Halloween, Dušičky a Dia de Muertos – od keltských koreňov po tancujúce lebky v Mexiku

Tu to relačil vám pre naša búbo loutci zažitko. Ten helovin ma posobíť misteriozne, možno vát noto škú postrašiť hoci všetko v rámci rekelo toho pozitivneho duchá, treba ho razný, že to je stáry keľtský sviatok, ktorý ma loslováť konieť s letava Čiatok zimi. Diadlo hmerto zjeúčite najznamenši sviatok v rámci Mexika sviatok, kedy mi spomíname na týchto našít ablisto, ktorých nie súmedí nami. Ahojte, vytajte pri dalšej epizodne nažho cestovatosko podkastu uchompovapé. Moľom sa jeho ze vzelizňák už 30 rokov z polupišem pribech búbo a dnes sa budeme venovať veľmi aktualný tem, pretože koncom okto obra sa v Amerike mení svet. Nesvisto strampom, že domysa ponoria dotmi na dverach visi a kostiúci, těkvyce sa úsměvajú a vlice za plavých směch, těti v kostiímoch. V určie už viete, že hovoríme o helovině o světku, ktorý dnes pozná celý svet. On par stovie kilometrou južně šie sa ten světok o stove úplně inak. V donime hovoríť au Mexiku a práve o týchto dvoch tvára našich dúši čiek sa porospravame z Lubromkučerom, sprievoť som búbo, ktorý už těse roko sprévat za celý americký continent od Aliaškiaž po Patagoniu a Hulubor. Ahojtej, záčeme helovinom pre-europaná može posvěko církus, ktorý nímá nič spoločne z našimi dúšičkami, ale keď človek zažuje helovin na městě. V Amerike spojení štátoch pohopi, že je skoro komunitě niežo strášení. Podmysí pohoda niečo o tom čo je vlastne helovin. Helovin sadám naozaj spája hlavne za spenými štátmi, ale treba zvorazný, že to je stáry keľtsky světok, ktorý maloslaváť koniec leta za četok zimi, nazýva sa Sovin. Tento stáry Evropský světok sa postupně dostal do spený štátou. Hlavne v 19. storoči byli to práve irský a škodský prišťa hvalci, ktorý prichadavých prevo 19. storočia za novým lepčím životom a prinesli si aj týto svoje teadične zvíky. Helovin ako ho poznáme možno dnes, alebo ako siho predstavujeme tak sa v spený štátou začal objouvať až v pridnich 20. storočia, a nejaké kosti mi a také tie charakteristiky, ktoré sistný spájame takto bolo až od nejakých 50 a 60. storočia. Je to dnes světoktorie pelmi taky živi, troškuš komerčný, spája sa v spenými štátmi. Každom prípade je to světoktorie Američaneme veľmi radí, ktorí v rámci svoje rodini, slavia, takže je to dôlky zaži to, ktorúčite zažiť. Kde cpovmina, že je prelatmi komerčný také, dám perfektov druhý najkomerčne ši světok v uesah nepovianocia. Američaní a počas heloviniu nakupia si 300 milionov kilogramov cukríkov za si 3 miliardy Americký dolarov, slavi, hasi 70% Američanov, každý 5. Američan na oblieka do nejakého prezlečenia, pravleku domazky aj svojí domací miláčikov. Je teda o světok, ktorho rosak si mitu veuropia si a nememe predstavit. Sam zrenete najznamiešie helovinie v Neworku, je rozdíel medzi tlaviním helovinu podmina, ale jaške v Neworku a niegu je na vidieku. Kyt porozáme velke mesta, kde sú rozne oslaví a potom takéte vidiecké spené štáty tak rozdíel je markantný. Samozrejme v mestách si to věme predstavit jako rozne párty, pripadne mesto, rádenica, organizuje rozne pochodí, rozne akcije eventia podobne. Tak si to tak tomu stavréti obivatili a týchmiest, je to už hlavne o nejaké zábavé celkovo ten helovin mám a taký zábavny poton, je to naozaj o tom aby sa ľudia. Zábavili, kyt to porozávame z ostatnými sprednými štátymi a bo z tým vidie komstými menečími mestečkami. Týchto menečých mesto, kde komunice o nejakých to rodiných stretnutiach je tam velmi šsilna tradicia, chodenia, koledovania tak zvaný "trick and treat". Čo je zaujmáve, tak s jednotlivé štáty spení štato sítotrošku prisposoblí svojím podmienkán svojím počasiu. Napikať na aliáške sú také zaujmavosti, vidiecie si a prestaví, že na aliáške byva zima už od takého oktobra treba sa tomu prisposobíť. Oblíke odetí do týchto kostýmov, tak v promradie, také zimne oblečenie, také zimne bundy, rukavice, potom idú. Tiesam od nekostými. Tak a zaujmáve što som videl na aliáške, čo sami velmi páči obolože niechodia od domu k domu, vo veľa lokalitách na aliáške a si sveti prestaví, že sú to mestečka, ktoré sú daleko odseba tak aby niechodili od domu k domu, protože to sú kilometráž 10 km, tak si vými sladi také lepši sposo praktickéjší, je to tak zvaný nie. Trick and treat ale truck and treat, takže v ristavie nekdy hlavnej cestě autá, tie svoje dalke pick-upy a tie to slátkosti podávajú s týchto svojich aut. Takýsto keďže sú to velké zdialnosti, tak je to viat zorganizované, da je utokopínia kúskupínku děti, pripaných vožia autom, takýsto jimto aj v takto spôčnosti, týchto děti rýchlejše prejne. Ten hlavy na ksus povenulté, da už teraz napríklad závame, že prvíklad historii, spôjení štátou sú nejradaniešimi maskami a získej inšpiráci, a si ce koréjski popála búbu. Možno aj to niečo hovorí o tom čičastov podkastov spomíname, o tom pre smerúavanie tej soft power usa do východné azy, uvidím ako to bude podilšie roky, ale spomenu si aj tradiciu trick or treat, čo každý k tomá děti pozaráva tie dětske, americké, večno americké pesníčky, tak výho čo ide, ale možno vlastová konie vě. Povedzme si odky autový šlo, kde je to tradic, kde je to zniklo a očou vlastne je v tom znamo americkom trick or treat. Trick and treat je koledovanie, ktoré ma v splených štátoch tradicív už takmer 100 rokov. Záči na oto tak místický, pretože celý ten helovým a posobíť. Misterio zne možno vás na utoršku postrašiť hoci všetko v rámci, takého pozitívneho ducha. No a už od 20 rokov sa objevali skupínky děti, ktoré chodili od domu k domu. Začiatku to nevoli nejaké zlomycelné kúsky, že byom házali nejaké váička, bo niečo skor to volo oto u návodíť atmosferu, aby ste malý dojem, že v vašm domé strášiť. Takže čáhali za klúčky, alebo vúchali dverami, alebo házali nečo do okna, to malo návodí dojem, že vás dom je zakliatí. Až postupňo tých 50 rokov sa objavili nejaké prve slátkosti pripadňaké ovocie. No a de niezuž je to povyšené na obrovský bizný za dokonca sa konajú, alebo organizú také súťa, že, ktorý zbiera najviac pripadenie sú značky, ktoré mezi sebo superia. Možno aj poznáť rôzen také americké cukrovinky ako naplika Dresys, alebo M&Ms tak toto patrí do tej prvej top 3, ktoré vždy ľudia kupujú, aby to tým dětion dali. Takže zásadí je to o tom, aby chodili odomu k domu, aby si odvas vypítali nejaké. To je pekne na Dresys, je na ten keľtsky světok, alebo už vlasti keľti mi ten helovin často vnímame ako moderný americký komerčni světok, čo aj si spoveňu do velkým je ryužia, ale ta tradicia chodinia odomu k domu bola vlastne pre najchudowníšich ľudí, ktoré obhádzali domia. Bohá tým slúbovali, že keď sa zkedym dálňa ký niečo podzup tak sa pomodlí a za nicha, a za ich zosnulých a keď že ta noc 30. provovoktóbraná provovno, byla bol miesto, kde ta hranica mezi. Mrtvými a šívými bola najtěnšia, tak ty bohá ty dávali penia za, aby sa ty modlit by dostali, kých zosnulíme. Z toho vlastne potom cez vyhrášky, že ak mi je dáť penia za tak za klejem až dom až potože, ako si spomenul, kde už chodí a pocú krýky, okolo domu, tak znikla ta to tradicia. Podmět je kvíciem už celý oktober sa kvíce predávajú aj v Slovenský obhodoch, ja už z mojmi dětví som asi 3 kvíce vyrezával, je to jasná heľovýnska tradicia. Kosytova človek predstavit nezvňorku, keď pri leti na heľovým podmáť ještě kvíce vokná, kde znikla ta tradicia. Těkvíce sú sú časťou heľovínu posledné 10-ký rokou, tak a zajmélo s děže, povodně sa nie vyrezávaliť je kvíce, ale aj, aby sme teda sa vrátili sped ještě do keľských čiaz a postupňa, ako sa tomu venovali už pomí na nižkotia i rí, tak vyrezávali repu a nie je kvíce. Těkvíce prišli domodi až v 2020 roči už keď sa to tak masovejšie poniau speníšť tátoch, ale má to napikto môže je to na ozaj, najznamenšia, výzdoba, najznamenšia dekorácia v rámci. Okien domou vidíte to takmer všadě už keď aj plisteňte naleti skův, takí stovopchodoch v domoha tak dálej je to niečo, čo takmer každá rodina vyrezáva, tak má to ještě taký jeden pekný poton a to je ta svěčka, ktorú dávil do vnutra, to má nejaký zmysel a pohodně to malo byť o tom, aby to to svetla, aby ten to plámeň odplášil z lích duchou, takže je to také spenie tradicie a toho už taktoho modernnejšieho poniať. Na to je na haluvně pekné, že aj tě čas pojnalte těkvíce odháň je z lích duchou, ale napríklad je kostími vyplinuliť se v stárych obáv, našich predkou, v tom čas je chodat z lích duchovia po svetě a keď sa prezlečují do handier také hnes poznajú a nezoberú do zahrobia, a z toho vyplnujete kostími lábu v roku 2025. V nohý naši klienky, ktorí chodia do New Yorku na naš program New York, podla buvo, ktorí je ozaj tresprelobený tak, aby ozrkavela to nálepšiečo v aktualně v New Yorku je si vyberavť termín práve počas helovinu a je ten trok, keď sa by je konad helovin, ten trok pripá helovin na piatok, takže čaka našich klientov New Yorku celý helovinský weekend, v rátaně New Yorkskom a ráda. Tý by si odporčují z na Halloween do New Yorku, alebo mal by si inú destináciu v USA, kambisíšil povedzven ten Halloween raci. Učite, by som New York odporúčal New York je úžasne mesto a vidie to hoci, ktoré odobieróka je velký zážitok. Nemáme vybornu prehledku celého mesta, ale v každom pripadie treba sa pripraví na to, že je to tak moderne, že poniaté budú tam vozné akcie, rozné veréne eventy. Takisto na najznámejšom, Times Square, to je takisto naščevojeme, počas našte prehledky, uvidíte rvozné dekorácie a rvozné akcie, týmto spôjene. Takisto bari, jak byšte chceli do nějakého šikoneho New Yorkiego baru na helovinsku parti. Treba sa poponáhláť miesta sa rýchlo rezervujú a ľudia sa dosla celý rok pripraví na to, aby na takutou akci umohliíšť a obleču si kostými. Uživajú si helovin, ale takom to modernejšom New Yorkskompoňaťí. Odporučal by som takisto, aby ste sa objavili napikať vôšiť, to nechlánomest je spený štátou. Kde je to taka kombinácia, pretože v rámci miesta, věte vidieť aj také to modernejšie nejaké akcie podujatia mnošto dekorácie a ľudí kostýmoch, ale vidieť je trošku viac toho dávno trošku viac toho centra a už tam ajte obitne štvrte vide, ako keby sa pryniesliť razú do nebrásky a máte tam rodinne domí a máte tam díčičky, ktoré chodia od domu k domu. Vysíte ispomení je tie, že takto spresnest je to videli v tých filmoch, ktoré ste pozarali a to je presnia amerika. Ja sam dvádný potomak na hrame tento rozhovor do spojení štátou odlieta, ma je do New York aj do Washington a mi sa tiešším. Ty si bol na to sa vykedy bude sa. Pred partižnami som sa vrátil, mal som a okrúhy pozápádnom pobreží zapaduje sa pri od neklainotí krásné narodne parkých štkosmi videli. Mal som osiem klientou, všetko trobech mali skupínkach do 10 klientou, osiem klientou nály až ke som bol nekoko krát sa djem klientou. To je som velký fanuši Guesa, viem, že tý tiež ho címáš máš všelku skupy a kotivný máš USA, ktoré tve na oblobenie še časť, máš tý nejaký svoj oblobeni štát, oblobenu časť. Čo by si odporučičo človeku, ktorý povezímoš bol v New Yorku, bol volas vegas a chce nečo vykedy. Takiemu to klientou, by som močíte odporučil, ale ažku milujem bol som tam nekoko krát. Je to region, to rý je nádherný človek tam vidí nádhernu prírodu, vidí tam zvierata, vela kradnestrétne človek, ale strétne dvo hlosou, takže velky zážitok v rámci spreni štátou. A kvíste už mali na vštivejni I New York, Ayla Zvegas, tak vám ešte potom odporučam. Národne parki, ktoré záčinev na stredo západie, či je to jelomstou, či je to arči, sprechadzame zjúžnej daco ty cez najznamejš najkašť národne parki jelomstou, cez miesto, kde sa otočil. Forest Gump, prídeme až do Grand Canyonu a udol javne vadek, kde leží aj spominanela Zvegas. Aliashka je v prom radi obrovská, takže človek ma taký pocit, skutočne divočiny, kde okren, krastne prirody zviera da vado ucov cíti, ako je ta priroda silna, ako sa tam je lachko stratické bych cel. Naozaj, Aliashka je region, kde ľudia musia doslova spolu pracod prirodova by nejakou mohli kojech zistovať. Alteaton to pekné, takže to Anchorage, največšie mesto aj keď je hlavne mesto Aliashký sa náziva, takéto posledne velké mesto pred divočinou a akceť je zažiť. Divočinou v rámci sprejnych štátou, takutú právú, ako mohno si pametať je sknížiek, kde je pisať, že glondo na svojých zažitko z Aliashký a z júkonu tak učiť odporučam. Idealne v lecie, odivna do augusta sú terminí, kde je sa na Aliashku chodí. Cestovatiel skeradi, típí, prehliadky miest či kvízi. Každý den, nový blok, spéra najscestovaniejších slovákov. Kliknina bubojska, lomka, blok. Niekulko 100 ročí po Keltok sa po hanske tradicie po kresiánčili v roku 1998 sa premenili na světok pamiatky verných zosnuných, ktorý sa cezdríím dostalaš do Španioska, Portugalska a Latinské Ameriky do krajň, ktoré môdali svojú vlastnú tvár. Sama zremeniťame do Mexika na světok Diademuertos tím mrtvých, ktorý je na prvý pohrat farybní veseli, a je keď jinak ako helovin, ale v skutočo ste veľmi hlboki. Ako by si opisaľ Diademuertos niekomu ktoho nikdy nezažiť. Diademuertos je učite najznamnejši světok, v ránci Mexika, prípadne učiť sa radímeť najznamnejšie. Opisaľ by som to učite tak, že je to útstak životu a že tu smrdť tovrú ten světok predstavuje, že to neberu ako niečo negativne, ale ako niečo čo je bežnou u súčasťu naši životou. Je to světok, ktorý má tradicí v užpred komuškých kulturách, ako světí spomenu po prichodieš panielou a tejt našej rovské kulturí tak nejak osplinulo, ale diademoho merto zmána od tradicie v užpred stovkami a ščisickami rokovu. Či to boli a stejkovia, alebo to boli následne majovia, mixtejkovia. Všetky tie to predskúmovské kulturí mali svoje rituálí, kedy oslavovali odchod do ríša mrtvých. Oni to brali ako zmenu, neberali to ako konieť života, ako nejaký posmú do inej dimenzie. Dokonca a stejkovia mali aj svojú bohyňu, ktorá sa volala mixte kasiú atl, a tato mixte kasiú atl bola bohyňa takýchto pohrebných sprievodov, kedy všetci ostatní táncovali hrálenia kahu dva, a boli to veľke udalosti v rámci a steckých miest. Dokonca verli tomu, že keď hráju na nejaký nástro a táncoju, že to je jednodušia cesta pred ty dúše. V filmé koko bol a tato mišenka veľmi pekne a veľmi dobre zobrazená je tam vidieť to, ako je v meksiku základ počnosti rodina. Velka meksická rodina vidie velakrad bývajú všetky. Tietički a babka bývajú nejde vokoli, alebo je v tom mistom domé, bol tam pekne zobrazené ako veľmi si vážete to svoje rodiné tradície. Naoza je veria tomu, že keď výrobia takýto ultárik a zapalia sviečky. Prejnesu typické kvetej sempas učil, ktoré tam umiestnia tak, že ten zosnulí sa vrátí k nímavudu spoloslávať. V huesa je helovin do velky meryoko stímo, a od také by som podat karnevalovej závave v meksikú je to asi skor o dúšemnom životia rodiné, ktorý si světko v tie blíši. Dá sa tak povedať? Dá sa povedať učiť je blíší meksický, sami veľmi páči mišlenka spoločnej oslaví našním blízkými, ktorý už odišli je v meksikú pekne vidieť. Možno ani nie v tej hvelkých méstach, ktoré sa už těž postupne modernízujú a už je to taka kombinacia helovinu a dialog muertos. Ale ke človek vidie trošku viac mimo velkým mest, tak vié stálo v meksikú vidieť také tie tradičné oslaví na cintorínoch. Tým vrámci toho oficialného světku viadilo z muertos sa to slavé dva dní, je tože prvého novembra a druhého novembra z tým, že prvého novembra sa spomina na děti, ktoré zomrelí a druhého novembra, je to zase o dospelých. Tak vrámci ostatních regionov môžno trošku viac do v nutro zemia či už oblasti ohaki alebo aj palenke a samotného čiapas pripania ľadala hara. Vyete v tých malých mestečkách stále vidieť na cintorínoch oslaví hudbu, prichazel tam celé rodiny grobom, kde príněsujaj na kutejky lovlubený napoj svojih blízkých ktorí zomrelí. Snáže sa tam s nimi oslavíť tu ich prítomnosti. Iba zopakiem, že veria tomu řeket uměstnia na ten svoju altar, kvetej sempas učil, ktoré majú veľmi intenzínu vôňu, tak pravetej to zosnoví budu veť jednájst cestu nás pečkých domů. Je meksický, deň mrtvých len naiznámejši, ale bez kutočne taký výný močný a v iných krajnách latinská Ameriky ho neňať. Kde by sme poronavali, diadelos muherto s ostatnými krajnami tak mexico na ozaj je veľmi farebne, plne hudby, plne niekedy a spévu a takéto oslaví v rámci, rodiny a tajístaná cintorínoch. V ostatných krajnách, keby sa to proň napkať skúbou, mohno kolumbiou, mohno venezujelou. Takýs to oslaví u samozreme tento světok. Oslavu to možno menej pompezne, takýs to hodia na cintorín nosiakveti, vytváre u také malé oltáriky, ale nie to až v takom rozsahu ako meksikú. A keby sme napríklad naščívilí kolumbiou v tomto v doby a hlavne severné regiony, ktoré sú karipske, tak tam na ozaj viete vidieť aj sprievody, ktoré sú sprievádzane aj nejakou hudbou, tancom spévu má tak dalej. Ostatný kolumbií je to hlavne ote našče ve cintorínou pripadne, nejaké spomienky. Látinska amerika je celá skvela, a počas tohto světko byňovali mi v skupinim sím si, že sa je v každé jednej krajne látinska ameriki. Zostaný všaké šeho meksikú, ty si meksikou prešiel veľa krát podobná o táska si jako sociapítal pri USA, ktoré to je na obluveněch šeščáz meksika, ktoré spravádzeša našče skupiný, ktoré s tých mězdí také. kam sa opakovania rádvráciáš, a pripadne možno aj típre individualny cestovatielov, keby som teraz chcel zažiť cool, trendy, mexico, kvílku to bola plájodeľ karmen, potom tulum, čo je teraz in. Já by som učite odporučal ohaku, čo je mesto a takí stoj meksických čát v centralnej častí meksika. Je to veľmi pekné kolonialne faribne mesto, ktoré ale stále si udrživá tradíci je nielen teda meksika, ale aj nejakých petkolimpoských kultúr, a takí sto aj tradíci je v rámci dialog muertos. Okrém toho, že celé mesto je pekne výzdobené, naozaj v kažom výkladie v kažom okne máte výzdobu, a máte takí sto aj rozné nejaké típické predmety, či už najznámejšiu lepku, ktorú mohno poznáte aj ze videnia, ktorá sa ziva Katrina. To je opet element, ktorý sa paradoktěch meksické kultúre obavuje len nedavno od 19.00 ročia, a bol to pohodne nakres, a máte tak symbolický zosměšňováť v tedajšu meksicku spôčnostorasa celá veľmi hradna taku Evropsku, takže je to vysokaštíhla kostra z velkým klobu koma aleglantnými šatami. Ale práve Diego Rivera najznámejši meksický moralista Mangelfily Kalos popularizoval ten tomotil, zakomponovál Katrinu aj do svojich obrazov, mimo iné aj do z námich obrazov ramči paláca u meňa meksikositi. Je to motiv, ktorí věte vidieť po celom meksiku ako sú časťíto světkov. Aj ohaka, aj okolie ohaki mesteš, kde živu potumko a zapotekov. Je to učtia region, ktorí odporučám v tomto ovdoby naštívíť. To sú naozej ještě miestak, kde věte vidieť takyte tradične, oslaví a stretnutia a hudu bú na cinto. V tomto možný aj ten naš meksikoveľky okrúch ďaleko lepši ako grocies, ktoré ľudia do meksika absolvujú. Ježu meksikô pakovania bol mi luto tých američanú, ktorí prijeta je do kánku unu a maksimálne sa dostali počičaníca ako na spoznánie meksika v proneň stým spoznať tu úžasnu krajnu meksika je o něčo celkom inom. Moj švágo reza do konosti meksíčaná hovoril mi, že ten tlak trampa na meksikô viedok to može meksikú sa výraz nezlepšila bezpečnom sa situácia. Žeľ a sa meksikú bol nútené si porediať z gangmi, ktoré sa pohybovali na meksická americké hranicia, že para doksňete na meksikom. Je pozitívny smerom na bezpečnost ľudí a meksikô jednes super bezpečnom krajnu a naozaj jedno stop světových destlináci, ktorú odporúčam každému kozovajma historia aj aj súčasnost krásné more, vybor nejedlo inu ducho. Všetko si čo si človek slúbuje od dobrej dovolenky. Na záver sa brádme možnešte k té meďnešného podkastu, ktorou sa teda dúšičky. Mneď tak pripadá, že u nás veurovské kultúre je smrdť také tabu a predmec mútku a niečo o čo sa budí nehovorí, alebo vnýma sa len ako nejaká strata. Ale čuž som cestoval do indie nepalu indu izme v budu hizme, a na koniec to vidíme aj tu v meksiku sa ten odchod na druhý sved v ním ako sú čas bežnocikú života. A to spojenie sa mrtvými sa v držiava aj po smrdti. Nímá što tak aj tý a káno tak prečo. V nímám to rovnako je možno trošku smutné, že mi tu smrdť v našom okoli. V nímám ako niečo čo moho nechcem rozprávať, ako niečo čo, čo býsa ani nemalo. Ale prave v tomto zami páči ten meksický prístub, že o níberu odchod ich blízkého ako niečo čo je sú časťou života, a niečo čo býsa nemalo prijad z osmútkom, ale malo býsa to prijad z rádostu potěšením spominaju na svojich blízkých v tom najlepšom aký prijevni časpoľu prežili. A ja nekoko krát aj keď som bol v rámci slovenska na našich cintorínoch a tátno svojrá je velmi. Taká prijem na míchtická tu djený novým býra do tohote svetilka tak som si nekoko krát predstaloval, že a keby to bol ještě zajmáve toto ožívíť možno nejakými dálšimi farbami, možno nejakého večových zdobou. Lebo na koniec je to sviátok, kedy mi spomíname na týchto našich blízkých, ktorí už nesumé dinami, a to ji býsa učite těšili, keby sme to takto z polusnými oslávili v pozitínu. A no a možno na závrtoch to dúšičkového podkastu si pripomeňme, že tu meksickú vieru, že nikto, o nezmi zne, nikto nezlomé definitivne kýmleniu, nezabudneme. Evrovské dúšičky, americký Halloween, meksický dedem Muertos, trikultúry, tri spôsob, ako hovoríť o smrtí a o životě. Lubor dějakujem ti, že jsem približal obatie to sveti, že by sa mohli stretnut pri tejto aktualnej teme. Ak se vám dnešne naše rozpravně páčilo, dajte na modber na úchom prímapé a cestujte s nami dělej, a môjí tělej cestujeme budeme. Dějakujem ti rubor za tnešne rozprávanie, šťasné cesti dělej, a těším sa na dělši strétnutě. Jako je bekne zapozvanie pekny dyni?