Chovanculiak vs. Žďárský: Kapitalizmus berie chudobným, zdroje nám nikdy nedojdú!

To čo spravila Amerike a ďalšie Západne krajní je, že investovala obrovském noštvo zdrojo do rôzných CIA-ej prevratou. Žiadne zdrojna nedojdu. Nie, to sme sa nie zhodli. Podmysí níkde nie povedať dost. Vždyckým možme mať 100-out, nie stači nám jedno. Lobo to je ten ekonomický rastéta ideologia, ktorú ty propaguješ. Kolko bolo narodou spoločnosti, ktoré mali svoje kolonie, otrokov, a ukážmi ako tam a fungóla prosperita. Níkdej. Níkde nezrasto ani umilimete. No, a kdy napríklad zaníkli Západne krajní a globalného juhu by nemuseli splácať dolch Západným krajném, tak bym bol o veľa lepšieť. To, to, to, to, to, to my, to to my si vážen to tvrdienie. Vyby máme aj v Apríke krajní preša so chudobné. Prétože, že je me v globalno mekonominském systeme, ktoré odpojna všetko. Rast, či nie rast. To je možno najdôždějšie otázka dnešnej doby. Má ekonomika díali výrábať, spotrebúvať ať aťažiť stále viac, mene vyššie hohá dp, inovácii a životnej úrovne. Albo sme sa dostali do bodu, keď další rast prestá byť riešením a začina byť problému. Niesa o tam v rozovorach bešim ona porospravoj dvaja ľudia s opačných ekonomických svetov. Ekologický ekonom tadeažťárský zorganizácie na zemi a liberálny ekonom Robert Hovanculiak z inštitu to ines. Podle sa usate, bitka obdústno svetové ekonomiki za začina právete raz. Ať, zdravímťá. Čau. Tak dostali sme instrucije, že máme si hodí ďeba mincou, nemči zúžené, kde je robilo. Robilo, ale v takhle toto je čo, to je znak či. No musíš patek, stáva chcúr máť ďo číslo 10 alebo v Slovenský číslo 10. Číslo 10. Tak ty hoť. Tak čo 10? Tak je začním. Tak možno, aby pre ľudí, ktoríme niepoznajú trochu vedeľi, že aké nejaké moje pozadia obo tak, tak je sa vlastne posledných 10 rokovvenuiem tomu, akým spôsobom zméníc sučasné ekonomický system tak, aby nejakým spôsobom bol schopný zarágovať na najwięče kryzysu časnosti, ktoré máme. Kto je na prikad klinatická zmenálo, bo obrovské globaľné rôvnosti, či na prikad ubíto gvierý vlastne v demokratický proces ako taký, ktorý vedeľa důdíma pocit, že vlastne ta demokracia prednich úplniny funguje. Kteca pozrieme na nejakou ako historiu 20. store čia primárne, tak ekonomický rast, bo učiť je klúčovým pre rozvojnaši spôlčnosti. To znamená, že v ďaka niemu sa zvyšila očakáva na dôžka života, znižila sa umrcie, novo rodiencov, máme veľa ako keby v istku mu nového v zdravotnictvém, veľa iných sektorach a tým padom ten raz nám učiť je slúžil. Zároveň 20. store či už naš problém, nie možno nejakého ako keby nie dostatku, toho, že by globaľ na ekonomika ako keby nie produkovaľa dost. Ale ten problém, tie problémisú iného typu ako som spominál, či už je toto, že máme prekračujeme plane tárne hranice, vlastne koľadujeme si o nejaké štiristupňa oťeplenia a dokon sa storočia, alebo je to o tom, že sa zvyšujú na akľady na život pre bežný hudí. A takte je što vlastne vidíme, že ten ekonomický rast vôbec tak, ako je stvoriný indikator HDP, takže veľa veci, ktoré mi považujeme za pokroga, alebo niečo pozitívne, že HDP teď rast je tak vlastne, kto mu dochadzen je ako negativnými aktivitami hej, typicky, kedy neapríklad zajtra z lesou všetkých slovenských spravení nabitok do IK, tak HDP porastia, ale pravdje podobnes nie povieme, že sa kvalita života zvyšila, rovnako ako to, že ten ekonomický rast v časnosti slúží primárne najbohačím udom. Ďanú distribuciu bohac tva za posodných 10 rokov, tak za 100 dolarou vytvreného bohac tva, vlastne jedno perťne to najbohačí schramstlo, ako je by 54 %, začal, čo 50 % najchudowniešich si rozdělou 70 centou dolarou. I baví som to ukončil, to čo chcem povedať, že nejaký zastancovia vlastne pozrastovej ekonomickyho vyjáři, mi nie potrebujeme zastavit po krok, ale že ho potrebujeme redefinovať, a že potrebujeme s ekonomicky, ktorá bola, posadnuté vlastne kvantitou i z neekonomiku, ktorá by bola zamereľná na kvalitu, a ktorá by zabyspečila dostatok. Ten v súčasnosti možno je vnímáť vlastne z takých dvoch strán, jedna je, že máme ľudí, ktorý na dostatok nedosahuujú, pretože sú privel v mychudobný čužná globalno myhu, alebo na Slovensku, alebo tu máme ľudí, ktorý má ju privela, nie má ju dostatok, ale má ju privela. Teraz bola správa, že vlastne Elon Musk sa stál prvím billionárom, a tato ekstremna koncentracia bohacstva podkopáva ako udržaťalnost, tak aj demokraciu, a na to, aby sme vyriešliť je to problémy tak ekonomický rás už nie je dostatečným riešením, a potrebujeme vlastne inovováť nieloť by v jednotlivých sektorach. Ale potrebujeme vlastne zmeniť odzákladeu to ako ekonomický system funguje, aby bol schopný nie vyrobiť čo daje viat dveci, ale aby bol schopný zaestíť, dôstone život pre všetkých námci planetárnych ráníc bez tohaby tu planetu zničil. Tak to sa mi pačšil, bo to je vzasadie, taká štruk tura možno, že naše diskusie, bo podľa si veľa klejmov nejaký tvrdení, o ktorý sa možeme bavíť, tak si to rými a si ja nie úplne súhasím. Ale mám načetku pretěba darček môjú kníhu opôde prosperity, nie sa pačšiať zvenovaním, aby si teda. Tam pačil, že si dal dál nejaké benefiti z pojené z ekonomiským rastom, vato tom storočí, nemusíme opakovať, ale asi teraz sa bude bavíť od jednotlivých tvrdení, ktorými si prišil. Prčoma tak, jak by šokovalo, že považuje, že súčasni stáv za už dostatočnýš máme dostatočne toho moztlo bohastva, že už nepotrbejme raz, ale mi keď sa pozrieme na to, ak aj situacia na Slovensku, ale dosadieť sa veľa Europé, za panou svetě aj v tých vým krénach. Tak vidíme, že máme tu ekteré nezadložené véne sektorí, ktoré slubujú dôchodky, na ktoré dne zne máme peniaze. Nevstave sú vysoké deficití, teda inými slovami ten celý verení sektor sa spolega na to, že ten ekonomické rad bude pokračovať. Aby sme si vôbec mohli dôvolíť splátíť, dlhý ktoré sme narobili, a vzasad je bez to ekonomiské rastu skrachu je bečina štátou. Mi máme stáhnosto nevyriešený potriep, ktoré potrebujeme, to tu je me rešiť od drávotnictva, po to, že nám starne populacia, teda bude je dosatok prátovnej sili, mi potrebujeme rast proaktivitým, potrebujeme ekonomiský rast, aby stále menej ľudí, dokázalo produkovať dostatočne v sobláho by tu pre celú společnost. Také preistor a je vratanieť rozviveľ o světa, kde ten ekonomické rastu neprebehovať potrebujeme, aby prebehoť. A tu môlo, že sem načetku podáť, by sme sa malý zhodných vôbec na tom, že akô ten ekonomické rastu vzniká, autom je vlastne aj tak nižka, opovoť je prosperity, protože ten ekonomické rastu nie je nejaký prihodny zakol, nejaká danúz, že a teraz bude rast ekonomika 3-4-5 % na ročne, ale ta norma, ten štandár, ekonomický néra, sa tak nác jahy, tak sme žili 10.000 rokov. Až potom prišla nejaká s mena, a v té knižkéto popisane, že čo je to ozmenou, niejaké nové inštituci je pravídľa hry, v třech slobodľa podnikania, chrádném sú kromé vlastnictvo rulovoť, nejaká vada prava a nie padomníkov, a děká tinto inštituciám sme dokázali tak výra, zakosme by rastli. Ak chceme, aby sa rozvojí svet dostal na našu úroveni, aby zbohatov, aby potom mohli vlastne znašať s klimatické vmenia podomně, tak mimo potrbujeme aplikováť tento naž návot, ktorý viem, že funguje, ktorý ekonomové popisujú po sony 25 rokov, do týchto krajín. I mne pomôže žiadne pre rozdzelovanie, žiadne vytvorenie, niejakého globalného fondu, ako si to teraz predpartižnámi výmyslal piquety v paryži, protože toto viem, že nie funguje. Od toto sme sa snažili celé druhú povytu 20.00 ročiav afríke. Satoval, že rozvoje a pomoc, sú vtobne spopisane celé kníšky študie, a bobec to nefungovalo, je to absolutnie nefungšie. Potom vlastne tom prvom 100 ročí, dačali skúšet tak zvané kontrované experimenty RCT. Záčali ty mu dôme davedia, neviem nejaké sjeťky, nakupili m, aby výhu byli im vstudne, nakupili biciklé preddjevčata, a také to nejaké intervencije sa snažili robíť experimentami, bo byli tam pokrok, to sa okazaľ čerze to nefunguje. Potom tu máme u kažku jauvýchodné azy je, kde sa dokazaľ rozbehnúť ekonomický rast na 30 rokov, a my sme v jaka tomu ekonomiskému rastu dostali stovky milionou ľudí z generačnej existeršnej hudobí. Svovi poští, že každý djen, a jeden je z 130.000 ľudí, sa dostanie z ekstraľné hudobí v jaka ekonomiskému rastu. Ekonomiský rast je jediný spôsob, ako dokážeme pomoť z týmto ľudíom, a bez neoto nepojde. A na to, aby sme to tam dokazaľi, na městačiánie, zaraňične pomôť za neké fundí, my tam potrebujeme dostáť k nímte to kvalitné inštitucije, ktorže dokazaľi na zapadie. Děkuje mnoť za kníšku, a jaťi venujem našu kníšku vrchol jedno. Polityka praví čerpané lidi a planetu, niech sa páčí. Kde vlastne niekteré prestvečenie, alebo mity, o ktorý hovoríš nejakým spôsobom aj spohybníme. Môžno začniem tým ako globálnym rozdíloním boháctvá, a toho ako hovorí, že ekonomové už 250 d. Niečehovorie. A nevrmi si, že hovorí, rozdílovaný boháctvá globálnevo. V pravmy sa o tom ako zvečí ten kolač, to je to cesta. A no, nekde nekde, nekde, nekde, povedajte, tak či poviem, hovorí, že vlastne ekonomické rásť jediná cesta ako znižiť hudobu. Rozumém tomu správne. No, no, to je hormiva, akúrad predpartižať, že mišovoký paper, kde skumali 10 000 rozdikov eficientou, toto je ten najsuniešý faktor nič iné, nieostránie hudobu, iba ekonomické rásť. Chce mi, bo možno aj to trochu privězdonej jako medzinárodnej debaty, ktorá v česku, ako keby albená Slovensku už vôbec nie je prítomné. Napriekať momentálne organizacia spojených narodou OSN, ktorá dôhodoboma zameľanej programy na hudobu, tak spustila program ako sa zbavit ekonomické hudobý bez ekonomické rásťu. To znamená, že ľudia, ktorý sa riešeniu hudobý globalnej dôhodoboveňujú, tak si uvedomujú dve veci. jednáje, že vlastne ekonomický rast naozaj mal pozitivnych plíu, primárne na niekto rechrájní, a možno sa bavíte o tých prikladach, ktorý chci hovoril, možno sa bavíte očinie, ktoré, kte sa bavíme, o tom, že ako sa znižila gobaľ na hudu bata k večinia, s toho sa stala včinie, je od mal obrovsku populaciu. Ale zárvenť vlastne vidíme v dvaciatom storoči, že veľa krajín, ako keby sa aj mězhoršili niekto rechým indikátori, a to, čo hovorištý, že vlastne potrebujú sa otvárať miedzinárodným álbo, čo je obecne nejaké, ako keby ta to poúčka, ktorá vým napríklad hovori světova banké, hej, albo miedzinárodným jenový font, že otvárať je svoje trhy, prestanť je toľko regulovať, prestanť je dotovať vaše veryne slúžby, takto je cesta, ktorá veľa krajín ako keby položila, možno sa bavíte o tom ako krajiny, ako krajiny, dvaciatom, i báby som necháľde povedet, labo niekto riekonomovia, a viac ako keby zámera nejakosity, vlastne hovoria, že teď, viac globalizácie príněsi aj týto najchudobnešim krajínám pokrok, hej. Potom tu máme inékonomol, napríklad světo systemová teôrja Imanual Valerstein, alebo ekonomovia, ktorý prochadzajú z krajín globalného juhu, ktorý hovoria, že miedzinárodný trach, a to ako sa hovorí, že vlastne vyhovuje všetkým, tak násť je chudobné krajiny, ako keby zabetonová vává do pozicie, vývoscov i bá primárnych surovín, alebo násaklady toho, keď oni vlastne nie sú schopný napríklad, použiváť rôzne protekciónistické mechanizmálo, bo investováť do ich vlastných slúžiep, trame, spôcáte výmenou za ako keby požičky svetovabmanka zakázala, a takže nie sú schopný vlastne sa dostad na to výšu ekonomickú úroveň, a tie krajiny, ktoré sa oto pokusili v dvaciatom storočí, môžeme sa tu, myslím, že tu mám nekdeak poznámky, hej, zrovna na ako keby, tu imperialnu štruktú, globalne ekonomiki, a tak vlastne bylo veľa, ako keby predstaví čelo účiúš na môžeme bavíť o moháme do výmáša, kedo výziránu, môžeme sa bavíť o Alendem z Čile, to byli ľudia, ktorý sa snažili znárodniť, prírodné zdroje, a vytvoriť ekonomiku, ktorá bude generovať boháctvo pre ich vlastných ľudí, bez toho, aby to odcavali medzinárne korporácie. To čo spravila Amerike, a dálšie západne krajní je, že investovala obrovské množstvo zdrojo do rôsných CIA, pre vratou vojenských pučov, zabila lavy celý ktorý. Tak to sme už ako, že dostali do teorii, až ako kombináčných, ja je bado tam, že všimom nám pohodala, že máme si skáka do reči, preto som tí chcel parka skoči, do reči, neby som to iným robilo, lebo, onho veľu, že teda poslucháčia divací, nie radí majú dôhemonologii, a ja som sa do to skočiť, si som hned je vyvratil nektovecí, a ty si vlastne vyvratil sam, lebo, ja som hovedilo to, že ano potrebujeme tam zaviesť tie je veci, ako liberalizacia sú kromné vlastnictva, podobne, a ty si považení, a nie je, že sú krajní, ktoré to skušali, a skončili veľmi zle, a podnosi po príklady krajné ako irán, kde chceli znárodňová, takže robí, akože presne opačnú politiku, a teda, ako keby si nie vyvratil ten argument, a ja som čakal nejakú afritku krajnu, kde mi pověž, kde skušili naozaj z pravidňštitucije, ako obo velké britanii, a v francusku, a nie fungovalo to, alebo taká krajna nie je samozrejme, a bo tiek krajní, ktoré ostarí ekstremne chudobné, to sú krajník, kde je nie funguje, je zliehavajú ty štát, nie funguje pravo, nie funguje rúvo, nie je tam sú kromé vlastnictvo, nie je tam stobodne podíkanie, toto šetko sú brzdy, ktoré tým krajná má brania, aby zbohatli, a hodím. Týsipala, že existuje nejaká pání ekonomka, alebo ekonom, ktorý majú opašnom teoriu, ja veľmi, že existujú. Ale tak, ako sa bojme babil, a si pravý podobně aj o klimatických smejnách, a že musme bradou aj neký konsenzúz, že veči nás nenečom zhodne, tak aj rovnakov spočenských védach musíš, že respektovajte konsenzúz, a čo hovrea nejaký renomoval nekonomoval veči na ekonomov, a oni sa zhodu na tom, čo vlastad je hovorím. To výekonomu je dokonca. To prosté je zhoda naprieč celým spektrom, a všetkými nobeľu kavermi okre moňože jedného. Moňože se nemenšo povieme, ale vlastad je žijenieska. Děvějí se, děvějábo 100, držiteľ nobeľu leicení. Děvěj se, děvěj se, děvěz v nich býzo to podpísalo. Ja je veľ som povedať, že tu máme, ako keby dvá rôzné prístupy, tý sa pozrážná jednotlivé ekonomiki vlastne izolovanie. Jehovorím, že kapitalizmus je globalne ekonomický systém, ktoré má nejaké jadro, když tu krajný primárny globalného severu, ako je prosté Amerika, anglicko fráncúsko, byvali jako kolonizátory, kieť to zjednoduším. Potom je tu nejaká periferia. To súť je krajný, ktoré. Aby som to je dopredstavil v tom kapitalistickom jadre, máme to, to že je tam vlastne obrovské nožstvo ty, ako keby patnentou. Je tam zustává tam nevyča pridada hodnota tých inotlivých výrobkov. No, alebo jaká tomu zbohat, alebo malte tamte inštituci, ktoré to dokazali vytvorit. A takže šťaká tomu? A toto nejak nebliži tým ostatním. Ježdkém rád taký príkladabám predstavmysí, že teraz z nejakého dvovodu z hozemskou povrchu zmizne zapad. No my sa prepadneme do jadra, zeme zhoríme vláve. Čo sa stanie z tými rozvojavými krajnami? Tam zasnú žíť v bahu darným, alebo a tým životom? No a kdy napríklad zanichli zapadné krajny, a klojny gobalného juhu by nie museli spłácať dolch zapadním krajnám. Tak bym bol o veľa lepšie, že je nás. To to to to, že je nás večie. To by si rádí što tvojí. 2 miljardy ľudí, ktorý žiu v krajnách, ktoré věc peniazi dávajú na dolch, ktorý idete do gobalného severu. Na mysto toho, aby uspokevali potrebí za svojich vlastnych ľudí. Vypiciutám ten doch, bo tam majú ty panomníkoho, diktátorov, týsárov, ktorý sa za dožili, zobrajujte peniaze, rozvlákalí to na nejaké svoje palate. No i bahu vorem, že ak byte ten zapadný bol, tak aj ty diktátori by nie museli obrovském nožstvo peniazi posilať nekám iné. Takže bym nejakú piliť je palate. Tak au nie by můžili, tak asi hudobne ako, že ty ostatí. A nalze si myslíš, že ráto zopakujem. Kde by odysiel zapadzaniach prepadol. Nalze si to to myslíš. Hvorím, že globalna ekonomika s tojí nezak je preto je globalne sever tak boháty, alebo globalný juh je tak hudobny. Nie mali by sme tu také bohátsvo, pokal by sme platili bangladešenkám, ktorí šiu naše oblečenie sme platili dôstojným vzdu, tak tu tých oblečení meď nie budeme toho, koko máme teraz. Toto je tvrdenie na údovní, ktoré to všetkých ďalších komodití, ktoré tu vyževame, ktoré sú vykupene, lactnou pracovnou silou. A teraz do toho pripomně vště Slovensku perspektivu hej, pretože sme ani periferia a nie sme ani to jadro. Mí sme se mi periferia a nás výkoristiu vzápadne krajiny sme tu talévná, montovné hejsevče. Můžete môžeš pomínová, ktorý to popisoda to tvrdia, že ako sa volej vakemajú násví? Jedna z nich je sveto si semová teoria od E-Malore imanovala, Váléčtajna, dálšia teoria, dependnestiori, od prebysia, dálšia. A ako sa spoločný volej vakemajú nejaký ambrelání na dnimi, bo mě to dost pripada ako nejaké až kvazi marzické zmíšlanie, o tom, že máme tu nejaký jeden kováč a teraz z nich doho kradně na ukorudcích druhých. Ale veď ekonomický razdy, o tom, že mi dokážeme pijec večie kováče a je ich viace tých kováčov. Ten západ nezboha to násakad je toho, že okrado nejaký, že tam niečo plundroval. Hej, že tože spoločnosti a nebiem maly kolny, to bolo počasť celé historie. ľudstva a žiadna, premi sa na revucia, toho nevznikla, žadne bohasto sa nevitvorilo. Tože jedneska to zapad. Nevitvorilo sa, že lobalne bohadstvo ako kde by názakladí koloné, ale to da globalne sever. Nezboha toho, nazakladí toho, že plundroval svoje koloné. Sultný samozrejme, to proste je znova. To to je nečo, našto sa zhodný 99% ekonomoho spoločnostých vecov. Nebo hino ducho v historii, kolko bolo narodovu spoločnosti, ktoré mali svoje kolonie o trokov. A ukážmi ako tam rastla životna úroveň a ako tam fungova prosperita. Nigdy nie zrastla ani o milímetr. Tože odmyský rast. Tože odmyský by 15. storečia, nikdo nikdo niekolone, zevál svet tak ako zacala kolone, zeváť potom napikať. Tože odmyský by sa počil nekedy. Tože nejaké narodi dobyu, nejaké druhé. Ještě ovoľa krvávenšný s poosobom a horsím. A zoberujíme vlast, tvo sa stavl historii úplne bežne. To sa zoberují, že také to veci dokáže, že tvrdíť. Nigdy v historii sa nie stavl, že by nejaká spoločnost dokázala zbohatnúť 23-40 násobne. Tak ako to dokázala zápat. Pretože tým z druhéom nie je to plundruvanie a tie kolonie. Vydmí máme neska kolonie je, ktorý boli koloní a mi. A dne sú bohate krajní. Mí máme krajní, ktoré nemali žádné kolonie je. A dne sú ekstermne bohate. A akože tam nie existuje žádná krváceme si tým do mal, nemaľ koloných do boli, nebo kolonia. Vydmí máme aj v Afrike krajní, ktoré nie boli nikdy koloního. Preša sú chudobne. Pretože, že je me v godaľ na mekonomyckym systeme, ktoré nie funguje. Ktorý nie funguje takže jednoktyva ekonomika, ktorá je sama izlnova. A môže funguvať úplně nezávisla nad ostatným ladbomí. Žíme momentálne systeme. Všetko, čo máme okolo nás pochazas celého svetá. A ako náhle tý ľudia, ktorý to vyrabájú na inej časci svetá. Ako nágle býzme týmto ľudjom začali pláti 200 nepracovne podmienky, tak nie je možne, aby sme žili v takom nádbitku, ako žijeme, a teraz te nádbito gnierovnomerne distriblova. Ja sa žeto možneva, bo jsme to už ikrát v historii dokázali. Vyčiť sa aj na bote 70-80-90 roky, záčeť od 25 ročia, je toto pribech, ktorý sa stála v tej azi. Je s bohátli oni, kde boli najskorte a nebojem tě šičky, potom boli montovňa. Potom záčali bláho být, neskáso to velké miesta, kde ľudia zarabajú žvedce ako na Slovensku. Je to to ten princip funguje všadě vôstveť je funguje rovnako a tam, kde nefungoval, nefungoval pretože sa to tie krajny, kde sú tie nefumšne. Ištituci je dictatori, kde je do ducho ty ľudia, stí dokázali v spredas povočnostivilizovaným spôsobom. A to je ten dvôl pre čo soch údobný, ni je kvôj tomu, že je ich niekdo vykruštiu. Prebohavéť hovorím, že druhé poli sa laca toho 100 ročia, bol čas medziano nej pomoci. Tam ne sa snažili jad péniazé a bobec to nefungoval. Takže što bol čas, kde práve dochodzeli akože motivujem šeťkeho údys, povedal že imperializmus, alebo tože amerika vlastne zabraniovala. A kejkolvek národnej suvereníte vlastne pred tým koloní, ktoré teda ziskali politickú suverenitu, ale nemali ekonomickú suverenitu. To znamená, že stále ich korporácie mali obrovských vplíům. Amerika kolonia, že amerika kolonizavala či je kolonia teraz? Nie, Amerika je Imperium, ktoré kolonizuje, ktoré má največiu ako keby armeadni prejemistel. A to znamená, že ako návle sa vela keď sú krajný napríklad vziskávať večiu ekonomickú suverenitu. Tak tam povedu? Napríklad armadu. Dopodučujem každému, aby si prečítal napríklad o tom, čo zastalo v indonezik, kde bylo vyvráždéných, ako keby viadz ako 0,5 milioná ľudí, ktorí zastavali. A Američenia vyvráždili 0,5 milioná ľudí v indonezik, svoje armadu? A si nie zhodneme na tejto globalnešte moztí, podľa mňa i báby sme sa dostali aj giným temem, o ktorých to záleží. Tak môžem toho by som zrenoužete a ty myslíš si, že z globalne ekonomický system vlastne aj krajném globalnego juhu ako keby pomáha, ja hovorím, že globalne, krajny globalnego juhu stochto ekonomické v systémma moc nieťažia. Aže nie budem stačiť následovať ako keby liberalizáčné programy, ale že potrojujeme zmenu ekonomické štruktury na to, aby oni mohli zvyštiať kvali tu svojeho životá. Do stále som svojeho. Ja som to to neho, ja som hovorilo. Proto sú stále hudomni, alebo sa nie dokázali zapojiť do toho medzínaroneho terhu, protože tam nie ma je rulo hlo, bo tam nie ma je kvaliť na inštitu ceľa, bo tam je k podnikatila, a preto s ostava je hudomni. Ktej fraze, ktorú si povedal, že ten ekonomický koľáč můžeme zvečovať do niekoniečne. To si myslím, že vlastne tvrdí žajť nie je iba tu, ale aj v iných rozevorach, ale to čo je problém aj podľa mňa riešenia hudoby v svecie, ktorí má obmedzené zdroje. Hei, že sa hovorí, že na planeť je s obmedzenými zdrojmi nie je niekoniečný raz možný, a my v súčasné, jak by vyskú moh vidíme, že ekonomický raz to znamená, keď sa zvečuje ekonomická aktivita, agregáte to znamená na úrovní celé ekonomiki. Tak priámo to má uméru na to, koľko materiálou potrebujeme vlastne stej planeti dostáť, a víťažiť, a to má na to planeť negatívnych pliu jedné, ak v kontexti klimatické zmeni, a takte je škontexti ubitku by o diversity zniečišťovanie océanov, zhoršovanie kvality podí. Mizné v súčasnosti v stáve, kedy prekračujeme s 7 z 9 planetárných ráníc, čo znamená, že si kolodujeme ako keby o koláps prirodneho sveta, ktorý by môla s námozrame v dôsledku. Aj ako keby ten koláps sociálného bostolčenského sveta. No som bražne dostal je nejaký teme, kde zastávať, že a spomť trochu nejaký názor, ktorý má oporu vo vedie, a hovoriatu návze veci a nejtova nejaká ukrajúva bizerna teoria o tom, že hudoba rozvojých krajnach jest posobena zapadný svetom čo je ako hovorím. To čo sa môde nejaké postkolonialne študi, ktoré nie sú zglobalneho severu, ktorých práde podobne práce nie čite, a ani sa nie poznali hmena. A z jasame, ktoré nie poznamená, ktoré sme na každého profesora Marxismu, nekdy je na umeditě. Ibo to, čo sa im povedať je, že. No, povo, hovor. Žeje vlastne toto je záve, má veřezi, a nechmena nie poznal, pretože mi často krada to je typické ako keby, ekonomia, ktorú študujeme krajnach globalneho severu. Tak primárne si tam čitame ako keby bielých autorou, ale keď sa pozrieme na to, čo hovoria ľudia, ktorý záživajú tu ekonomickú hudobu. Ich krajnach via stajú v tomto prostredí, a snažia sa to nejakým spôsobom dostať tohto stavu. Tak prichadzajú z inými teoriami, ktoré sa mozeréme nelegitým zyuť ten súčasny stál. Ale ale nepoznalte mi na, alebo mězajme v myšlingy, mězajme v teorie, mězajme popi sveta, a pochopeniu to ako svet funguje. Ja som týtu vysvetlilo argumenty pre čo si môžem žením až pravdu, a týsi zasadí na to nížené odpoľal, aleba si poľal, že to je to líglobalný sved, a amerika má armadu, a nejak v ráždili nekoho indonesi. Same si teraz som tako by hiperboloval, ale v zasadie, ako keby to to byla to odpoľať, čo máte da šokovalo. Ale pověr, ho, môj, kto môj, čo si nače toho, alebo tam máš pozné, že pádnešie argumenty, a je to pozložené nejakým konsenzom na uzéveditkých autorít. Dobrze zvojneme sa takto, že to prvačas co. Ja sa maničak, že to bojmou to baví, ja som zátoval nepripravoual, ale to si ma šoková normálne, že máš také to predstaví. Ale no to asi súvisi akoť nejaký celý balik tv. myšlenkového svej tábo ide. Nie moho aj ty hudí, ktorý sa snaža rešiť hudobu, tak. A by sme jo vyriešili neapríklad nejakých planetárnych ránicech, alebo sú pravedekol nejelnej autorii, ktorých sú mať večiú, ako keby ekonomickú svedenu tých vlastných krajín, a nie byť bá lásným eksporterom, primárnych komodít pre zápat. Podmiraček to mu, bo naozaj aj aj teď knişke tvrdím, takovéze, že mi možeme razť do nekoniečná. A naozaj si to myslím, a možeme sa bábyť rádločo. Pomeď sa nechkorba být o tých zdrôch, vebo to je nečo, čo si mislali znova, rôzni, environmentalistí a ľudia, ktorý sa zájú majú o fungovane prirodí. V 70-ich rokov, to bo veľmi popularný boom, týchto knişiek, ako limitý rastu, alebo potom populáčná bomba, alebo populáčný boom. A týto autorii tvrdili pre seto, co teraz ti hovorí, že s tím ako zrýchlujú ekonomiský rast, nám budú docháza ajť zdrôje. Zastný zdrôje, ako proste, meď, ropa, želé začko. Ibáť a upravím, ja hovorím primárne, že jedna vědze či dojdu, alebo ne dojdu, druhá vědze, že ich čáž bol. Sposobujeme tak velké, ako keby problémí z godaľnými. Ale to týto týmou? To sa bude meba vidí, ale oni naozaj tvrdili to, či ja teraz hovorím, že oni si ni sa, že majú tým rast limitý, lebo nám tývěci dojdu, lebo to bol také teklásické modeli, že sa pozredali, že aké máme zásoby týchto všetkých materiálů nierastného bovastva, o aký zásobak vieme, ako rýchlo spotrbúváme, tieto zásoby, a ako rast je spotrba, urobili s toho nejaký modoval. Počitali, že o 10-20 rokov nám toto, oto toto dojde. A v 70-ty rokov malit je to modeli, začali stráši ľudí, že nám dojdu, dojdu z druhé, sa pre množíme, že záčný hladomor, ten autor poplačné bomby Erlych, sa stavolka superstár napisa kníhy, pérdali hmillioný. Všetci vereli tomu, že čaká na hrozostrašní osu najbližšie roky, ľudia to budu mieráť, odladu, tento od toto dokonca nabrhoval, také veci, ako sterilizacia regulanie počť tu obýváteľov, on si myslal, že niekterý krání sa vžede vzahraní, že mali by sme v té afrikie vytvory nejaké zónich, nebudeme vstupovať a nebo meľa nepomáhala, bo oni súžu odsudiený násmerť. A jednochomali také to predstaví o tom, ako funguje svet, a oni boli záložené napravé čisto iba fizikálno-evirementalních aspektów, ale my sa nie podredná ten ekonomický aspekt. A preto, oni uroblej taku zlávnú stávku Erly z Simonom, môčšte úpoznaž, je sa stavili oto v řečí od 10 rokov budu nejaké vybrane komuniti, ktoré si moho ten Erlych, ten environmentalistá vybrať. A on to stavku samozrejme prehrala, a prehralu preto, že ľudia nie sú kobyľky. ľudia nie sú kobyľky. ľudia, že nejaký problém, tak dokážu sa zámyslieť, dokážu pri znejakou technogiel, znejakou inovacijou. Aťaká to môže máme tu ten terch, máme nejčo čo ty asi nie uznavaž, trový mechanizmus, cennový mechanizmus, ktorý nám pomága identifikovat to ke nám niečo do cházá. By ktorý to to, že zrasteť cennátej to komoditi, održdu šeci uvidia, že je tam vysoká cenná, to znamená, že opatí sa hadať nejaké alternativy, opatí sa hadať nejaké nové uložiska, opatí sa všetristým to zdrojom. A takým to spôsobom vždy, keď nečo ulačne docházáť, tak údia ten problém vyriešia. Tak je teraz je bez ariakujem, aby sme mali toho aj vymenou. A četky tie to predikci je sa nepotvržili? Ja chci mi jednak povedať, že v týchto 70-tych rokov znikalo veľa ako keby rôznych študi, elérych zrovnání je niekdo sterilizácia a tak dialenie, rozhodne niečo, čo by som kedykolvek, ako keby propagoval. To čo chcem povedať je, že napríklad ako si spomenu limity rastu. A takto bola študi, a ktoré vlastneho veľa o tom, že nie bylo to iba o ako keby prečerpaní tých zdrojov, a o tom či bude potom látsne ši alebo drášne a tak diali, čo je trochu ti čo hovorí. A bude tam, tam bude konkr ten predikci. To je nám chľato do roku 2000, úplne sa mínie, skončí nám ropa za 20 roku. To čo chcem povedať je, že s enumentalného ládyska nie je problémom ibať nejaké vyčerpanie, ale práveť je negativne 200 kaľbo externality, ktoré vznikajú team, že prilžviláťa žimy. Tý vlastne tvrdí, že ekonomický rast, možeme ekonomický rast, do niekoniečnalo, bože inovácie a trech vlastne budúviesť, kto može sať je veci budú zleprzovať. Je to tak, rozumiem tomu spravne. Kdeť sa pozrieme na historické zaznamy toho aké boli reakcie na limity rastu na tuknišku? Tak ekonomovia si. z týchto prirodovec zaurobili s randu, a povorili, že týto veci oni nie rozme je vôbec ekonomívy ten ekonomický razdi, točo nás zachrání, to nie je ten problém, hej. A my keď sa pozrieme, tak ho 70 rokov do dnes, zme prekořčili 7 z 9 podetárních ránice. Keď sa pozrieme na grav, toho ako sa oddzieluje, globalny ekonomický razť od materialnej spotreby na globalnej úrovní, to znamená nehobavím sa o jednotlivých sektorach, ale na globalnej úrovní, vidíme, že nedochad za gržiádnemu oddzieleniu. Čo to znamená, že ako nágoľ máme ekonomický razť, tak mi potrebem vyčažiť viad z drojov, čo nie je baže raz do ojdu, hej, ale primárne, to má veľmi negativný dopad na planetu, primárne skrzdeby o diversitu, a vypušťanie emisuje skolanikových plínou, ktoré sa nie darí dostatečně rýchlo oddzielit tak, aby mi zme boli schopni preidysklimatické zmenie, do takéj miery, že by nás položila. To jeho, ještě chcem povedať jednu veť, aby to nie znoulo tak, že já tu prínášem nějaké jako miniaturne teorie, ktoré je keď cevrle o tom globalnom koncenzé, alebo nějakom vědětkom koncenzé. Tak v posledných 5 rokov vyšli asi 4 študie, ktoré sa pozraju na subor, ľudí ktorý savenu v akademii klimatické zmenie, u držiťelnosti, kde vlastne každým rokom pribudá ľudí z tejto vědětskej sfery, ktorý hovoriat, posledneče dva vyskum jednobol 75%, držiť 85% veďcov sú hlasy z tým, že v krajnách bohateho, alebo vyššio prímových ako aj Slovenskou. Takže potrebujeme implementovat vlastne pozdrastové ekonomické strategie na to, aby sme sa vyhli najhorším dopadnom klimatické zmeni. Toto svejme, že ekonomovéhovoria stále tějste ekonomovéhovoria tějste argumenty, ktoré hovorili výprec 5-50 rokmi, hovoria tým to veďcov, environmentalným, ale zároveň na empyrických dátach niemožu potvrdí, že sú na globalnej úrovní oddělil ekonomický rast od materiálovej spotreby. A čo sa tyka emisí skolanikových plínou, tak tam sa to odděluje veľmi miniaturne a je to absolutnie dostatečne k tomu, čo by sme potrebevali, aby sme sa vyhli klimatické zmeni. Prépeč, chcím sa tějba opitať o tásku, že čo byť a prejmelo k tomu prestať veriť? My tu máme veľadát a aj meta študie, ktoré študevali. Osem to študí hovorie, že vlastne to nie je, ako keby oddělí celné dostatečne rýchosti na to, aby sme sa vyhliť tomu planeť arne mu kolapsu. Ďak budem pogračvat v rastě a mňa závujem, že čo by sme nilotvoj na zornáto, že ten rás môže byť niekoniečny, keď 50-drako emprytských dôkázaúť in je stáči. No, tak, teraz musíme si uzatvoríť jednotlivete mily, bo presta som tě hovorio, že pomy sa baví dňajskoro tých zdrojoch, potom sa bavíme baví o zmenie klimí a odíverzitě podobný. Tevět si pou súvisiá. To spolu súvisiá, ale oni tvrdili nejaké veci, ktoré sa neukázal, ako pravdíve, on prehautu stáku a všetky tie armystitke tvrdenia o tomu, že nám dodí ropa, že bude ropný pík, sú prošte faločné a dnes sa znova ukazuje, že máme ropí keby sme chceli na dálších 50-drakov. Ilými slovami, stochto pohladu, môžeme je raz do nekonieče, že tez druhé sa nemínajú. A tisí to je teda nemám aspoň toto uznavažal, bo neuznaža, ako o tých nekateň je zvech tené tak sa bude môjeme bavíť, ale ja som sa liba, by si to to uznaľ, že ekto to sa milili tie mermentelecí, že vennu ducho nám neducházaju zdroje a nie dojdu. Napriek to môže raz tie materialova náročnost, o ču sa teda bude môjeme, že čo tam je vlastne zapučitane a nie intrat zapučitane. Ale jednoho prava to, že máme cenový mechanizmus, že keď niečo narast je na cenie, tak gudia nesukobyľky ale začnú hadať hovrým alter na tv, záčnú z tým náraba je efektívne, že záčnú to šetriť, najdú súbsitú tvímy sa nejakú novu technogiu. Hej, že mít dokažeme nagradí, ja neviem, meď pieskom, to môže čo dokažeme robí s pieskom, že vlastne to sa zhodneme, že náv zaj nejde problém, že nam dojdu zdroje. Chcem povedať, že ano, rôsne zdroje viem. Rôsne zdroje viem je nagradíť inimi, ale pre vlastne povaša rici koľa erba. Ale co neznamená, žeť je ineniem ajú negativne dopadi. Napríkáto typické teraz vidíme v automobilove, že dobre bavíme sa autom, že auto teda v náfosil nebali vás už zle, podme ich nagradíť elektromobilitou. No leže elektromobilita potrebuje štiri a še skrad viac, ako keby materiálou na časbú rôsnych týchkovo, ktoré sú potrebáná tvorbu baterii. A tomá veľmi negativne dopadi na velkú časbete. A ty je na mnidí lidi nedodu. A toto dofám, že smázdá zhodlí usme s teda prešli tojíme. To, že námíký je dojdu na pomem sa nezhodneme zhodneme sa, na tom, že ich možeme nagradíť niekedy nieči inimi, ale tomá dálšie negativne dopadi pokračujeme vlastne do niekoniečina. Dobre, teraz sa možeme dačať. Níč nie vyrabáme zovzduchu. Jať je dávi sa to nečičo popisujeme popisujeme týknižke, že ekonomiský rás to nie je iba o tom, že mi stále chceme vytvárať alebo, alebo, alebo, alebo takto, že ekonomiský rás nie je o tom, že stále používáme viace a viace je zdrojou. A mi sa dejaká novým technogiami, novacíme, naučíme, aby učíme výmačkať z tých vzácných zdrojou viacej hodnotí. Išto HDP to nie je nějaký ukazováť je o hmoti, to nie sú môve kuli átomi, HDP je hodnotá, to je poště hodnotá časné vizorí. No a to velmi úsko z posledných 50 rokov sú vysláz materialovost potrebou. A mi tu dneska vytváramé HDP? Tak to prepojené. Mi tu zaši môjom vytváramé HDP a spotrúvame nejaké zdruje? Tu sme je na konkrétnom prikladie a sebevne o ageregátnom ekonomickom rás. Tože to platí pej konkrétne sektoria nie popíram, ale v globálemi vidíme, že HDP je velmi úsko dodnies po 50 rokov inovácii prepojené z materialovost potrebou. A hodm, na tie to štúdje sú studie, ktoré ukazujú, že týto ľudia změša v ajú napríklad te materiali všetky dokopí a sledú tony. A týmto spôsoba, keby skresu to, že mi môno, že my s potrbovame viacej toho piesku, bo neviem vyrabáme nejaké polovodíče, vyrabáme viacej viate cementu, ale my zasmej náhradili nejakými inými zásniešimi komentzem, ktoré už možeme šetri. Zambusovamej, že ten mixa tak meni, že to neslame náře nám neče dojdie, a to změsa, že zhodlí, že žiadne zdrojna nedojdu. To sme sa nie zhodlí, moži to byť ako keby nie skurá, ale pokiaľ budeme. tak to děpujem globalné ekonomika, sa momentálne zdrojne sobuje jej hodnoté. Približne každých 23-24 rokov. To je mawe, aby som potrebou lešče, aby som potrebou lešče, aby som dokazali zabiespečičiť, ktorže potrebujeme. No keby pogražeme som to razť do roku 2000, tak by ta ekonomika bladži sadná sobne také velká, približne ako je to súčasné. A ja se mýslim, že na planete s obmedzenymi zdrojmi, konkrétne zdroje sme schopný a hradinájne, ale mi nie sme schopný z potrebou ako takú, de-materializováť na úplneníť, lebo sú tu physikálné limitiná recyklaciu, ty si napríkať pominulé recyklaciu. Vy ješ o tom, či sa zvyšuje recyklacia a globalných materiál alebo znižuje. Vy ješ o tom, či sa znižuje globalne, nie zvyšuje sa všetkimi tými inovácienia. Vy ješ o tom, či sa zvyšuje. Mojo byli prikládi je hlinkova pulechúka kokakolí. Na čiatku, aby poľovicí vece toho storočia, na bienu vyrubu takéto pulechúky si potrebá 83 gramou hlinika. 70 rokov, ktorú už bovo 38 gramou, v roku vědí si 15 to už bovo 13 gramou, teraz nám stači mene ako 10 gramou, a ta pulechúka sa ako prva vyrobila tu na Slovensku, nabychonom Slovensku, vopsí kechet. A to ukazuje, že mi sme, jaka tomu, že sa pár šikovných ľudíniať o laboratoriu zamyslelo, z osem násobyli, realnie použitila nezdroje hlinika násvete. Žeho, že mi dokážeme výmačkať viacej hodnoty z tých a tomov, lebo výmišla me nové technogie, nové inovácii. A tomu rozumiem, a počil si nekedy od девansovam paradoksovy, a vrdí to niečer? Samozřejmé sa pošuvalno. A ako tomu teď rozumieš tomu to terminu, a ako sú vysystím, že čo sa potom robi, z tými úšetrenými materialmi, lebo máme tu nejakú, alebo, že no, ako tomu rozumieš tomu, že je môsoľu paradoksov. Jako tomu rozumiem? Žeúdia si potom kopiáce je pojechových samozřejmé. No a to je super, alebo mi viem, že sa na hliní sa nikdy nie mínie. To bo, že sa záčie miniať na razť je ocena, a záč umírabak po hliní je z hlinika. Ale je môsoľ. Mýbeť je obrý štom či sa mínie, alebo nie mínie. A ja hovorím, že tento drževal sa o paradok, ale takže čo vidíme, že ľudiem aj dva kratolko át, čo mali pret tým, a uchadzajú dvojna sobne takú velkou zdjalnostť. Čo to znamená predastvoj ekonomiku? Iba nechaj, prosím do povedáte raz, že ano, mi viem na jednotku, jednej veci znižiť množstvo materiálu, ktoré sa bude využíváť. Ale vrastova ekonomika, ktorá tlači na to, že vždyckym musím máť viad zviad zviad, tak všetok ten úšetrený materiál, mi vlastne využujíme na produkcie nových, aby sme ich mali viad. A negativne envi romentálne dopadi, nie je teraz obno ako keby, tože sať je zdruje vyčerpajú, ale či negativne dopadi externality klimatická zmena. Momentálne vizraju tak ako vizraju, že v Europie umierajú ľudiem na štiri ciatkovéť je plá. A mi sa tuba vime o tom, že podme vyrabať viad zviad zviad zviad. Labože nemáme na zapadie limitičie to šváčersko, amerika, podme si níkde nie powedať dost. Vždyckým možme mať 100 out, mne stačináme jedno. Labo to je ten ekonomický rasteta ideologia, ktorú ty propagujúš svete, ktorí kolabuje. To už je to je toho škú hrania na CT-Alober. Toho je toho škúho. Toho je toho škúho. Tohoho škúho. Tohoho škúho. Tým negativným externalitam. Powiedz mi ako na Slovenskú kleslili celkové mysie od 90. hrokov do sučasnosti, oko per cent. Kleslí, kleslili znáčne. No, no, no, znáčne. Ale načetku, keď si hovoril o plívé produkcie na klimu si hovoril, tomže kleslíba mierne, a nie je to dostatočne. Ja, ja pojem, konkrátne či svabit oči. Tak klovalnej úrovniču. Ale no, klovalnej úrovniče. Dobá, no úrovniče. Samo země. Ale ja znamy, a teraz zaznáčí, že mi tu máme v eurobskaj úni, ekonomický rast, kde je na nešiaste veľmi nísky, ale máme tu nejaký, a od 90. hrokov, eurobska ekonomika narastla, o 75%. Zároveň, v tomto časem sme znižili celkové mysie, celkové mysieť, danie relaty nevočiniečemu, o 40%. Teda mi ukazujeme nače. a realních dátach a perikadov, že sa dá ekonomický rást, a zároveň znižová děho celkovi produkovane emisije. Stáčite na to, aby sme vyriešili klimaticku. Predětitá rýchlos zůčosné dostatočné na to, aby sme. Albo, okolko rýchléš je by ten to znižováně malo být na to, aby sme sa vyhli globalnemu o čeplniu od vlastu. No, a teraz, akože, a sponsaná to zhodíme, že ten rozvoj svět to dokáře, hej. A teraz, a poměbavit, že či to dokáře celý svět, a tam vidíme ředně, nebo je tu rozvojí svět. Máli, ako keby detel, neviem, či bude posluchacová, ako keby zrozumícelný, ale. Nám sa podarilo naozaj, že kryukáhá deperastí, a emisije klesa je v absolutných číslach. Ale, mi, kdy chceme vyriešit klimaticku zmenu, tak mi na to nemáme z to rokov, mi potrebujeme, aby klesali v absolutných číslach, ale že, my jsme teraz, že takto, mi já mě sa to odděluje, a mi potrebujeme, za ráhkě to vodola. Rekord mani, v tejto dikaplingu, to znamená v oddělování emisí odskolnikových plínou, dost já hli ročně naprikat 5%. Klimatologovia hovoria, že náto, aby sme sa výchli klimatické zmeně, západné bohate krajní, by potrebováli znižováť o 16%. Čo tým cem povedať, že to, jak keby se rekordmanový usajnový bol to vypovedal, že má běřat 3 kradřychlešě, to je ta nakonkretné krajní, že se nám to nepodarilo, neběřím je 3 kradřychlešě, a potom by si všetkým závodnikom na Olimpíjadě povdaložmů se běře tak rovná korychlo, náto, aby sme v rastové ekonomiké vyrešel klimatickou krizu. To znamená, že mi tu vidíme měrny posun, a robíme záveri, tohle jen. To díme na mýle, mýle, mýle, cialený. Žížditky tu diskusiu pretbě, až mi samozme pomáli posuvať, a budu sa zhodněme na něče mábo něžený. Už jsme se zhodlí, a bo jsme se jasmou vysvět lili, a teraz se ospraváme o tom, či za panou světě rozvínu tých krajínách, které jsou už bohate, či dokářeme robíc to, čo si pretvý oto, že nedokářeme, ale měl mi měrně. Teh se okazuje, že to dokářeme poměrně výrazně, a teraz se osaváme, že či to pomože výrieši idě klimatickou zmenu. No nepomohře samozrejme, alebo dnes, eurobska unia, a všetky je emisije, ktoré vypustia, tovoria 6% všetky je emisijívo světě. Hej, to je dvořit, aby se posuchačíme, že 6%, za miketu, a je urobíme to, čo ty hovorí, že dáme nogu na plín, a ještě rychlejši. Teraz to no, tam je ta faru paně sedí, ale ještě rychlejši. Znižíme celo dvé, tak tím zásadě, nějak ně je vplývním je globalnu klimu. No, ta je globalna, je ta vzniká z emisijí, ktoré vypustia všetky krajny, ně je ba eurobska unia. Takže mysla musím je začat bavíť o tom, ako iděme riješiť vypustianě emisijí v rozvojovom světě, tých hudobných krajních, ktoré teraz bohatnů. A to je ta klúčova otázka. Ně je tu, či mi v Evropě si zakažeme vysaváče, a plikažeme si říjarouky, a řečí si přívářeme štupliky, kufažké, kufažkáma, zakažeme si slámky, to ně vidíš. Abo tak, ktoré, to je ta sranda, to je tě podobny prístu, ako z tými plastami, že my tu Vropské unijsme si zakažali slámky, a prívězali v Vrkana čeky kufažkáma, lebo protě plastí, ale to z toho govádnou problému, a plastou ocelně nížně viděši, bo ten problém zniká v rozvojovom světě, v nějakých párej je, kovázi vypustí 90% všetkých plastou. A to, jak je dobrá metafora na to, čo sa děje aj v prípadě. a kej si tu a ty čelíme aj v prípadě klimatické zmene. Jděli se na to, posláme sa dělejí? Čestočně, pretože, pretože historický, máme samozrejme naš, ako keby to, kdo s posobl gobalného čeplování, neboly krajné gobalného juhu, ktoré do teda neboly a nevětšiná industralizanány, boly jsme to mi bohati sever. A to znamená, že mi máme nějaké historicku z odpowiednost, a máme tak těž ovela viad z drojou, v sučasnosti na to, z tím ně čo jako keby robiť. Zároveň, a to by jsme se zvrátilch spedň, nie chceme tam nic, ale i bato powiem, že ako náhal máme krajní, ktoré splacuju ovela viad na dohy medzínárodnému monetárnemu fondu a tak dělej. A nie možu investovať napríklad obnovitelných zdrojů energie. No, bo to ty pánovníci použenia kě palace a na tě zlatě zachod, jako že tak. A když si to má tým kapitolůk? A můžem to dôležité, aby jsme to neboly mega technogradické debatě o klimatické změ někde podla mě ty data, a kokebi jsou dost na moje strane v tom, že zápědí rokou čo savinujem tak mi nikdo z ekonomou, ktorý zastává ekonomický raz, můžu kázlo štůdu, ktorá by ukázala jedinu krajnu, ktorý sa podarilo dostátočně rychlo z nížidní ježe otrožku, ale tak ako je její nějaký jako spravotlivá z odpowiednost. Hej, za ten jako gobal ni stau. Tak to je jedna vec. Drůhá vec. Ja sa pítám, že či v najzapadněších krajnách najboho čích, ako je dajme tomu norsko, švájčiařsko a tak dělej, čiči príde, že by samáho zvyšovat material vás potrebat, že aby ľudě je spotrebavali věc a věc veci, a čích to spraví a kokebi násobně šťastně šimi. Labo to je ta otázka, že je, nie hovorím, že podíme jako kokebi hudobným ľuděom v gobalnom juhu, povedať, že poče sa obmedzová dlo, bo vytu teraz pousobujete tě emisy. To je nie hovorím. Já chcem tu ekonomitku dostatku, kdy každý bude mát dozna to, aby žel dôstojní život, ale nie bude spotrebovávat zdroje na ukor iných ľudí albo buduci generací. Takže to máme, že či si myslíš, že to je sučasné zdroje, ktoré na světě máme, či už někdy dôjdu albo nie dôjdu. Či ich máme, využívat na to, aby sme kupovali napríklad pre miliardarou dělší jáhti, to je sektor, ktorý rast, ktorý sa dvojná soboj káždých 10 doko bajdu. A to znova to na něké moc je a záví z důl. Či je dvojná důl. Či je dvojná důl. Či je dvojná důl. No to dvojná důl. Či je dvojná důl. A to nie je to závíšťou, je to je o tom, že máme tu globalnu elitu, ktorá podca těmá velký vplůná, která globalna ekonomika funguje. A má vplůná, to do čo sa bude investováť. A mydně s investujeme o vela věc do nějakéko luxusných sektorou pre najbohačích. Na mysto toho, aby vzpokojevali základné potrebylu dí, či už v krajnách jakoje Slovenskou, alebo na tej globalnej úrovních krajnách globalnego juhu. Už mysledli prečutě je základné potreby tam nedokážu uspokojiť, lebo tam nemájute na terech. A teraz sa podmě pozrý jedná tě na. Němájutej. Němájutej, kteca. Němájutej, kteji inštitutě, ktoré jsme si hovedili, že jsou nutnou podměkov na ekonomický rázat, bez preco ostava juku do vět. Kteca pozrýme na. a to je to čerobě ekologicka ekonomia, hej, pozrás na to, ako sa vlastně pohybujo materiali po světě, a my vidíme, že to nějte tak, že by. Jako se často hovori, že globalny sever rozvěj a globalny juhu, kteca pozrýme na to, ako těče. tělená poda energi a materiali takto iděs globalného juhu na globalny sever. Prave skředtě je trožné mechanizmi, o ktorých tyro správeš, idě je skraín, kde nemajů dostatok, idu materiálí do krajín globalního severu, kde sa nebavíme o probomně dostatku. Zbavíme sa aj o něm, byla udět. v globalnom severé skrzeně, nerovnú distribuací obohadstva, ně dost já hně základné potreby, ale idě to na nějaký prebitok. eře zavstovu za nebany, alebo si mohon začal si ščukat do telefonu, mohla sa vrácame znova ktej to temy, a. hž mohla odpovět tak, že kde by nie predevali tomu severu, a sponť je nierast nesuroviny, čo je zamné řeždický, je to spravné, že predevali, bo někedy to majů. uně jste tě nierast nesuroviny nějaké dictatori, a je byl už aj to iba pre seba, ale kde by. noho tyto krajín hudobných, kde by to to nerobilo, tak by tam ty uděl umyrali u odzadů. a nebali za sady ani po rejně čoji, takže oni. -A nie pretože mě vyprodukvali dost, ale že by nie mohli splatit medzíná rodné do rí. -Uhrá, můsa to můsa to ráčně nevědujeme, ale zhodlí jsme sa výčště, co jsme sa výpáčit, jsme sa vůzhodl neatom, že. tidá nedodunám zdruje, a ten bohat nizapat, tam jsme už dokázali urobi ten decapling, a dnes ve robské unii. te našia spotryba, tam jsme bohatstvo, tvorí, i bap, abo ta vduchážme víc u rývoké bohatstvo, a to vytvára i bap 5-6% celkových emisí v osvětě. A teraz ty se píta, že či by sa tyto vůdě a nemali uskromniť, a můja ospovedí, že můno, že mali, můno, že nemali záleži na nich, ale vzasadě znova to ní, že nězmení na tej. gobalnej klimatické zmeně, protože už majú taku nísku úhlikovu stopu. A teraz já hapen pečetze na to spítal, protože ty si tu za něrast, a ty presaduješ to, aby bohati svět, presta v rástě, aby začovalaš něrast, a začovala sa znižováť naša spotryba, predušelký material na k tomu spravně rozumiem. Material na spotryba, a zároveň takto, a si. - A co co sa to, co sa to, teraz, to k tomu rejšit? - Iba i vejši, aby som to predstavil, aby uděsně myslali, že se vyslali, že to jsou česnom ekonomickom systém, chcem změnševat spotrybu, já hovorím, že my mám ekonomický systém, ktorý musí rást bezohládná to, či chceme alabo ně, ako náhle byž zájtrav všetci slovaci, sa stali minimalistám ilo bojím záleži na klimatické zmeně, tak ta ekonomika skolabuje. - A co se se, že. - Pečem musí arpeče sklabo, to my nerozumí jako ekonom, vysetli mi to. - A ako náhle se nebudu, ako kdyby kupováť věd z vírobko, tak to bude znamenáť, že bude měj fábrik, měj měj údí, bude veci kupováť, měj údí, bude máť praců. - Ale oni tě pěně zmájili, a oni nepožil na něčo iné, oni se može kupiání, jaký inesluřbí. - No tak teraz ovojím, keby se někupováli ničkeby, bude aprikát investováli do spyrítuálného rozvoja, a někupováli se nič materialny. - No tak by sa to můprispo sa byla ekonomika, to je definiciáte růže, terch rejagoje na to, čo udějak sú, počeme je dopít. Kdyby se dopít po pědnažkách o nerúste, o poskoloní alnych študiach, tak bude to dopítováť, předstánu sa výraba jautá, skrachu automobilky a uděsí nedunové zamestaně, ktoré bude odpovedáť tomu dopitu. - Tože som slopovedad je, že ja nie som jako keby zastanca toho, aby sme v súčasnom ekonomickém systémy sa obnedzová. - Lýl, aby se třejméníli ekonomický systém tak. - A ty pořebí, že neňem se lírast? - A to je někodně připolaře. Súčasný systém nie dokáže sfungová ideo bez rastu, jak ti hobořím, že. To počtenie je pravdo, sú časným systémie terech, ktorý se adaptuje na to čo ľudia chcú. Hej, že to toto nejkonomová terech, je ten najprémieša demokratia. To čo sa vyraba na terehu, to je to čo ľudia chcú. Oni hlasujú kaženiem svovým péniaženkami, a oni rozhodu o tom, čo sa bude vyrebať, kôko sa bude vyrebať, ako sa bude vyrebať, a kekvalite. Jednoho, keď dňa nebudú chcú je tak nebudú ekonomický rás, ako se je chodí, ja neviem, dole sa bude sa obimáť, bude mať, degetária, spolu si spievať, kumbája, pěsničky. To mu sa prisposovýtrch, tak vňať, tak vňať, že na nútnom zrastu. To je prište nejký výmysel, budí toto hnutia nerast. Abo, že či nizorieši hadepe a raz hadepe. A akože, výržetom, že to asi výrže hadepe výmysolí niekedy v poľvyť si lete toho storočia. To je to hadepe. To je zájma veže, že nikto ho, akože nie poznal, ale ekonomiský rás je chytitoval. V dokonca nejakých skoro 200 rokov 150. No, malo to ve. A ako si to vysertú, že nie boli tý ekonomovia, a nie boli tudi ľudia v oblekoch, ktorý furkriča v výšmi hadepe a hadepe. A hadepe rás svoji mali je chytitoval. Abo, v tejto doby keď vnikl hadepe tak vlastne prysnie už me. Vtedy vznikal rás na úrovní toho, že chceme zvečevať konkrétne sektorie ekonomikia tak ďale. A ako náhal vzniká indikator hadepe a nejaká metodologia, ako spočitať celkovo ekonomiku, wobec matematické modeli, ktoré pred tým, ako keby náto to nie boli. Tak vzniká posadnú tost, tým ako rás tom v agregate. To znamená, že už sa ani toho nie pítáme, že a há, a zlepšu z nám zdravotnictvo, alebo sa nám tu rozbihá prostie alkoholizmá. A to sa pred tývete? Agregate ne. A to sa pred podituvaťať a toho storoče pítal na tietoveci a k dov tom rozudová. To proti nie rozhodujem tý ekonomický rás, je spontaný proces. Toho, že ľudia sú slobodný a chtu sa ma dlepšie to je celé. Ono existuje pred tým ako výmysloných do hadepe, existoval. A no, do určitě, ale ten rás pred tým teda nie bylo eksponecialný, alebo zmenie pôžiť hadepe. Takže svože bude eksponecialný preboha? Preb tým ako výmyslali to hadepe bolo eksponecialný. Preb tým ako výmyslali hadepe v roku o teda druhe po výsledu toho storoče a po toho storoče a po toho storoče. To záleží kam to bude mějakou kebyť a to vydáto vydiať. Ja sa bevím, že či v roku tisíc tu bolo eksponecialný rás. No samotrým je, že nie. Ale či sme sa bavíme o tom, že či tu bolo skoro hadepe a bolo ekonomický rás. A jak je hovrým to, to tajem sa to som šebkaľ, že ekonomický rás tu bol pred hadepe. Ako to zapada do tvojho predstaví toho, že dnes je tu neký fete, že kolo hadepe a šeci ho chcú maximáryzovať. A preto je ten ekonomický rás. Nie, to nie ma nic pouločné. Ekonomický rás tu bude, eké mi teraz rúšíme za všetkých učebníť ze hadepe. Z tým stúhlasím odbo je zabudovaný do teda ekonomicky, že mí rás potrebujeme na to, aby ta ekonomika nie skolaba. Prešně to, čo sa akokéby ekonomický rás. Čiže kete sa ľudia rozhodnú, že niechto rás, že chcú chodí do toholesa, spějvať si tě pěsnišky kumbé. Takénducho trel sa príspozobí. Ja, aby som to ľudíme akokéby približná, ale musíme sa baví do konkrétných obycech, ktoré si povedať. Tak, tak mi povedať. Tak, podíme. Napríklad ten eksponenciálny rás, keď sa pozrieme na konkrétne sektorý. Tak, napríklad znamená v automobilovem prémysležeroku 2050. Teraz tu máme milliardu apple out do roku 2050, má ju byť 3 milliardy. Keď sa pozrieme na tekstilny prémysel, nejaký jako fast fashion, tak to je sektor, ktorí sa svojná sabuje každých akokéby 15 roko približné. Hej. To znamená, že mi žijeme v svecie, kde akokéby sabližeme, ako že plní v dva stupne. Kolodujeme si oštiri. Riešeme tu suchá. Ale, co si dá sa prišel? To znamená, že lebo ten ekonomický rás, a to čo ty ho vyržiť, že ten systém ako tak funguje, že lebo ano, kde ty to ľudia byť bude pokračovať, kupovať na tom trhu, a nie spravím, že jadne opatrenie, tak ten to rás tam bude, súhla sýštým. Przebá, ale oto toto tototototo, tady bata dačala o tom, že ty ten to sýstem potrebuje ekonomický rás. A ja som ti vsem, že nepotrebuje, že ten ekonomický rás je vysodok slobodného konania ľudí, ktorý ty bol aj pretým ako znikolne ký conceb da HDP. Kde ho, že ak by tu to nejak lobo ty sa bavi, že neviem či o tom koncepťal, alebo to je samotné ako keby. Ako nálo by sme tu nejakonomický rás nie mali, naša ekonomika by stagnovala, alebo to konca sa živala recesiu. Tak pravdje podobne, nie budeme zážívať ako pozitívne veci vo svete. Bude sa multiplikováť proste, hudobá, nerovnosti sa bude zvyšovate, ešte vía zneč sa zvyču. V rastovej spoľčnosti. To mi zavmene pozitívate, sami na majpači. No a no, alebo ja nie hovorím, že mí máme ako keby, že máme súčasné ekonomike tak ako je nastavené, začad zménšovat spo trebu. Lobo som si vedom i toho, že by to malo negativne dopadna ľudí. Ja hovorím, že máme vytvorit ekonomický systém tak, aby nie musel rás do niekoniečné a napriek tomu spokojová lúdce potreby. A tu znamená velkú premenu ekonomiki a možno sa bo viť o tom ako to robi tak, aby sme teda mohli máť ekonomiku, ktorá nám nizniči plane tu podnohami a klimu. Bylo divoký konstruk, ktorže vlastne teda nebudeme rásť, ale zároveň budeme majť via, za bude sme spokojneši. Zase nie potrebem nekonového sociálisíckého čovéka, aby nejak se tam predstaví. A podmi teraz konkrátnie, kto může ako si to predstavuje, že spravíme to, čo hovorí, že vzasadie máme tu neskajniku ekonomiku, ktorá produkuje materialné veci a nie materialné ty duchovné hej. Ty chcete, že materialné je zmenšiť a nie materialné zvečiť. Už na samotam predstavé, že takto dokážu ľudia rozmyšlať. Takto mi znači, že nie rozumého úplne tomu ako funguje ekonomika spoločne, že si to predstavuje ako počitáčovú hrú, nejaké simsiti, kde si možem naklikáť, že či zmením tu to vyrobujú za toto. Či takto posuniem, to to posuniem, to takto je nukonie funguje a vôbec zabezpečiť, aby teda to sme na nastala, aby chcelo absolutnie velkou rewoluciu a úplne zmenu toho ako funguje spoločnosť a večiť na takéto rewolucii dopala velkou katastrofou historii. Prtože ty uděmali pekné velkolepe myšlenky, ale po to ich previes do realiti je nečo úplne úplne iné. A každého to skončí, a možete skončí dvo ma spôsobí, bude skončí utopiov, to znamená, že ty toto sa bude snažiť hlasať. Budeš takéte misionára, ktorý bude hovorit poměto to robiť, bude me sa mať skutočnosti lepšie, a je keď je teda bude memenie spotrbouvať, ale bude to dvožite, že kvoli prirodde. A praje povovne sa stane, že nínutne je by počuvate. Rédu chodia, keďže je už nezglasujú tymi peniaženkami, bude chci je je spotrbouvať, čiť neľa vecať. Takže je to utopia, alebo sa to nepodari napalniť. Potom je dôvá možnost, že to skončí ako dystopia, že ty nejakým spôsobom ziskať, že bude ako podomní, ktorý podomní a rozmišali v ziskaťu moc. Vytvoryť je nejakú štátnu svetovu vládu, nejaký svetový štát. A začneť je ľudí núť, idě do toho, aby sa dačali spravať takový považujete, že ja nemáme jazdy riautami, nejedí meso. Máli malé domí, a na meso to, že ste bude u nečakupovať na dovolenku. Tak pojdú je môbí máť stromý dole sa hetoznováť, takže to môže skončí, tým to dvo ma spôsobom. Ktorý se ty vyberať, aby ktorý tu teraz se je zobhavľať, tu utopíla by dystopíla. Obhavujem to, že myslím, že súčasne ekonomické systeme podľa rôznych dát, ako keby ľudí napríklad neveria, to môže buduť sa generácie, na tom bude lepšie ako ta súčasna. Veľa ľudí hovorí, že súčasne ekonomické systeme pre nich nie funguje. A ja hovorím, o nejaké alternativé, ktorúsli myslím, že oplatí sa šíriť, že vlastne 20. prvom 100 roči by sme mali redefinováť po krok, že to už nie je, kôko toho bude mi vyrábať ať tak ďalej, ale práve ako viac tu ekonomiku nastavit tak, aby jednak byla schopná ochraných prí. Nechéme je bada podľa, aby sa teraz dôhovorí, a ako je, že a to sme si podľa, že anostím to súchasíme, že to sme si podľa, ale som ako to seť dosť, to má zájma, že to utopíla buduť s prí. Podmiena viac ako keby konkrétne príkladím, super. Typický sa môžeme bá video, alebo mi sa teraz dávme o raste ako vlastne makro-ekonomike, podmiena tu mikro-ekonomiku hej. Súčasnom systeme sú ziskove firmyť na ako základný stávebni kamen ekonomiki. Hej, to znamená. Chce nažím sa z maximálizovať zisk, môžem to spraviť takže spraviť nejakú inováciu, alebože napríklad budem toho predávať viac a viac, alebo to môžem spraviť, že znižím svoje nakladí. Napríklad z tvím, napríklad z tvím, že exportujem viro budokrén gobalného juhu, alebože sláčím zame snaňacou na minimum, nakon napríklad v Amazon je budem investovať miliardy do toho, aby si nie založili napríklad odborí. Vy, ako je primerna medialna môžu na Amazonie, povozmi? I nie viem, ale idem teď dať diale. To nemážadni vypovedu hodnotu. Ďalšie časť je rozovarú uvidíte. Z mojej perspektyvia toho, čo sa snažím všiliť medzi ľudmije, že takéto firmy súlepšie pre spoločno z nieští zyskové, ktoré často krat vykoristujú zame snaňacou, a prosperita budde kolabovať. To neboť akovaliú števovôkom. Vestabilizacia celej, ako keby prirodného sveté, to tým nímáž akože klesné HDP od 10. A to vypočaliť je študej. Míme im potrbujeme niejakým spôsobom pomôst, aby prešli jedná obnovyťalne zdroje. Ako im pomahame tým krajnem gobalného juhu? Mogli by sme tým krajnem odpustitie dohy, aby mohli dekarbonej zovať? Ja nemám komu to doží začo tohli. Štirí miliardy ľudia živo v krajné, kdy ktorý platia viac na doch. A to nepadať ľudia drušenie všetky dotáci pre fosilné palyva. To vyma ko úplne super priklátoho sa zhodneme. Okážete by to pomohlo. Riešenie je obmeziť moc štátu a veci, ktoré robí štát. Pripada mi úplne vyšinuti, hovorí divne veci. Mi sa tu nejak úskromnímé a mi to bude mene výrabať. Posil nemonopoli tu mami už 10 rokov. Táření ropí a v ráfinací účení sú já nemonopoli. Celý rozovor na džina stránké hero hero. Link na džite popísa videa. Děkuje mba on pek nezapotporu.