Mária Jurčová videla transporty spoluobčanov, gardistické zverstvá a bombardovanie Nitry
24m 36s
Maria Jurczowa, urodzona w 1934 roku w Nitrze, dzieli się wspomnieniami z dzieciństwa przypadającego na okres II wojny światowej. Opisuje prześladowania ludności żydowskiej, których była świadkiem, w tym transporty i ukrywanie się żydowskich sąsiadów. Wspomina bombardowanie Nitry w 1945 roku, które spowodowało wiele ofiar i zniszczeń. Opowiada też o wojennych losach swojej rodziny: ojca, który walczył na frontach i był ranny, oraz braci zaangażowanych w działania wojenne i powojenne represje. Po wojnie jej życie toczyło się w rzeczywistości komunistycznej Czechosłowacji, z którą wiążą się wspomnienia reform walutowych, inwazji wojsk Układu Warszawskiego w 1968 roku oraz jej późniejszej aktywności zawodowej i społecznej. Jej relacja jest osobistym świadectwem trudnej historii, podkreślającym potrzebę zachowania pamięci dla przyszłych pokoleń.
[MUZYKA] Po czas wojny są wiedziała transporty żydowskich spolopczaną zasahy linkowej karty albo mardowanie nii tri, wspomina Maria Jurczowa. Poczuwacie podkast pribyj 20. staroć. Spoznacie w nią skutoczne osudy, które są zabudlowne, ale bo mało zabodnąć. Pozdbelum, a aktuality jest, nie zabudają. Wdzięka konkretnym przyjbeom się dozwiete, jakim osudowim dylemem musili nasi rodzice, stari rodzice, czy prerodice, czy aczalić. Postaweni z me tak prędotasku, a kubizmę sa w podobnych sytuacjach zachowali mi. Rozprawiać przyjbego od 20. staroć, ruchło odchadzają. Ich wspomienki sudwo leży tenielen prenaz, ale pre nasze dzieci, a przed dalszej generacji, które już nie budzą mać możliwość, zasnimi osobni stretnąć. Maria Jurczowa sa narodila w roku 1934 w nitre do krajczirskiej rodini. Odjec, który pochodz z Babindolu, bolemadiarzkiej na rodnosti. Po czas prowej, svetu wojny serodina nie ma lo dobra. Aby odjec używil, prihasil się jako dobrowolnik do armady. Poosłbyl na talianską, a i russką frontę, a bol trikradz ranienii. Po czas egzystencję ludackiej, slovenskiej republiki patrilla obec do majarskiego krajostwa. Maria się wspomina, że już dziecko, który czytał za graniczną tlać, ich upozornywalna, a dolfa Hitlera. Po Wiedinski Arby Traży w roku 1938 rastale patrilla do Czesko-Slovenska. Maria Jurczowa, odjec, posu byl w ddewadzielnom spolku, który skóżał, a wystupował na kapitalskiej ulicy. Odjec, bo głowni, szepkar. Mamam, Maria, a jej dwa ja bracia hali dźwadło. Wtedy cię, że Gagmarii, najmamy chodzili plakadziej prietylki, które mali zamużał uczestkich dwostonników. Ja silem pami tam, że na tą rohu czasą mam wspominalą, którą które zmy przyjrzyli. Tam była prędęja, którą mała pani Czajkowska. A to się pami tam, że z mewelni plakali albo musili od istoniboli częsi. A potem się pami. Ona, ona, ona, mała tam zmieśla, niezbożywanskie dostali odmiedlace z petrole, a szpożunku, trzetko. Po czas drugiej Svetowej Wojni, kiedy mała Maria, a ok. 10 roku, była Svetką prędas lodowania Żydą, a i gromadnych transportów w roku 1942. Uwiedomowali się ich oto intensywnie, że na glawnej ulicy bolowe Żydowskich obchodów. W starich paroć, jak mali Żydowskich, ułobywateli własne kupyle, rozdęlane na żęskę amuszskę. A i synagogu, kamio dwa razy tajnie z obrała Żydowska z polżieczkę. Najhorższe bolo, kiedy co sąsiedzia zonę Czajnoci, kuk, którym prawidł oni chodila, a jej mama szła prepanie zonę Czajnowu, celu garderobu, musali tjeżdż ukrywać. Oni, oni odyszli do palestini, potem. On sa, on robił według Cicho kamenia Lomu na Zoborii, pan zonę Czajn, a powiem wam taką prihodu, oni mieli na dworej siahi drzewa, albo nas akurylo drzewom. A on każdy wieczer chodzi kontrolować ci ten bit, czy sanie nie odpęczatila, albo nie, czy tak. A moja cieta od nieka dostala hłaszku, z priemozgęsta, paże na drugi dzień, budzie ten wielki zatchach na nitru, ale nie powiem, to było na żydow. Tak moją ciesnął pan, zonę Czajn, już w jedzie nie chodzcie, albo zajtra, będzie pohona żydow. Tak, ani nie przyschęła, peknie sawracili oni po wojnie, a w 4-ciej, a tam się jedno odyszli do palestini, malisina, i wana, który tam wyścudowal, a za dawokata. Na wolę nie wiecie, żebyście zapotom ukrywali, albo. Ja wiem, gdzie sa ukrywali w mojmi rącia. Moim rącia udajnie, nie jakieś suche i studnie. To, jak to lędako rozprawali dzieci, a no, to boli, wielmi, przyjemni ludzie, a to boli. Ja sami chodzila w sobotu zapalowań ogenii. (śmiech) A od dziecko sa na to, wielmi hniewa, a to stelesą macę. (muzyka) (muzyka) Mariati, że goworii, że była svetką roznych udalosti, pri których pęchali zlowiac domacji gardści, nież niemiecki bojacy. Konkretnie sam była svetką akca, akosadza barika, dowali rodini żydowskie, na jednej okolot, do domu z męj i śli, a na drugość strani stali te daty gardści, jak i dźwiętrożku, oczochrali, tu rolę, tu tak, już estryjali, no tam o zremy, że zapoddali z obrali. (muzyka) Ty, oberili, że, typy skośnicy hankowej gardy, bo oni odostniki, odostniki, a nie zimniejszy, a pośi, by ludziom, tak, może, powiedział, by się nam to, jak to już ubyła sprójbał i żydę żydę. Ja mam powiem, jeden prichodna, na, o co mi mojego przyjaciela, do horycznego, ja już ten bym, ciężo, widział rozprawaleni, już dwa roku, ci jeszcze, z aurę upambiczka. To mu zobrali odca, gardści, pre toże, volakedy, bo robi na panstwie, zabiwalego czerwskiego reżimu. A kiedy sa jego manczelka, iśla na gesta, postarzować, tak powydali, że oni go nie mają, że to je robota gardistą. A tak goaj, ten mój prijaciel widziel, na posydy, na prisu, do krwawego, dobytego, a okolonie go, 6 gardistów, na jednego chłapa. Także, a no, oni robili swimstwa. Na blasnych, a, a, ten toga szparygoma, takiego, złatego, dobrego, oca, milego, kamerad mojego, oca, ja nie wiem, czy, czy taka, jaka odnosz sa to zobrala tam. Po czas drogę Svetu Wojnii, Maryi na Rodinę Tridni schowała w komorewilia ma širokego. Maryi, instricko, imrych, bol to też zakładający i członkomunistickiej strani. Wtedy bol, široki u czasnikom Słowęską Narodnego Powstania w ilegalicie a przechadzałce z nitru. Aż nie skorsta stalznie osłowęski polityk a precyda Czesko-Słowęskiej Władii w roku 1953 aż 1963. Zdawał sa, że druga Svetuwa Wojna przechadzał ani troci chłuczko. Aż w roku 1945 prestała Maryia choć do kłaszczornej szkoli. Tam oprzez nosili ja błokanie meckim bojakom, czy boli oszetrowanej w ich szkole. Tu funkowała ja hlinkowe gardii, ale ociec w tym nie prihlasił. Boła w pracownej skupie, mała wszek z polużieczku, który jest ociec bol gardista. Inagni trep od rozpramania Maryi, która już nie mała swoimi dzieckimi oczami żołacolką normalnym żywotom. Funkowali temu rwozna kulturne z Polki. Ludzie chodzili nakupali skokonali sa Trej, a ja jest gromadnena Bożewskie akcje. Bo operety spiewal krištow weseli. Na luka, wytel, nielem, marty, nielem, marty, kiedy są Moskawa, to jeżwaga Maryi. Soto od tywity, wyśmien, ma w imę świat, ujaśc wśród w samym sam, z ciebał już wjazd. A za za tywitlu wiele malgareki. Wszedłko się zmieniło 20.06. 1945, kiedy wysłał ociec swoją ucznicu objedna drewu. Marya musłabyć w szadzie. Tak z nią i szlag żołaznicznej stanicy objednać krugi drewa. Tak z my išli cesperowce, gdzie pretyń była wielka posadka te danie meczkalety i odyśli. My przyjśli tam, objednalizmy, a za dom zmy chcieli i istu domą, a w tom bohuczanie wieliki a ja został tak to poddrażniony. A ty, dla tak to rozciagowali do tej rojnice a zaczęli padać.
a takým malady niemeckývoj, jak tam bol, tak ísledem na zroko výacenie mal, nie boj sa dneboj sa dnevčina to cem nepadne. Lebo to ten klák od nesol, a v tedy to bylo 20. o 26. marce 9 hodin a i 2 a lebo 3 minuty, tedy záčali hočací reniky, už padali bomby. A práveta časka je zve prechádzali z autom, a bola najvejac na padnota. Najchudobný šiačas a najvej na padnota. A jak som prichádzala potom na sped, Marienka sami odpojila išle domou, tady by vala na paru cjak, a ja som prešla cest ten byvali palanok. Nie chcel, aby som vám to, aby ste to videli, čo som tam ja videla, to bola niečo strášne. A poceste išli nejaký dva jalebo trejá ľudia horie, ježiš, Maria strášne na dôčanskajú licej zomre 11. krajčvír. Tam byli 4 krajčvíry na dôčanskajú licej. No, čo som si mohla mise, že to môj otec. Tak som učekala domou, a na proti nažmu domu padla peníza, sa ten pan zomrovci, a pametan taky půzati, ký pekný pan to bol. A mami inkrami takto išla už na proti, že otez ma išil jako hladať pomesť. Tak na to si velmi, velmi pametám. Pri bombardovaní zomrilo 345 ljudí. Mnohí boli zraniení. Zničene bola veža nitrianskeho hradu, obo vrájvnej boli 2. nemci z kulometom. Zhoralo aj nitrianske divadlo. Pri prechodzi fronto od išla celája rodina do káštora na zobore. Tam bolo strášne vela ljudí zmesta. Tam sa starali o nasti mnisi. A tam som počkala aj prehod fronty. Príšli ale še zalebo 8. Ja som mi chtak lutovala taký boli špinaví zada stjení, ale vodku pítali stále. Na ten priorim dala na šultoborsku vodiečku, mami velmi dobrú vodu. Ponia na miednu velmi milu prihodu, iké neboľa, to bra možem. Moj otecko sa rozhodorže idě domov zobrať, ešte, čo nam zostali za býačky 2 šunky. Ote šunky zobrať, to bolo čaške, to prasam malo 250 kg, si jeť je predstavit. Išie, je od sezmost, ten parkový a tam bola jednakopa sená. A v tom prišliť je neviem či poznáte na zob, také malé rúské letel, da volali sa rati. Také dvojplošne. A ti, jak zbadali mojho odca, záčali strilet nať ho normálne. A on sa točil okolo toho se na nietrafilího, ale šunky nie pustil. A tie nám do nesopotom do kláštora, tam to še cím ľudio mámi malým. Nebo bola velka noc. A niavíza moho žičí, cestný klášto, nejaký armada, a si soviecka vada, neš sovodzalala. A no soviecka, soviecka. Ďemati nejaký konkręt, spomínat, že to bol kúpíte, ale ja. A no to jedynie si panetám, že prišel tam pred tím, ješt prišeli rúsi, prišeli dva, ale niemeckým lademci. Boli a cíti, že mladúčky boli a pítali cívil. A ten pátrym ovori, ja mam cívil, možem, dať ale urobiť je třich krok, ja vazastrili. Nevedeli reč, tak čo. No a v tedy prišeli bolojhale šest, alebo osem špinaví zara stjeni a votku. A moj otec spal za taktomalizm je zavlete dvere, a jak sa utvarak, tak zatím idvere, a my spal moj otec. Tak, jak sa otvorili dvere, on bol na brisku, len ho chceli zastrili, bože je buržuj. Ale potom odišli, potom bolu špokoj, potom vykáčovali, ktoré, ktoré, ktoré, ktoré, le sa, aby mohli urobiť mohstce zrieku. Ce ste nepotom prechádzali, ja je domal. Mohst prete mohlasi je zneče. A nez mozbo znečeni, tak, tak, je pontoni, robili, a tak, nie, nie robili na mony, ničo, ni proste si robili svoju robotu, oni asimali aj zaka spriemani, a ke potravili, lebo čo nebo nepríali od na zneče, čo moj, pončoj maj jedinie, štám prlu, tu priali. A ktorý vojani nepríme. Márie ma o dvoch starších brátov a obydvaj a patrilky bátiovco. Ce svojnu jeden z brátov pracoval v bátiovánoch, nieš nepartizánské, vo firme bátia na hospodarskom oddelani. Potproval partizánov čižmami a baganžami, ktoré prepešoval s firmi. Vtedy bol za kolaboráciu odsuudený zastupujú círядíťel firmi. Brat Eugen bol za sa v roku 1944 povolanii do pomocnej brigádi na talianský front. Robili tam zákupi pre nemcov. Raz dostal príkaz od veličelia, aby doní je sol výno a chlýbe zmesta. Spolus druhým bojakom si dali trochu výna a v bojovéj frontovej linii i šlizu zapunutými svetlami. Američania začali na nich od mora strieľať. Brata postavili predvojenský sud a odsuudili na gulku. Na ščestie prišlanie čaká na ofenzýva, čo Eugenový zahránia loživod. Nakon je tzvojný si Marija presne pameta. Boli sme všetci na dvo re. Všetci sme boli, mi sme také dlehý dvo re. A tam bolo 22 děti v tom dvo re byvalo. A niepom je mekdo. Mennu dopähoj niekdo stých vojna skončila s obrovským krikom vojna skončila. A mi sme tedy radi a viete malý zabavene radi. Alebo zaštuplova nelebo odproste za kovlova nejako. A to sme sa tedy šetko začalo. Tam zalo začalo kričať vrieskať do čo mal v dome vybri ko nadvor. Teď na dětia ti dospeli si štrngri a takže koniečne, že je povojne. [MUSIK] Život škovo pomyvných děti sa rýchlo vráťol do normálu. Opec a začalo vyučovanie. Otvorili sa nové a več je predajne. Mama aj tete a vychire na kraju čirka začalo li znovášiť. Ocovi skonfíškovali díelniu a ponúklimo miesto hlavného striača v závodie vekus. Do nítry sa vráťol 15 židov, ktorých márie poznala. Bo voli bach v roku 1948 ozemí slomenska zvítia zila demokratická strana. Márie a nastupila na kim náziu, ale nie dokonč lahu. Prihlá sila se ráčená trojročné ekonomické štúdiu a spomíná, že ako študentke organizovala prbomájove o slaví. Menová reforma v roku 1945 veľmi dotkla osporna márie in obeno, na ktoré je je rodiče šetrilli. Nevie presne, ktorý koľko tam bolo uložených peniazii, ale prišli o vela. Druga peniažná reforma v roku 1953 prebehľa kýž už bola márie a zamestnana. Zosť tu v roba v tedy prišlo domov za 500 kauru. V roku 1957 sa naprík všetkým reforma, vidala a mala dve děti, ktorých sa stali učitili. Spolo zvezom ladi, že budovala nitriansky perk či amfitáter. Na 21 august 1968, kytr vstúpili vojska váršauske zmovidočesko-slovenska si márie a presne spomíná. Boli sme všetci doma a ces aj moj očet a stejda stjetová kozdruvo manžalkov a manžil prišel z nějakého školenia, čiže už sa do morangatnie dostal. Tak všetci sme boli vokne. Na ces našu úlicu prehádzali celý ten tankový a obranie nebozydla prosteť a v ta, že cím maly na mireneť je automatile, bo čo to bol. Ale či chúčko sa to prehádzalo nikdo nie kričal, nikdo nie nadaval. A možem vám pôjred jednu perličku moj v stroj ročni sin. Odisioz oknavráčil sa s takým samopalom rúským, čo dostal odoca. Šakia vám ukásem poslite sa, chytil ten zamoval a ten také iskrihádzal. No le dva sme jeho strhali větše, čo by s toho moho lobiť. Teď sa v nitrianskej banké odohral incident, kedy do veličiliá preberajú cahom banku niekto hodil kamení. Utočníkom odkázal, že ono emponí rozkazi. Mladý bojací tak mrdieť.
potom v dvoré bangy gravali futbal z papírovô v loptou. Rásky dišla Marija oklo, im dala si novô loptu, aby mali do čoho kopáť. Spomíná si těžné napisi na domoch, kde cibili ak taký páne, chvoj si ty rôsovsem a podobné. Níkto to zoutíral, niekto prípisoval, niekto si to zapisoval, donote sa, že to možno niekedy vyúžie. Marija spomíná, že to mnohý aj vyúžili. Marija in homangela, ktorý bol v komunistickéj strane, v celý vyhodíť. Išlo o osobnu pomstu. Nakon je cemu podarilo údržať až po roku, ks. Marija dozvedila, že išlo o nieuspešného uchádzače na funkcionáme sníka technických služiebe v nitre. V tedyto tiž získáho funkcího je homangel. Vymenil ju za prácu vedu ceho pánová cihô utvaru v ponitriánské těhelní. Ta sa prestiovala do zlatých mora věc a on musol každé ráno skoro dochádzať a zrodino útegmerne bol. Okupácie Československa Marija in urodinu neprekvapila. Kdež mal manžel pribozných budapeští, v roku 1957, male informácia o niepokojoch maďarsku a v Polsku. Dokon sa tridný pred vypokrúť tým revolúci v maďarsku, temboľa Marija na vštývíť priáteľku. Už chte dímali problém prejste s štátné granice domovu. Prijatelky no manžel a za se zajstili a strčili do podchodu, kdeho vypočhuvali. Buda peštíbo aj Marija in bratzovže nau, ktorý sami zažuli o strélovanie. Nevedeli ale povedeť, či to boli povstalci, alebo sovietský vojaci. Počas z revolúci je nikto nie reboval obchodi, alebo sa nievedelou, kto budi stríeliať. Marija no prvezame sa na nieboľa funkcia prákty kandky, by obchodnom domé jednoté na oddelaní drubného tovaru, kde pracovala polo roka. Potom počas 15-ich rokov, ktoré v jednotie odpracovala, prešla rôznimi funkcami ako uradníčka, vedúca oddelania, vedúca inšpektorov a všskončila ako zástupkina obchodného domovní tre. Niktid je bola v komunistickej strane. Zato bola čo lenka precednictva zvezušijen poslankinia okresného narodného výboru, kde da miestnou zastupiteliste. Bola aj poslankinia miestnou zastupiteliste na ľodného výboru zaslovenský zvezušijen v roku 1975. Ten vný mala ako dobru organizáciu, ktoré organizovala závujmové krúšky v obciach. Či stili sa pametníky či autobusovez zastavky, organizovali a oslavovali sa rôzne světky. Boľ oberé nie znamen, že precedníčka straný revolučného odboru výboru výboru hnutie chudila do kostola. V djaká zvezušijen prebiehali kursišitia či kursi, kde učili báríť, práť čišiť romské ženy. Zastupkina zvezu žijen chodili týž do podnikov, kde kontrolovali či majú zamestnane ženy vytvorine podmienky prepracu. V 90. hrokoh nastupila márie na 2 chodok, ale z aktivného životé nie odýšla. Stala sa prejseť je co u nas úde. A je v časne hramenia pribeho vovéko takmer 89. hrokoh, zostaľa márie a stala aktivno vženov shodujocou aktualne dianie. I životným heslomie želáska všetko prekoné. Pribech v roku 2021 zaznamenáľ mártý rodák a spracovala holucia stankovska fričova. Z dokumentovanie pribeho pozbolom zrealizováľ v rámci projektu kandidatúry Mestanitren na Evropské hlavne mesto kultúry 2020. Pribech 2020. hostoroče v pozbolom zaznamenáľ máme a bismoňenie nepríšli aj keto už s nami hrozprávači nebudú. A bismenie zabodlí na ich osudí hrovozy, ktorým boli výstamení a na dôležite okamihinašej historie, ktorá jedniesť často spohybňovaná a pre mnohi je úplne neznáme. Podporti prosim našu prácu, pravidelným finančným príspełkom na BVV-botka pozbolom botkayska. Děkujeme. Potkástom vás prevádzá asandra polovkva a spolupracoval na Nio Mariana Slovský. [MUZYKA]
Podcast Summary
Key Points:
Maria Jurczowa wspomina dzieciństwo podczas II wojny światowej, w tym prześladowania Żydów i bombardowanie Nitry.
Opisuje trudne losy swojej rodziny, w tym doświadczenia ojca oraz starszych braci w czasie wojny i okupacji.
Dzieli się wspomnieniami z okresu powojennego, w tym życia pod reżimem komunistycznym i wydarzeń takich jak inwazja w 1968 roku.
Podkreśla znaczenie zachowania pamięci historycznej dla przyszłych pokoleń.
Summary:
Maria Jurczowa, urodzona w 1934 roku w Nitrze, dzieli się wspomnieniami z dzieciństwa przypadającego na okres II wojny światowej. Opisuje prześladowania ludności żydowskiej, których była świadkiem, w tym transporty i ukrywanie się żydowskich sąsiadów. Wspomina bombardowanie Nitry w 1945 roku, które spowodowało wiele ofiar i zniszczeń.
Opowiada też o wojennych losach swojej rodziny: ojca, który walczył na frontach i był ranny, oraz braci zaangażowanych w działania wojenne i powojenne represje. Po wojnie jej życie toczyło się w rzeczywistości komunistycznej Czechosłowacji, z którą wiążą się wspomnienia reform walutowych, inwazji wojsk Układu Warszawskiego w 1968 roku oraz jej późniejszej aktywności zawodowej i społecznej. Jej relacja jest osobistym świadectwem trudnej historii, podkreślającym potrzebę zachowania pamięci dla przyszłych pokoleń.
FAQs
Maria Jurczowa urodziła się w 1934 roku w Nitrze w rodzinie krawieckiej. Dorastała podczas II wojny światowej, doświadczając trudnych wydarzeń historycznych.
Wspomina transporty żydowskie, prześladowania oraz bombardowanie Nitry w 1945 roku, w którym zginęło 345 osób. Opisuje też ukrywanie się w klasztorze podczas frontu.
Jej ojciec był ochotnikiem w armii, ranny trzykrotnie. Rodzina ukrywała się, a Maria jako dziecko obserwowała prześladowania Żydów i działania hitlerowców.
Wspomina reformy pieniężne w 1945 i 1953 roku, które dotknęły oszczędności rodziny, a także inwazję wojsk Układu Warszawskiego w 1968 roku.
Pracowała w handlu, awansując od urzędniczki do zastępcy dyrektora domu towarowego. Była też społecznikiem, działając w organizacjach kobiecych i samorządowych.
Opisuje inwigilację, osobiste porachunki oraz trudności życia codziennego. Wspomina też represje wobec rodziny, w tym zesłanie brata na front.
Chat with AI
Loading...
Pro features
Go deeper with this episode
Unlock creator-grade tools that turn any transcript into show notes and subtitle files.