Brecht stále žije!

Hovorí: osoba 1 Dobrý deň, vážení poslucháči, vítam vás pri ďalšej epizóde podcastu z dielne divadelnej fakulty vysokej školy múzických umení s názvom rok divadlu. Veľmi sa teším, že vás môžem privítať pri tejto epizóde preto, že aj pre mňa je táto epizóda niečím špeciálna, pretože bude venovaná našej režisérke patti rottrovej. Ahoj pati. Hovorí: osoba 2 Ako pozdravujem všetkých. Hovorí: osoba 1 A budeme tu hovoriť najmä o inscenácii kaukazský kriedový kruh a ja mám tú česť, že môžem byť súčasťou tejto inscenácie a ako ako herec a ak to takto pôjde ďalej a budeme si do nášho štúdia pozývať ďalších tvorcov, ďalších režisérov a budeme tu hovoriť o ďalších inscenáciách, tak sa to stane pravdepodobne viackrát. A ja som veľmi rád, že môžem byť tak ako súčasťou tohto podcastu a rozobrať tieto inscenácie. Tak tak aj v tej praktickej zložke inscenácie o mňa. Plati ty si a momentálne študentka divadelnej réžie 2. Ročníka magisterského stupňa. Je to tak, ako si spokojná so svojím štúdiom. Páči sa ti na škole alebo nie? Hovorí: osoba 2 Už pomaly finišujeme, vlastne teraz ako sme mali tú uh absolventskú inscenáciu, takto pomaly si človek tak začína uvedomovať, že škola končí a tak reflektovať svoje štúdium. To by bolo asi na dlho tak myslím, ale myslím, že si odnášam taký celkový pozitívny dojem. Hovorí: osoba 1 Ten človek si začne uvedomovať, že tá škola. Veľmi, veľmi na dohľad. Ten koniec. Hovorí: osoba 2 Je to tak, je to tak. Hovorí: osoba 1 A treba si tie posledné chvíle na tej škole asi naozaj užiť. Čo na to povieš? Hovorí: osoba 2 Hlavne tú tvorbu správe so spolužiakmi, s ktorými si človek od 1. Ročníka prejde naozaj rôznymi situáciami, rôznymi procesmi. Už sa to vlastne chýli ku koncu, keď si človek uvedomí, že už treba iba vlastne napísať iba no treba napísať diplomovú prácu, tak hm, je to taký zvláštny sladko trpký pocit. Hovorí: osoba 1 Mesiace, ktoré ostávajú na škole, boli pre teba ešte radostné. Povedala ti, čo pre teba znamená divadlo? Hovorí: osoba 2 Ťažká otázka, hoci hoci je taká, je to ťažká otázka, pretože je abstraktná, ale chcem na ňu odpovedať čo najviac konkrétne. Divadlo je pre mňa niečo. Skutočné vo svete. Tom, ktorý je plný umelého. Asi tak by som to najlepšie vystihla. Dáva to zmysel. Hovorí: osoba 1 Ak je to tvoj pohľad na vec, tak určite dáva. Mne to zmysel dáva a vždy keď položím túto otázku, tak tie odpovede sú rôzne, pretože odpovedajú ľudia presne na to, čo pre nich znamená to divadlo, čiže napríklad že je to pre ich život a ako keby napĺňa, lebo práca niekoho to je možno len nejaká budova alebo niečo také a presne tak ako si vyjadrila, že je to tá otázka je taká abstraktná tak tak. Aby každý vyjadril to, čo preňho znamená divadlo a povedz má podľa teba ešte zmysel dnešnej dobe robiť divadlo? Hovorí: osoba 2 To by bolo veľmi smiešne, kebyže ako štú piatačka, študentka divadelnej fakulty, poviem, že nie. Hovorí: osoba 1 Prídeme s nejakým 1 názorom. Odchádzame možno s iným. Hovorí: osoba 2 Určite si myslím, že to zmysel má. Hoci doba sa veľmi mení a myslím si, že aj Diváci sa veľmi menia, pretože teraz nenadarmo sa hovorí, že žijeme v zrýchlenej dobe a ešte teraz keď vlastne žijeme v dobe plnej tiktok ov a ril som vlastne už celý ten obsah, máme tak zrýchlený a tak vlastne uh podaný takou chytľavou formou, že niekedy divadelné kusy, ktoré vedia teda byť aj dlhšie, môžu pôsobiť pre divá ctvo v danej dobe už aj zdĺhavé zdĺhavo. Hoci kedysi by možno pôsobili normálne, takže normálne uh by si to človek ako keby tú dĺžku až tak neuvedomoval, čiže ono toto ma celkom baví sledovať, že aké sú aj odozvy na divadlo a že teda aj je či je prestávka nie je prestávka, keď to má hodinu, všetci si vydýchneme, že vďakabohu, ale zároveň ja mám strašne rada, keď idem do divadla a. A môžem tam sedieť aj aj 2:02 a pol hodiny v kuse a mne to absolútne neprekáža, len si to fakt treba v tej hlave asi tak nejako prepnúť a uvedomiť si, že teraz idem konzumovať úplne iný obsah s akým sa denno denne stretávame. Hovorí: osoba 1 Pravda je aj tá že ako keby ten čas, keď si to uvedomíme, keď si to v tej hlave trošku prepneme, tak ten čas zrazu v tom divadle plynie úplne inak a ja som 1 tiež 1 z tých, ktorí presne si veľmi vydýchne, keď má len hodinu, lebo ja tiež. Médiami ako instagram tiktok a tak že nemám tá pozornosť mojej veľmi roztrieštená veľakrát. Hovorí: osoba 2 Áno, myslím si, že to sa týka skoro všetkých našej generácii. Hovorí: osoba 1 Platí tým, že ty už si piatačka, keď to tak laicky môžeme povedať, lebo je mi bližšie toto označenie ako druháčka magisterského stupňa, tak ty už máš za sebou nejaké inscenácie, ktoré si robila a možno aj na škole aj mimo školy. Sa dostaneme ku kaukazským okrem okruhu, tak ktoré by si chcela spomenúť a možno čím boli pre teba výnimočné tie inscenácie. Hovorí: osoba 2 Veľmi výnimočná bola pre mňa práve 1 inscenácia, ktorú sme robili s katkou jungov v 2. Ročníku, čiže trošku skôr ako je úzus s našimi spolužiakmi, teda s spolužiakmi herectva a bola to inscenácia umlčané, ktorá teda hovorila o právach žien v afganistane práve po príchodu talibanského režimu. A táto inscenácia bola naozaj tá 1. Vložili sme do nej enormné množstvo úsilia. Rešeršou a chceli sme poukázať na túto tématiku a bola asi sa aj stretla s nejakou odozvou, pretože sme išli aj na dotyky a spojenia do programu junior aj vlastne na zlom vás sme s tým cestovali, takže to bol taký môj nejaký 1 vstup uh do divadelného sveta ako režisérky. Hovorí: osoba 1 Preruší v 2. Ročníku ísť s vlastným predstavením aj na festival i tak to je relatívne veľký úspech. Hovorí: osoba 2 Ďakujem. Hej, veľmi si to vážime, že sme dostali túto príležitosť aj hlavne, že sme dostali príležitosť od školy, že sme to mohli uviesť v štúdiu kaplnka a veľmi si vážim aj prácu svojich spolužiakov, ktorí teda však vieš si študent herectva, že 2 ročník teda je riadne natrieskaný predmetmi ešte do toho človek skúša aj nejaké predvádzačky a neviem čo všetko. Hovorí: osoba 1 Tak predstavenia sa zvyknú robiť vlastne až v 3. Ročníku tak ako herci, tak aj režiséri. Keď sa to stihne skôr, tak to je jednak je to nie až tak zvykom a naozaj toho času nás na skúšanie predstavenia v 2 a prípadne aj v 1. Ročníku je takmer nulový, čiže čiže je to veľká hm, veľké zapojenie sa do práce a veľa tvrdej práce. Hovorí: osoba 2 Ešte by som možno spomenula hm 2 inscenácie 1 je hra na život, kde sme teda spolupracovali opäť skratkou jungov AS anetou kockovou a je to vlastne naša dramatizácia rovnomennej predlohy. Táto kniha je od českého autora tomáša vaňka a je to kniha o schizofrénii alebo teda o nejakých schizofrenických zážitkoch jeho vlastných, lebo on sám teda trpí touto chorobou. Táto tento proces bol opäť pre nás veľmi výnimočný, pretože sám autor participoval s nami na tvorbe tejto inscenácie, nie až tak na tvorbe textu. Ten akože sme mu teda poslali a bol s ním stotožnený, ale teda aj bol ochotný sa s nami stretnúť a rozprávať mu o jeho vlastných zážitkoch, ktoré sme sa teda spolu s hercami snažili tlmočiť a to bola vlastne naša tretiacka inscenácia, teda tá čo mala byť 1 bakalárska. Tak to som ešte chcela spomenúť a ešte 1, ktorú s ktorou sa nám podarilo tiež v 3. Ročníku na skúšať je táto izba sa nedá zjesť čo bol taký zaujímavý projekt. Dostali sme totižto možnosť robiť v úvodzovkách avantgardu uh uh v rámci tohto programu alebo projektu vznikli 2 inscenácie, čiže táto izba sa nedá zjesť a judáš vlastne judáš je stále v repertoári a táto izba sa nedá zistiť podľa rovnomennej predlohy od uh novely. Chochol cerovej a táto inscenácia bola tiež výnimočná, lebo spočiatku začala ako kolaborácia medzi hm študentmi činohry a babka riny a tanečnej fakulty. Čiže sa tam vlastne premiešali všetky tieto žánre. A vlastne bola tiež taká kontroverzná už len kvôli tomu samotnému titulu, lebo ten samotný titul je teda hm veľmi ťažký na strávenie. A táto inscenácia už bohužiaľ teda nie je v repertoári divadla lab, ale je v repertoári štúdia 12, ktoré sa túto inscenáciu už teda v 3. Ročníku si pod seba zobrať. Takže toto sú také nejaké počiatky mojej 1 stret s divadlom lab, alebo teda s nejakým veľkým javiskom bol 4. Ročníku tak ako to má byť a to bola inscenácia doktorka, kde hrá hlavnú postavu ivana koššová a tam som teda prvýkrát pracovala už s nejakým väčším počtom hercov, ale teda ne predčilo to kaukazský kriedový kruh. Hovorí: osoba 1 K tomu sa ešte dostaneme. Samozrejme doktorka je takisto ešte v repertoári. Kto by si chcel ísť pozrieť, stačí pozrieť program divadla lab a určite sa ešte nájde nejaký lístok na nejakú reprízu. Poďme teda k tomu kaukazského kriedového kruhu a premiéru 100 mali 29-11-2024 a autorom tohto textu je Peter tóth brecht. To, že je to nemecký spisovateľ, že bol divadelník, že bol dramatik, to myslím, že je taký jednoduchá definícia. Možno neho alebo taký jednoduchý opis, ktorý o ňom veľmi, veľmi veľa ľudí vie a prislúcha mu ešte 1 termín a to je vedúcou osobnosťou alebo istým spôsobom zakladateľom epického divadla. Čo to je to epické divadlo? Keby si to mohla možno pre človeka, ktorý nie je divadelník nejakým spôsobom osvetliť. Hovorí: osoba 2 Hm. Tak epickou formou sa stretávame najmä v literatúre a bertolt brecht sa rozhodol túto formu preniesť na javisko, čo znamená, že hm, už to divadlo malo byť menej, akoby dramatické a viacej epické. V zmysle rozprávačské, či je tam malo vzniknúť nejaký odstup kuch diváka od diela a teda medzi hm tieto princípy, ako dosiahnuť ten odstup? Hm patria, najmä teda postava rozprávača alebo prehovor hercov k divákom. Čiže nejaké búranie 4 steny, hm. Divadlo má byť angažované politické. Ten divák si má udržať ten odstup práve pre nejaký racionálny. Uh základ, ktorý má v sebe uchovať, teda nemá sa hm, tak ako keby vcítiť do toho herca, nemá sa v ňom vidieť, ale má práveže reflektovať skôr tú spoločenskú situáciu, racionálne vnímať, čo sa tam deje, AZ divadla odchádzať nabudený, že chce niečo zmeniť. Takže toto by bola možno taká nejaká jednoduchšia definícia. Uh, určite by sa to dalo povedať aj uh zložitejšie, ale tak takto, asi by som to takto opísala, kebyže to mám vysvetliť niekomu, kto sa vlastne vôbec. Do divadla nevyzná. Hovorí: osoba 1 Hm nie je to možno až? Hm, nechcem povedať, že. Určite nie je pravda, že na Slovensku ako keby sa také divadlo ešte nerobilo, pretože to vieme, že to nie je pravda, ale možno to nepatrí medzi taký mainstream, ktorý ani nie že mainstream, ale možno pred tak na takú taký štandard, na ktorý ideme do divadla. Prečo si si zvolila práve tento spôsob vo svojom predstavení? Čo ťa k tomu, čo ťa k tomu viedlo? Hovorí: osoba 2 Uh kaukazský kriedový kruh ako text má zaujal už v 3. Ročníku, kde sme? Hm v rámci hodín analýzy dramatického textu hovorili o breh nových dielach a teda každý sme mali aj nejaké nejaké z nich prečítať. A ale teraz už keď mám hovoriť o tej samotnej realizácii, tak neodmysliteľnou súčasťou bola práve Moja návšteva nemecka. Uh študijná, bola som vlastne na erasme v. 1 z najlepších divadelných škôl nielen v nemecku, ale vlastne v celej Európe. A tento. Tento zážitok má extrémnym spôsobom vyformoval nielen teda tým štúdiom tam, ale aj práve tým, že som chodila do divadla. Takmer každý večer som sedela v divadle, už potom v januári som z toho trošku taká vyčerpaná, ale všetko toto sa na mňa veľmi nalepilo. Možno aj tak ako žena nejakým podvedomým spôsobom, lebo nebolo to také, že som tam sedela. Som si hovorila, že aha, tak toto použijem a toto je dobré a toto spravím, ale nejakým spôsobom sa to na mne podpísalo a určite som to chcela túto svoju nejakú skúsenosť pretaviť. Do hm nášho jazyka je veľmi dôležité spomenúť to, že nemecký divadelný kontext je úplne odlišný od nášho slovenského. Čiže nejaká snaha robiť nemecké divadlo. V pravom slova zmysle na Slovensku hm to je skoro nereálne, ale ani nevidím dôvod. Hovorí: osoba 1 Prečo by to? Hovorí: osoba 2 Prečo by sa to malo stať? Lebo my máme svoj vlastný kontext, vlastnú históriu, vlastné inscenačné tradície a mojím cieľom bolo teda nejakým spôsobom uh to poprepájať. Tak to som chcela dosiahnuť. Hovorí: osoba 1 Ty si bola už ako keby v nemecku, tak už si vedela že by si chcela robiť a možno aj konkrétne túto hru už si to vedela. Hovorí: osoba 2 Áno, alebo teda už som bola o tom tak do veľkej miery presvedčená. Ešte sa mi tam podarilo aj vidieť ich nemeckého brechta, ale teda inú inscenáciu. Muž ako muž, kde tiež akože účinkovali študenti v tej divadelnej školy. A práve to už keď som videla, tak som nabrala také 90 percentné presvedčenie, že toto toto toto chcem. Hovorí: osoba 1 Viem si predstaviť. Že ja ako divák, keby som sa dopočul, že idem sa pozrieť na predstavenie, ktoré je epické divadlo, ktoré je od bertolda brechta bertolta brechta. Viem si predstaviť, že by som mohol mať pochybnosti o tom, či to dokážem dostatočne navnímať, prečítať a podobne. Nemala si ty pochybnosti pred tým, ako si si vybral tento titul, či sa stretne s pochopením u divákov? Hovorí: osoba 2 Hm. Hm nemala, pretože na tejto hre je krásne to, že má hneď niekoľko vrstiev. Hovorí: osoba 1 Sa ešte samozrejme dostane. Hovorí: osoba 2 Staneme sa k nim, ale teda je veľmi samozrejme, že divadelníci si tam nájdu úplne niečo iné, ako si tam našli. Napríklad mnohí nedivadelné kamaráti a ale to je to. To sa mi na tom veľmi páči. Je tam práve ten príbeh tej zruše. Ten príbeh tej matky, ktorý je teda veľmi zrozumiteľný a každý sa naňho vie napojiť. A potom už tie roviny, ktoré sme tam, ktoré aj v tom texte sú. Ale niektoré sme tam aj my pridali, tak to už uh uh to už ako keby je možno aj pre trošku náročnejšieho diváka, ale to neznamená, že keď človek nemá nejakú veľkú skúsenosť s divadlom, že keď dôjde na toto predstavenie alebo na túto inscenáciu tak, že nebude rozumieť vôbec, čo sa deje. Hovorí: osoba 1 Toho toho myslím, že sa netreba báť naozaj zase je to niečo iné. Možno na čo sme zvyknutí, keď si predstavíme, povieme divadlo, ale určite to nie je zase, keď si človek predstaví, že v inom jazyku alebo niečo to vôbec zase je to norma stále, stále je to divadlo, povedz aká bola odozva od hercov, keď sa dozvedeli, že budete robiť niečo také, či im nerobila, nerobil nerobila voľba takéhoto princípu nejaké problémy. Hovorí: osoba 2 Trošku som sa obávala, ale našťastie som sa uh stretla s nadšením, alebo teda minimálne so záujmom, že ideme do niečoho takéhoto je to veľmi nadaný herecký ročník, ktorý teda v 4. Ročníku s romanom polákom inscenoval čajku, čo je vlastne úplne na opačnom spektre. Ako som sa ja chcela dostať. Hovorí: osoba 1 Presne tak. Hovorí: osoba 2 Ale chcela som chcela som uh toto s nimi podstúpiť práve ten ich záujem. OO tento štýl divadla. Uh bol bol aj takým nejakým hnacím motorom. Podľa mňa počas skúšobného procesu myslím, že aj teda počas 1 čítacích skúšok sme sa o tom princípe veľa rozprávali. Hovorili sme aj o inscenačnej tradícii nejakých významných inscenáciách na Slovensku. Hovorili sme aj o tom princípe a vlastne sme ha aj tak na tých skúškach hľadali, že kde sme sa s týmito princípmi stretli, lebo to znie tak akože uh tak vážne, že on ideme robiť brechta, ale tie breh nové princípy sú všade všade, čiže všetci s nimi už mali nejaké skúsenosti, len sme to potrebovali. Trošku poprepájali. Hovorí: osoba 1 Veľakrát sme si to uvedomili, aj keď sme vlastne skúšali, že ako keby hm tie princípy naozaj bez toho, aby sme o tom vedeli, sme využívali doteraz už v podstate aj v iných prácach. Len teraz sme si ako keby to spojili, že aha tak takto je to myslené a vlastne odtiaľto ako keby všetko pochádza a tak prejdeme teraz už konkrétnejšie možno k inscenácií a textu ja prečítam len taký kratučký obsah diela. Podobenstvom roľníckej dievčine, ktorá zachráni dieťa a stane sa lepšou matkou ako bohatý biologickí rodičia dieťaťa. Hm. Tento obsah je veľmi jednoduchý a je veľmi ľahko čitateľný. My sme pracovali s verziou, ktorú preložil július lenko však, že je to tak a povedz. Prečo ťa oslovil práve tento titul? Hovorí: osoba 2 To je veľmi ťažko povedať hm verím, že niekedy alebo určite aj pravidelne ľudia, keď si volia svoje tituly, tak vedia veľmi akoby aj racionálne popísať, že áno, máme takýto herecký súbor. Máme takýto priestor a samozrejme, že toto toto boli tie hm hm, veci nad ktorými som rozmýšľala aj ja, ale keď som ten text čítala, tak niečo vo mne takým zvláštnym spôsobom kliklo práve tým, že je tam to vzrušujúce dobrodružstvo. Je tam uh extrémne zaujímavá a komplikovaná politická línia. Je tam extrémny priestor na interpretáciu a na nejaké rozmýšľanie nad súčasnosťou. A čo vlastne táto komunistická propaganda v dnešnom uh Slovensku znamená? Takže toto, toto sa mi celé tak pomiešalo ako taký guláš a celkovo mi vyšiel teda z toho ten pocit, že určite určite by som na tomto chcela pracovať. Aj som teda chcela, aby to bola nejaká generačná výpoveď mladých ľudí najmladšej generácie. Čo sme teda my? A to vlastne my veľmi dobre poskytovalo práve školské prostredie, pretože tam sme všetci. Uh, myslím si, že rovnako starí. Hovorí: osoba 1 Tak ako som spomenul vlastne tento krátky obsah, tak oni takto veľmi jednoducho čitateľný ten text, avšak nie je až tak akokeby jednoducho čitateľný, lebo ako si sama povedala, tak rozoberá veľmi veľa tých línií a veľmi veľa tých tých úrovní toho textu. Ešte sa k tomu k tejto téme samozrejme dostaneme, ale sama si spomenula, že je ten text je politicky je. Je možno niečím aj kontroverzný. Povedz v čom je aktuálny pre teba. Hovorí: osoba 2 Je pre mňa aktuálny v rovine tej propagandy a slobody. Toto sú pojmy, ktoré sa v dnešnej dobe teda veľa skloňujú a myslím si, že bolo pre nás zaujímavé sa na toto pozrieť práve z optiky toho komunistického nádherného krásneho ideálu. Čiže mňa veľmi bavilo na tom uh to, že sme mohli to interpretovať úplne opačne ako bola uh ako to bolo napísané. Čo môže s tým niekto súhlasiť? Môže s tým niekto nesúhlasiť? Ale práve práve toto bolo bol ten dôvod. Prečo prečo som to chcela inscenovať, lebo sme tam mohli si vsadiť práve tú našu našu líniu. Uh, táto inscenácia začína stretnutím 2 kolchozov galin sk AU nás stalin sk a teraz akoby prisúdiť, že kto sú tí tie 2 skupiny kto sa háda o tú o tú zem odtiaľ dolinu, ale v našej interpretácii krajinu, to je to čo dáva tvorcovi tak neuveriteľnú slobodu, že? Hovorí: osoba 1 Vytvor si prial áno je to presne tak ako hovoríš. A na aké témy 100 sa tam sústredili? Na aké témy by 100 tam chceli upozorniť? Pretože áno, ako sme niekoľkokrát spomenuli rozvíjať rôzne témy, rôzne robi roviny nebáli 100 sa napríklad nezrozumiteľnosti. Toho, že presne ako si povedala, že ten text rozvíja toľko veľa tém nebáli 100 sa že by 100 sa v tom gulášik akom si ty spomenul mohli utopiť. Hovorí: osoba 2 Myslím, že sme boli tak veľmi ponorené do práce, že sme. Ani nerozmýšľal in. Touto možnosťou. My sme sa snažili s katkou AS anetkou čo najlepšie ten guláš roztriediť, ale zároveň ako som už spomenula je tam je tam toho toľko, že som mala pocit, že každý si tam dokáže niečo svoje nájsť. Každý divák si tam dokáže niečo svoje nájsť a práve v tom je to rôznorodé a môže to byť aj zaujímavé. Hovorí: osoba 1 V tvojej inscenácii majú veľké zastúpenie kufre. Tak povedz nám niečo o tom prečo kufre? Samozrejme bez toho, aby sme prezradili možno viac ako je nutné, takže takže pokojne odpovedz tak ako ako by si chcela. Hovorí: osoba 2 Ako som už spomínala generačnú výpoveď, tak vlastne pre nás sú dôležitý práve študenti, alebo teda mladí ľudia, ktorí odchádzajú zo Slovenska a ktorý možno v súčasnej dobe nevidia dôvod prečo zostávať. Hm toto toto je akoby nejaká základná rovina tých kufrov. A možno to môže byť zaujímavé aj v tom kontexte, že sa stretávame. Niektorí z tvrdením, že do divadla sa treba ísť zabaviť, že nemusí tá politika byť všade, načo pchať do každého umenia, keď uh uh vlastne tie všade, čítame si v hocijakých článkoch, uh, že čo sa deje ale. Toto toto sme podľa mňa celkom hm zábavne spochybnili práve v muzikálovej časti, ktorá je súčasťou tejto inscenácie. Kde si vlastne z tohto konkrétneho výroku celkom strieľame, že divadlo má byť iba také nejaké ľúbezné pekné a potrebujeme si v ňom oddýchnuť. Tak my sme si povedali, že dobre, tak oddýchnite si, ale ešte ešte sme si niečo iné pripravili pre vás Diváci. Hovorí: osoba 1 Je veľmi rád by som tu hovoril o ďalších veciach tej inscenácii, ale nechcem to nikomu prezradiť, pretože veľmi by som si prial, aby si to ľudia, ktorí počúvali tento podcast a aj ľudia, ktorí vedia o tejto inscenácii, prišli sami pozrieť, aby zažili ten zážitok na vlastnej koži. Takže nebudeme samozrejme hovoriť o tom, čo si chcela naznačiť, ale budeme pokračovať ďalej. Do tejto inscenácie. Hovorí: osoba 2 Uh hlavnú postavu k ru šu. Uh, hrá eva gribová. Toto bolo pre mňa úplne jasné od začiatku, keď sme si vybrali tento titul, že evka bude naša hlavná postava práve aj kvôli nejakým podrobnostiam jej samej a zruši obidve sú veľmi živelné, životaschopné, možno trochu tvrdohlavé uh, ale hlavne idú si za svojím a sú a majú v sebe také niečo taký náboj, ale aj niečo také čisté a dobré ako tá znesie, tak rušia je vlastne dosť taká postava, že nemá veľmi veľa. Tých vlastností, keďže sa pohybujeme v tej rovine propagandy a to mohla byť aj pre evku asi najväčšia herecká výzva ako sa zhostí tejto postavy. Ďalej máme najdôle 2 najdôležitejšie. Hovorí: osoba 1 Predtým, než budete pokračovať, len preruším. Samozrejme, hra obsahuje veľmi veľa postáv, takže nebudeme samozrejme vymenovať každú 1, ale skôr iba toho, že kto koho môžeme tam vidieť v inscenácii. Hovorí: osoba 2 Môžeme tam potom ešte vidieť juku kolo šou wu a bijúcu tyčovú a môžme s uh pánskeho obsadenia vidieť filipa pavúka jakuba, somoru adama hílek a Martina palaja a teda máme 2 hostí 1 sedí oproti mne, ktorý je majko kužma a potom alex frič. To je vlastne naše herecké obsadenie a potom ešte máme dievčatá, ktoré sprevádzajú túto inscenáciu ako performerky. Hovorí: osoba 1 Áno, to je veľmi dôležité, že vlastne sa tam spolupracuje aj s hudobnou a tanečnou fakultou našej školy a teda v inscenácii sa aj spieva aj tancuje to môže byť pre niekoho taký možno dôvod, prečo sa mu táto inscenácia bude páčiť ešte viac a mojou takou poslednou otázkou pravdepodobne je. Prečo by si odporučila takéto niečo nejakému divákovi? Možno že niekomu kto ani nechodí často do divadla, tak čím by táto inscenácia mala byť pre neho taká taká lákavá. Hovorí: osoba 2 Myslím, že je tam veľa humorných momentov, ktoré práve tú ťaživú tému veľmi nadľahčujú, takže hoci to znie tak, že tak brutálne a bububu hej, je to veľmi ťažká inscenácia a brecht a neviem, čo tak práve tieto ľahké situácie a tá komika to takým zvláštnym spôsobom ženú dopredu a aj človek, ktorý nechodí často do divadla, dokáže tie situácie veľmi ľahko rozkľúčovať. Zároveň aj ten záver je podľa mňa zinscenovaný takým spôsobom, že tomu pochopí úplne každý, kto sedí v tom divadle. Na čo odkazujeme takže? Takže toto, toto by som asi spomenula. Zároveň je zaujímavé sledovať aj ten obrovský zbor čo tam máme, teda 9 hercov na javisku, +8 performer iek, čiže je to tam naozaj živé a preto by som odporučila aj samozrejme hm, kvôli už tej samotnej myšlienke, ktorá teda prichádza. Hovorí: osoba 1 A aby sme spomenuli ešte aj zvyšnú časť inscenačného tímu, tak máme tu anetku bocková katku jungovu. Oni ti pomáhali s čím? Hovorí: osoba 2 Obidve boli dramaturgičky tejto inscenácie. Katka bola akoby 1 dramaturgička anetka sa potom pripojila k nám trošku neskôr a obidve majú obrovský prínos do tejto inscenácie s katkou teda spolupracujeme už teda od 2. Ročníka aj na umlčaných aj na táto izba sa nedá zjesť a teraz sme vlastne túto našu spoluprácu zavŕšili v tejto inscenácii. A katka spolupracovala spolu uh s hms melániou aj na choreografii. Hm, je veľmi zaujímavé vidieť prepájanie dramaturgie a tanca, respektíve pohybu. Hm čo vlastne katka dokáže aj práve vďaka svojim tanečným skúsenostiam aj vďaka tomu, že študovala divadelnú dramaturgiu, pretože vidí tam práve tie súvislosti, ktoré ním možno uniknú a dokáže zároveň rozumie tomu divadelnému jazyku takým spôsobom, že ho dokáže pretlmočiť tým pohybom práve. Aj divákom, ktorí možno teda nie sú odborníci na tanečné divadlo. A ale tk a polcková sa k nám teda trošku neskôr pridala a jej najväčší prínos, okrem teda dramaturgie, ktorá bola veľmi potrebná a dôležitá práve kvôli tým líniám, čo sme spolu rozoberali, tak jej najväčší prínos bol práve v oblasti kostýmového výtvarníctva, ktorý teda ona hm od odprezentovala, alebo teda ona aj do veľkej miery vymyslela. Pk anetka je tiež takým zvláštnym uchu kazom tiež je študentkou dramaturgie, ale práve opäť asi práve vďaka tej dramaturgii dokáže veľmi dobre transformovať tému a postaví do samotných kostýmov a dúfam, že od nej ešte aj čo sa týka dramaturgie, je aj čo sa týka kostýmového výtvarníctva. Uvidíme ešte viacej. Hovorí: osoba 1 Veľmi pekne ďakujeme aj z tohto Miesta aj z Miesta inscenácie ako odo mňa ako herca. Ďalej tu máme mareka forgáča. Marek vám robil hudbu v predstavení, však že? Hovorí: osoba 2 Áno, je to tak. Hovorí: osoba 1 Potom tu máme Martina puškára, ktorý mal na starosti svetelný dizajn lukáš procházka AMA sršňová mali na starosti produkciu a melany ondrejčíková, tú si už aj ty spomenula, tak ona mala takisto na starosti choreografiu. Je niečo, čo by si chcela ešte spomenúť? Napríklad čo robíš v teraz v letnom semestri ako na škole alebo možno aj mimo školy? Hovorí: osoba 2 Na škole ma už nečaká skoro nič, iba ako som spomínala odovzdať. Hovorí: osoba 1 Iba práca. Hovorí: osoba 2 Iba veľké úvodzovky iba. Hm ale mimo školy to bude práve celkom zaujímavé, pretože budem asistentkou réžie na 3 inscenáciách na 3 procesoch. Hovorí: osoba 1 Uh, počúvaj sa. Hovorí: osoba 2 1 proces bude práve s mojím ročníkovým vedúcim v aréne to bude škótska hra. Ďalší proces ma čaká v slovenskom národnom divadle s júliou rázusovou na inscenácii nosorožec a potom sa opäť vraciam do arény a tam má čaká inscenácia naj duch, takže ešte to bude veselé. Hovorí: osoba 1 Veľa práce je to dokonca do konca semestra alebo do konca roka. Hovorí: osoba 2 Je to do konca semestra. Hovorí: osoba 1 Tak to máš naozaj veľa práce pred sebou. Držíme ti palce, aby ti to dopadlo k tvojej spokojnosti. Samozrejme reprízy kaukazského kriedového kruhu máme najbližšie 17-03-2025 v štúdiu 1 divadla lab na svoradovej 4 lístky sa dajú kúpiť pokojne môžete ísť cez stránku divadelnej fakulty vysokej školy múzických umení cez odkaz divadla lab a kliknutím na aktuálny program alebo. Divadlo lab prípadne sledujte instagram divadla lab a divadelnej fakulty vysokej školy múzických umení platí veľmi pekne. Ti ďakujem za rozhovor. Veľmi pekne ďakujem, že sme sa mohli porozprávať aj o tvojej tvorbe, aj o inscenácii kaukazský kriedový kruh a hádam sa uvidíme ešte niekedy nabudúce a budeme počuť nabudúce. Ďakujem ti páči. Hovorí: osoba 2 Pozvanie a ďakujem aj za účinkovanie v našej inscenácii. Hovorí: osoba 1 Ďakujem veľmi pekne. Počúvali 100 epizódu podcastu z dielne divadelnej fakulty vysokej školy múzických umení v Bratislave s názvom rob divadlo námet a pedagogické vedenie Zuzana ďurčeková, matúš benža hudba, Juraj bol v produkcia, klára cisáriková, anežka hadašová zvuk a postprodukcia hadašová a od mikrofónu vás zdraví Marián kužma. Teším sa na budúci rozhovor a to vtedy dopočutia dovidenia.