to sú tí, ktorí proste vytvárajú pracovné Miesta. To sú tí, ktorí platia dane. Na konci dňa plnia štátny rozpočet, z ktorého sa potom dá budovať infraštruktúra. Ale jednoducho Slovensko podľa mňa ja neviem, asi rieši niečo úplne iné a namiesto toho, aby riešil presne túto 1 kľúčovú vec, ako prilákať sem ľudí, ktorí tu v tomto štáte budú ochotní a budú chcieť vytvárať hodnoty, tak robí všetko pre to, aby proste tí ľudia odtiaľto odchádzali. Takže ak sa bavíme o tom, mohla by som vymenovať veľa vecí. To hovorím, že za mňa tá úplne tá posledná. Proste akože transakčná daň to je. Myslím, že úplný zabijak. Hovorí: osoba 2 A akože veľmi nepredvídateľných akože legislatívnych výmyslov, že mi akože máme viacero klientov aj v oblasti práve ekvity investícií čo sú štandardne investície, ktoré nastupujú akože v neskorších fázach? Ako možno rizikový kapitál, v ktorom sa primárne pohybujete vy, ale že už tam cítime ako keby taký sentiment n investorský že boli rozbehnuté 2 3 väčšie investície, kde ten investor ako keby do si začína zvažovať, že či teda chce v jeho investičnom horizonte 6 až 8 rokov. Naliať peniaze do z firmy, ktorá podniká akože v prostredí tohto typu, že cítite aj vy niečo ako keby v tom v tom segmente rizikových akokeby alebo investícií rizikového kapitálu, že že aj vy už sa akože na to pozeráte trochu inak, že je to síce slovenská firma usadená na Slovensku, čo je fajn, chceme podporovať ako keby lokálne prostredie, lokálny kapitál, ale že že podnikáme akože vo veľmi turbulentnom prostredí. Hovorí: osoba 1 Na ten zahraničný kapitál tak ten si myslím, že ten postupne odtiaľto odchádza. To jednoducho vidieť to v podstate fondy, ak aj chcú investovať do nejakej slovenskej spoločnosti, lebo má potenciál tak 1 čo jej povedia, musí sa presťahovať mimo Slovenska. Sídlo musí dať niekde úplne inde a potom sú ochotní investovať, takže toto vnímam ja ako 1 z veľkých problémov, čo sa nás osobne týka, tak asi pravdepodobne tým, že sme lokálny, tak máme tú výhodu, že to prostredie veľmi dobre poznáme a tým pádom si asi tak lepšie vieme zhodnotiť. Uh tie plusy a mínusy a tie riziká a preto sme asi takí ochotnejší viac investovať možno aj do toho rizikového segmentu tu na Slovensku. Ale je to len kvôli tomu, lebo sme tu lokálny AA to je málo, pretože keď si porovnáš akúkoľvek inú krajinu v zahraničí a neviem, špeciálne sa môžeme pozrieť na USA, kde to fakt akože to bolo do top, kde teda to prostredie je totálne. Trendy tak tam vidíš, že tam ten súkromný kapitál, ktorý ide do týchto rizikových investícií AV podstate do startupového ekosystému je obrovský oproti tomu čo sa deje. Tu je naozaj akože veľmi veľmi malý a to je proste akože 1 z veľkých problémov. Prečo tí šikovní ľudia odtiaľto odchádzajú preč? Pretože naozaj dostať sa k tomu rizikovému kapitálu začína byť čím ďalej tým problematickejšie pre nich. Hovorí: osoba 2 Znalosť a lokálnosť je výhodou v tom, že my keď sme tam taký príklad z praxe, že zastupovali majiteľa také slovenské firmy, už to nebola akože fáza startupová, ale veľký práve z ekvity fond, ktorý akože v rámci due diligence zistili, že na Slovensku je niečo ako švarc systém. Hej a my sme sa ju snažili akože vysvetliť, že v zásade trhový štandard, ktorý vyplýva ako že z tej ne flexibility pracovného trhu z ceny práce a tak ďalej, že oni to ale vnímali veľmi ako keby konzervatívne a že proste to tak nemôže byť, že mali byť všetci na dph. Tak ďalej hej, že tá lokálnosť v poznaní toho, že to sú nejaké reálie, v ktorých sa musíte hýbať a že viem si predstaviť, že aj vy zainvestujete do firiem, ktoré teraz nechcem hovoriť, že zamestnávajú živnostníkov, ale proste fungujú nejaké v rámci toho ekosystému, tak vám proste dáva tú výhodu, že vy tam ten kapitál ako keby napriek tomu uh dáte. Hovorí: osoba 1 Ten by tam kapitál tam samozrejme dať, ale tieto veci sa musia vyriešiť, že že nie sme úplne zástancom toho, že podporovať takéto niečo sme zástancom toho, že vlastne veci by mali byť nastavené normálne podľa zákona, ale je fakt, že strašne veľa tých zákonom na Slovensko som už povedala. Už sa len zopakujem v podstate akože podporujú to, aby tí podnikatelia to nepodnikali, lebo jednak to odvodové zaťaženie je strašne vysoké na konci nejakej povieme, že tak okej sú krajiny kde aj vyššie, ale musíme si povedať, že v tých krajinách kde to odvodové zaťaženie vyššie, čo za to ten človek dostane z tej infraštruktúry. Hej, a potom sa proste bavíme o úplne inej diskusii, pretože ja si myslím, že aj podnikatelia nemajú problém zaplatiť aj väčšiu daň ako veľmi radi to urobia, ale chcú vidieť, že tie peniaze sú potom spravované tak, že sa tu niečo v tom štáte zlepšujú a nie tak, že sa zaplatíš viac, ale zhoršuje sa tu stále niečo preto, lebo jednoducho štát zjavne manažujú ľudia, ktorí v živote nepostavili žiadnu firmu a proste nevedia, nevedia ho menežovať. Takže no takže tak. Hovorí: osoba 2 Otázku, že zrovna akože segment v ktorom podniká uh pelikán alebo ako keby i kommerz je, že pre sťahovateľný biznis. Hovorí: osoba 1 Takže. Hovorí: osoba 2 Prečo 100 stále tu? Hovorí: osoba 1 Uh v 1 rade chcem povedať to že my sme vždycky firmu budovali tak že uh že nebude čisto slovenská firma a tým myslím to že chceli sme podnikať aj v zahraničí takže mi reálne podnikáme v zahraničí AV zahraničí máme firmy založené preto, že z niektorých pohľadov nám to uľahčuje uh to podnikanie tam na tom lokálnom trhu uh samozrejme vždy sme proste akože chceli byť tu na Slovensku ja som sa na Slovensku narodil a ja tu mám proste všetkých známych všetkých kamarátov pre mňa v podstate to že založím. Založím si firmu niekde inde presuniem. Je to hlavné sídlo znamená, že a teraz sa idem presťahovať. Hej idem, idem vlastne akože odísť od svojich rodičov od všetkého toho networku, ktorý som tu, ktorý som tu budovala a ja som taký hm, ja som taký veľký optimista, takže ja pokiaľ pokiaľ stále viem relatívne slobodne podnikať, tak sa mi to nechce robiť, ale keď sa nedostanem do štádia, že slobodne podnikať nebude môcť a že sa mi tu začnú okliešťovať podmienky na podnikanie, takým spôsobom, že nebude môcť súperiť. Uh v zahraničí, čo sa postupne začína diať. My to vidíme tak, že vlastne my musíme na to, aby sme vyrábali maržu, ktorú sme vydávali pred niekoľkými rokmi. Tým, že sa tu urobili nejaké zmeny pracovať oveľa viac a keď sa porovnávame s tými globálnymi hráčmi, ktorí tiež sú na tomto trhu, tiež sem vstupujú a my s nimi v podstate súperíme, tak pre nás to začína znamená čím ďalej tým väčší problém. A jednoducho, keď sa dostaneme do štádia, že už to nebude finančne vychádzať, tak my sa proste zoberiem a my tú firmu presťahujeme. My sme tu stále kvôli tomu, lebo. Ešte to ako tak dokážeme, ale ak sa začnú ďalšie veci proste riešiť alebo ak sa ak sa ten nedostatok financií v štátnom rozpočte bude stále riešiť takým spôsobom, že sa neustále bude, bude proste akože uťahovať uťahovať tie opasky a uťahovať na nesprávnych miestach a nebude sa robiť priestor na to, aby vlastne ten štátny rozpočet, alebo aby tí podnikatelia mali možnosť vytvoriť oveľa väčšie hodnoty. Tak jednoducho my sa 1 dňa rozhodneme, že odídeme a proste odídeme, pretože napriek teda tomu, že to budeme robiť veľmi nerada. Hovorí: osoba 3 Čas zostať na Slovensku môže byť nakoniec aj rozumné rozhodnutie. Totiž existujú rôzne právne, daňové a hlavne praktické súvislosti, ktoré do veľkej miery determinujú ten presun do zahraničia. Fungovanie zo zahraničia. Skúste si len napríklad požiadať o odpočet dph na auto. Ak máte rakúsku firmu. Aj keď to znie ako oxymoron, vedeli 100, že napríklad Slovensko môže byť naozaj daňovým rajom v niektorých situáciách. Odpovede na tieto otázky sa dozviete na konferencii ochrana majetku a podnikania. Môžete sa tešiť na skúsených odborníkov zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. A budem tam aj ja, vidíme sa už 18. Novembra v hiltone v Bratislave. Teším sa na vás. Hovorí: osoba 4 Program a viac informácií nájdete na high bodka sk. Rezervujte si svoje miesto ešte dnes. Počet miest je obmedzený. Hovorí: osoba 2 Mám takú otázku, ktorú som mal v nadväznosti na to, že čo je tá červená čiara? Hej, že po akokeby natiahnutí, ktoré si už povieš aj ty zdravý podnikateľský Slovenský lokál patriot, že toto už nie? Hej a už teraz proste idem presunúť aspoň to sídlo hlavného vedenia a tú firmu niekam von nie nevyhnutne ako keby stále viem zamestnávať možno aj slovenských ľudia investovať do slovenských firiem, ale budem to robiť z bezpečnejšieho prístavu, hej? Hovorí: osoba 1 Pre mňa tá červená čiara je pokiaľ proste budem, pokiaľ jednoducho finančne už prestane vychádzať. Pokiaľ to naozaj bude tak, že nás bude zahraničná konkurencia, lebo v podstate mi na Slovensko prinášame tržby a teda platíme dane aj proste z tržieb zo zahraničia. Hej že toto si myslím, že to robí strašne málo firiem aj drvivá väčšina firiem napríklad v cestovnom ruchu v tom segmente proste príde a prinášajú tržby iba zo Slovenska iba zo slovenských občanov. Ale my prinášame aj zo zahraničia mi automaticky súťažíme na tých zahraničných trhoch o to, aby sme toho klienta získali a ak toto mi nebude umožnené ako podnikateľovi, ktorý myslí globálne. Ktorý chce škálovať, pre ktorého cieľový trh nie je iba Slovenský trh, tak jednoducho my pôjdeme odtiaľto preč tak isto ako to robia všetci ostatní, na ktorých sa pozeráme, ktorí chcú byť globálne spoločnosti a také na Slovensku práve potrebujeme. Potrebujeme, aby na Slovensku boli etablované spoločnosti, ktoré chcú pôsobiť globálne, ktoré prinesú oveľa väčšie hodnoty, lebo Slovensko je strašne malý trh hej, takže my potrebujeme proste tie peniaze aj z tých okolitých trhov a ak nezačneme toto v štátoch štáte robiť a robiť podmienky pre takýchto podnikateľov, tak tento štát skrachuje, že neviem si predstaviť, ako dlho sa ešte toto. Ťahať. Hovorí: osoba 2 A teraz optiky investora je že to je optika majiteľa, ktorá sa asi zlieva v nejakej miere s optikou investora a že aj do cieľových spoločností, ktoré sú akože úplne v iných fázach, ako je možno pelikána. Niektoré tvoje iné komerčné firmy, že že že aj tam vnímate akože také tie ambície niekedy viac, niekedy menej naivné, ale zároveň že úprimné, že keby som tú firmu ako keby staval von alebo tak, zoženieme tú investíciu omnoho jednoduchšie hej? Hovorí: osoba 1 Stopercentne je to tak uh, pretože samozrejme investor keď sa pozerá na to podnikateľské prostredie, tak sa pozerá na to, že akú mám vymožiteľnosť práva, aké sú tam daňové zákony, aké ako si vie proste akože vydobyť podmienky na to, aby vedel proste zamestnávať ľudí? Hej, ak je to proste zákonník práce, proste to sú všetko veci, ktoré ten investor jednoducho zhodnocuje. Aká je tu kúpna sila? Hej že či jednoducho proste je to tu naozaj akože dobré prostredie na to, aby si tu začal podnikať a aby si odtiaľto odtiaľto riadil tú svoju globálnu firmu, či to sú šikovní ľudia, ktorí tu chcú žiť? Existovať, ktorí tu majú vzdelávanie pre svoje deti, ktoré tu majú dobré zdravotníctvo, infraštruktúru na to, aby sa tu mohli pohybovať a jednoducho toto všetko si proste ten investor vyhodnocujú a keď si veľmi jednoducho vyhodnotí, že okej, tak ako možno keby som tú firmu dal do holandska, do poľska, alebo proste do nejakej inej krajiny, tak a bude mi to asi výrazne lepšie fungovať. Asi budem vedieť prilákať výrazne šikovnejších ľudí, tak tak asi urobí to rozhodnutie, že tie peniaze na to Slovensko nedá. Hovorí: osoba 2 No a teraz možnože trochu do takej osobnejšej roviny, ktorá sa len mám pocit a oprav ma že prelína zase s takou tou tvojou podnikateľskou, že že gro tvojich investícií, keď to tak poviem alebo vašich investícií je v segmente ako keby rizikového kapitálu, kde ten ako keby faire alebo po slovensky, že tá tá úmrtnosť a úspešnosť a tých jednorožcov je akože veľmi málo a niekto by povedal, že v takto turbulentných časoch, keď akože sa predikuje, aj keď je to veštenie z krištáľovej gule a SNS, že už nikdy nebude rásť nikdy najbližších 10 rokov, nebude raz číslami ako rástlo je to ako keby. Možno veľmi odvážne hej investovať a obzvlášť na Slovensku ako keby uh rizikový kapitál, že že je niečo pri tvojom investovania je tak akože z hľadiska diverzifikácie konzervatívnejšie, že do čoho ako keby ty alebo vy sa pozeráte, že to mohol byť ten sa v harbor bol pri. Hovorí: osoba 1 Všetkom. Samozrejme aj také viac sa investície. My sa snažíme diverzifikovať, aj keď teda naozaj je to tak, že kto toho kapitálu dávame, dávajme naspať naspäť do toho startupového ekosystému a je to kvôli tomu, že my sme takí ľudia viac. No my si nepotrebujeme kupovať helikoptéry a proste mať teraz brutálny vozový park, alebo proste nejaké drahé domy, takže radšej to naozaj vrátime do tej krajiny a snažíme sa tu proste akože budovať to podhubie, ale máme samozrejme máme aj nejaké tak viacej investície, máme nejaké investície do nehnuteľností? Máme nejaké investície aj do takých, akože sa v akcii, kde sa na to pozeráme výrazne dlhodobo, kde sa nebavíme o tom, že robíme nejaké proste krátkodobé špekulatívne obchody, ale je to proste skôr investícia naozaj do firiem, ktoré ktoré poznáme, ktoré dlhodobo majú veľký potenciál. Máme o nich naštudované. Vieme, prečo sme tam tie peniaze dali a prečo sme tie akcie kúpili. Takže takže máme aj také akože viac sa investícia, ale máme potom aj také úplne, že brutálne rizikové hej že máme niečo proste aj v krypto, ale uh, ale ako veľmi veľmi. Vyvážene sa rozhodujeme o tom, že už máme tu 1 veľkú veľkú rizikovú časť a to sú proste tie startupy hej? Hovorí: osoba 2 Čiže aj konzervatívne. Hovorí: osoba 1 Čiže aj konzervatívne áno. Hovorí: osoba 2 Pritom konzervativizme že, uh, ty si. Tak poviem, že vo veku alebo vo fáze, kedy ťa vnímam, že asi neuvažuješ odchode do podnikateľského alebo investorského dôchodku, ani ani zďaleka, ale že že veľa majiteľov aj v takých tradičných odvetví, ale akože aj majiteľov technologických firiem z tých mála, ktoré sa akože na Slovensku podarilo predať, tak rieši akože v tej sfére ochrany toho osobného majetku, že dajme tomu ten kapitál chce otáčať naspäť zase roz investuje to cez svoje nejaké family office alebo fondy na Slovensku a chce to ako keby ten ekosystém nejako nejako ďalej sa snažiť. Pozdvihnúť, ale aj v rovine osobného majetku si ako keby už myslia na to, že mám nejaké deti. Možno chcem tú časť toho osobného majetku si niekde uložiť aj von a mať nejaké zadné vrátka a pre prípady gréckych scenárov a znárodňovanie akože úspor alebo túto od kreovania z 2 piliera, že že ak môžem ešte tak osobnejšie, že že riešiš ty v tejto fáze tvojho podnikania alebo života už aj niečo takéto, že? Časť možno majetku ukladať niekde von, dať ho niekde, možno to neviem zahraničnej banky. Keby náhodou sa tu to ako keby začali úplne že páliť mosty. Hovorí: osoba 1 Úplne úprimne Tomáš, ja si myslím, že momentálne to prostredie podnikateľské, globálne, ktoré je aj to digitalizáciou a nástupom je, že? S najnižšou investíciou s relatívne nízkym rizikom môžeš zarobiť najviac. A to mne príde fakt akože škoda dávať peniaze do banky a ukladať ich v banke. To je môj 1 pohľad 2 pohľad čo sa týka detí a mám taký, že ja by som bola najradšej keby si moje deti zarobili svoje vlastné peniaze a keby si vážili ich hodnotu, pretože oni keď niečo dostanú, tak si pravdepodobne to až tak vážiť nebudú, ako keď si tie vlastné peniaze zarobia čo teraz? Akože nehovorím, že nechám moje deti hladovať hej toto určite akože nehovorím, ale teda ten ten 1 je prístup je ten čo som teda akože povedala, že ja oveľa radšej tie peniaze investujem a diverzifikuje tie investície. Diverzifikuje ich nielen čo sa týka zahraničia, to znamená nejakého globálneho pohľadu, ale aj čo sa týka segmentov, to je proste tá 1 vec a 2 vec je teda že že som toho názoru, že chcem, aby si moje deti dokázali zarobiť svoje vlastné peniaze, aby sa nespoliehali na to, že že tak mama s tatom niečo zarobia a my sa potom budeme mať dobre. Hovorí: osoba 2 Triezvy ten šľachtický pohľad, hej že dostať ti nedáva úplne dobrú štartovaciu líniu z hľadiska akože motivácii a ešte dosahovania niečoho vlastného, ale že by som to skôr aj v rovine, že napríklad akože a investícia do vzdelania a tak ďalej, že možno tým deťom ako keby aspoň tú štartovaciu líniu. Hovorí: osoba 1 Ako. No je to, samozrejme by som chcela aby dostali čo najlepšie vzdelanie, aj keď je teda ako nemyslím si, že na Slovensku sú schopní ho dostať. Hej, takže toto je to je úplne proste jasná vec, ale potom keď sa bavíme o tom, že proste nastúpia do práce tak ja neviem, nie som úplne proste zástancom toho, že tak teraz proste akože kúpim deťom dom kúpim pozemok aby si tam postavia. Ja som zástancom toho, že tie decká proste na to zarobia hej ako nechcem, nechcem deti učiť učiť na to, že v podstate akože tak mama zarobila tak ako automaticky budete mať takýto proste životný štandard. Jednoducho proste oni si to musia uvedomiť, že musia vedieť uvedomiť tú hodnotu tých peňazí a tú si podľa mňa nikdy neuvedomia, keď budú niečo dostávať, respektíve sa to veľmi ťažko buduje. Hej že dá sa to samozrejme nejakým spôsobom budovať, ale to je podľa mňa na inú diskusiu. Hovorí: osoba 2 Naživo hej. Prípade sa hovorí, že veľa, že deti treba učiť ako keby finančnej gramotnosti hodnote peňazí a tak ďalej. Myslím si, že v tebe práve ako keby majú taký vzor, že learning ak sa povie, že už len vidieť ako možno pristupuje k tomu, že neukladať peniaze možno len do banky alebo zároveň im nedávaš len vreckové uh. Asi dávaš? Hovorí: osoba 1 Uchytenie ešte sú mali ešte. Hovorí: osoba 2 Že to je možno najlepšie učenie sa finančnej gramotnosti. Možno naspäť k takej akože všeobecnému sentimentu, že znova idem trochu zahrať na takú citlivú nôtu, že ak by si mala znova 20, rozbíjala by si pelikán, že rozbiehala by si ho znova akože na Slovensku v zmysle, že tu začnem tú firmu budovať a potom samozrejme ju vieme škálovať. Chcem ísť niekde von ti to ten typ biznisu dovoľuje, ale že založil, aby si SRO na Slovensku. Hovorí: osoba 1 Že najprv úplne na to, že nezaložil, aby som pelikán, keby som teraz mala 20 išla by som do úplne iných segmentov oveľa zaujímavejších, aj keď nehovorím, že cestovný ruch nie je zaujímavý. Je veľmi zaujímavý, ale ako to kde sme my začínali. Proste s tým letenkový biznisom, to je momentálne komodít a to je úplne komoditný. To je fakt akože veľmi ťažký biznis na začiatok, ale začala by som s niečím úplne iným AV pohode by som začala na Slovensku, takže Slovensko Slovensko môže byť veľmi fajn na to, že si proste otestuješ nejaký produkt od ešte nejakú službu, nejaký proste servis začneš, lebo ako relatívne nemáš čo stratiť. A keď vieš normálne agilne a veľmi rýchlo proste sa prispôsobovať a expandovať, čo sa momentálne naozaj dá, tak Slovensko nie je problém aby si tu začal. Hej ale čo je problém je ten, že drvivá väčšina podnikateľov, ktorí momentálne vychádza zo slovenského prostredia drvivá väčšina hovorím, aj keď sa tá skupina už teraz akože tá tých šikovnejších ľudí, ktorí myslia globálne zväčšuje tak drvivá väčšina kvôli vzdelávaciemu systému žije v tej slovenskej bubline AV podstate berú Slovensko ako ako momentálne aktuálny najväčší cieľový trh a nevedia sa proste pozrieť na to, že to je tak strašne malý. Že tu ti naozaj stačí, že over si či tam biznis koncept funguje a potom proste choď podnikať vonku. To znamená, že že môj prístup by bol ten že bude som bez problémov začala do 3 mesiacov by som proste išla na iné trhy a expandovať. Hovorí: osoba 2 Ak by si akože mala tak mentorský poradiť, že tým mladším podnikateľom alebo ľuďom, ktorí v zásade sa s nimi stretávaš a rozbiehajú to nejaké akože má menšie biznisy a obávajú sa alebo pýtajú sa, že či má vôbec zmysel, tak keby na Slovensku že ďalej robiť, že čo by si im povedal. Hovorí: osoba 1 Ja by som im povedala, že určite to tu môžu rozbehnúť akože to si fakt akože myslím ako momentálne vieš, že keď chceme otvoriť nejakú firmu proste v zahraničí, tak ja neviem no tak estónsko aj taký akože úplne super vzor hej? Tak v estónsku nepotrebuje ani fyzicky. Pritom ja vieš si tam otvoriť v podstate akože spoločnosť hej a dá sa pozrieť na iné krajiny kde to je tiež akože veľmi relatívne ľahké a vieš to urobiť fakt akože veľmi rýchlo. Takže ja si myslím, že tu doma proste kde to tu poznáš, naozaj skúsiť začať vyskúšať, otestovať na 1 1 2 3 4 možno 5 mesiacov je to fajn a potom ale treba ísť proste na tie veľké trhy treba tam ísť, treba sa nebáť, treba to vyskúšať, treba sa tam otestovať a proste treba na tých veľkých trhoch začať proste fungovať a učiť sa ako ako proste fungujú alebo si nechať poradiť. Hovorí: osoba 2 Táni ďakujem ti veľmi pekne za tvoj čas a za tvoje veľmi praktické a praxou otestované odpovede. Cením si to, takže ďakujem veľmi pekne, že si prijala účasť a len zopakujem, že pre tých, ktorých téma nielen toho do čoho investovať v turbulentných časoch, prečo a ako dáva zmysel naďalej podnikať na Slovensku ako možno s určitou väčšou mierou komfortu AS menšími rizikami, tak pozývam opäť na našu konferenciu o ochrane majetku a podnikania Slovenska alebo zahraničia, ktorá sa uskutoční 18. Novembra v doubletree by hilton Bratislava. Ďakujem a teším sa na vás pri ďalšom diely aj detox. Hovorí: osoba 3 Prečo zostať na Slovensku môže byť nakoniec aj rozumné rozhodnutie. Totiž existujú rôzne právne daňové a hlavne praktické súvislosti, ktoré do veľkej miery determinujú ten presun do zahraničia. Fungovanie zo zahraničia. Skúste sa napríklad požiadať o odpočet dph na auto. Ak máte rakúsku firmu, aj keď to znie ako oxymoron, vedeli 100, že napríklad Slovensko môže byť naozaj daňovým rajom v niektorých situáciách. Odpovede na tieto otázky sa dozviete na konferencii. Ochrana majetku a podnikania. Môže sa tešiť na skúsených odborníkov zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. A budem tam aj ja vidíme sa už 18. Novembra wild one v Bratislave. Teším sa na vás. Hovorí: osoba 4 Program a viac informácií nájdete na haiti bodka sk. Rezervujte si svoje miesto ešte dnes. Počet miest je obmedzený.