Tvorkyňa bábok Mária Stanko nielen o Breptíkovi (28.10.2025 11:05)

Počuváte potkázd rádia Junior, hrdinkovia. Novu epizodu najdjecie na potkázdoch a na webe radio Junior Botka ESK, každú stredu. Hrdinkovia. O mesky v aj ospalých muminoch z ozmrzlinami. Vlastne je od decký hajdo speli hrdinoch medzínami. Volám salucia šarákova, som z rádia Junior, a v podkázdcie hrdinkovia vám dnes predstavím dálší rozprávkovo skutočný pribych hodný následovania. Kéť sa pově bapkové dívadlo, asi každému sa vinoří spomienka na děctvo. Ta ju ponosugestilny svet, ktorým nás prevádzajú rozprávkové bitosti, dokaže utkvied v hlavę na dlho. Záč tak nážmu rane mu obdobiu, konkrétnu vizuálnu podobu. A to je velká z odpowiednost. Či vaš dětstvo osobnuje sediem hlaví drak, ráťa fakt plachta, či prince z názozla toho je zdou načele. Svoje o tom vě aj našadnešna hostka, Maria Stanko, scenogravka a tvorkyňa Babok, ktorá pomáha kreovať rozprávkovi svet dívadlám a babkohercom na celom Slovensku. A v neposlednom radie je to vyrobna mama, nášo maskota, škriatka breb tíka, bez ktorého si dzieci radio junior už ani nie vydje predstavit. Máme radi do spieláko, čo nie zabudli biedži dětmi a svet fantáz je ich děno děnou realitou. Aj preto patri Maria Stanko, medzi našich hrdinkou. Hrdinkovia, hrdinský podcast, radio junior. Vy tamte mají v našom ščúdíu? Jakujem tak nedvoranko. Ako sa stanie, že sa niekto rozhodne profesionálne vyrávať babky. Tak v krátko stínam povecoj pribech, ty si zacela už v 5 rokoch na záklanej umlatskej škole, to znamená, že nie, jaký predpoklad kresliť tovorit tam už bol. A otíal, potom ako viedla ta toja cesta, až v podstatiegnešnej mu nažmu obreptíkový. Až si sa tím človek narodí, že sa v zakstanie, ja som v podstatie o tom ani tak až nie viedela, pokiaľ sa nie narodila marina ceremuje. Vosťená je to tak pozrujím, že až si to tak rast je z tím človekom spolout toho malenke, že si spája niekto reweci súvislosti do kopii, predmeti, farbi, a že z tím vě pracovať. A no i proudá, že v tých 5 rokoch som zacela hodíť na vytvarnu, zacela to tak, že máme podala, že si prišla zoskúl, kiesi poľa, že hodíž na vytvarnu, že sama som sa tam tam tá prihlasila. A potom som zacela hodíť na z druženú srednu môlocku školu v kiesrmerku, tam byl odbor umlocky krajčir, čo pozostaval vlastneší týkosti môl, dobových krojou, že to nebo on ta običa na krajčovina, običo jedná si som nekoho urazila. A ložne je to také, až jednoduché, alebo to nekde tak posunuté dhalé, ale je uvasne ty kroje, a učik sa o tom tý súčiestky zakladné aj tu historiu, kde cemen, k že malý historické kostymi prestne, pri krojoch ta fárbnost čo dady ne, to je uplne nejaký in in a súčiestka in a čo sa bola, čo sa bolo toho strášne veľa. V časom som to až zabudla, ale stalo sa viem, kto by vrátit kníha mi, a takto. Ale mít je aj v djaká nažmu maskatovýbrepíkový vnímame najme ako tvorkyňu bábok, aj o tej sa najme bude môjeme rozprávať nies, kedy právete je došli do tvojho životá respektive, keď si sa rozhodla, že iděž študovat dhaléj, toto rame slona vysokú školu muzyckých umení. Misla la si už tak na tej bapky, alebo všie obesnosti si to vnímala, že chcéž lám proste robiniečo predivadlo. Príšla znamno a povedala, že teveby sa hodil tento odbor, že skúchoť s kúsiť na prímačky. Tak som šláskú silá doma som níž nepovedala, a vysokú školu žijem poľnskú si jako ženáviléť do bratí slaví. Príjaví má a vlastne už tam sme spriešli z grôzný materiálom, čiť to, ako kebiten tekst je iné a kúčitek si klasické kníhu. Čiť tam je pomedzi riadky, holpšie, dola sa o tom rozprávame, a to je to, že ja som na laj probon z čiťaním. Priemňa vzjať kníhu, bo lože, keď som je otvoril a zacala som čiť tak, že som tým, že až príli, že som mýšla pomedzi triiadky. Také vlastne som si ani tak ten obsagný pametala, ja som na laj si umu predstavu to makí je ten les. Čo je potomť táske akože spíseť nejaký obsag do školí, keď meď, ale po nečoť. A ako vyzerali také hodiný scenografie na vysokéj škole? To je to všieť, alebo výmišlať výrábať je to taký otvorený atelier, alebo je to skuarta teoria. Skuarten otvorený atelier v vědme nej, ta teoria prichváť za stým ako z niečov zniká. Žeže nami dalí zadanie. Prvé ročniki boli takže som nemalý nejaký predstavenie. Tam se malý ba, druhy ba bog výrábať kolbi, alebo nejaké stretnúť sa z materiáľom, oboznámík sa stým a pracovek sa materiám my technologie. Môže, že keď si to takí z inodusenie niekto rejdeťi predstavujú, tak by si povedali, že babka je v postatila n taká babika len ma vodiací systé. Ale asi to nie je. Takie, nie, nie, nie, nie, nie, babka, ovo, a s nej to je kľbenie i je také oklej sne ne. A mi, a kieť stávasa, že vyrobíme z babiký babku, ale je u vlastne úsumé na kompletku rozbréť. Na hodí dějne a kekľbi, aby to bylo vývedla pred to hercá pohodungné to vodenie. A ale na, že musíme ať ohibné komčate. A no, a no, ať aby vydala spravidne a kek gesto. Ale nie všetky babky, že sú rôzne druhy babo. A nie ktoré také ty maniúšky také základne na ruku, tak tie kľby nie musíme ať? Oh, nie, pretože to je takáme ka babka, ktoré vlastne sa prisposobuje na ruku babko hercé. A keď ješte babky poznáme? Tak som marioneti. Marioneti, to je babka vody na z hora, je to babka z dwotom hlavé a labona nítěch. Čo sa ráta medzí náťakšie obladateľné babky, že tu naozaj treba vela skúšať, vela a jej sa někstou babko, aj pred zrkadlom. Ona vytvara jednoduché gestáče, že tam je mne pohnieť v nítio a už sa rukaký ve svojím smerom, ktorým je judáte. Tam sú javajky, to je zospodov vodinam babka, mají staré babkové filmy boli vlastnými to babkami. Na stoknúta na nejakie tečka. A na teče a čem půriti v rukách. Čem půriti. Čem půriti sú tečky, več no je to medzíny drod, ktorým babko hercé zovladateľ ruky. Na tam těž musí byť velmi dobre spravený koop volný, aby to gesto tej babky bolo je mne. Potom sú ště mapeti nečo podobne ako maniú šká ľudia si to aj milia, babko hredz rukou o vlada a hlavu tej babky. Potvara pusu. To znamená, že výuž na škole ste dostávali zadania z konkrétnych divadelných predstavení, že potrebujeme také a také babky vyrobtenámi. A výste sa už učili v takom to procese, že už sa priamocti mi to babkami hralo. Sťastě si to mohli pozrieť, ako to funguje, potom na záčiatok bol taký žení. A že sme to nešte nie skušili, že sme sa len učilým, že tu technologiú a sme si rozprávali čo je zlečo funguje čo nefunguje. Pripadne prišilo v pedagok a tu babko o trískal ostvoľ ozem řeči výdraží. Toma zaujalo. Kde si mi spomínala, že vysatam na trapite z nieko babko si to tam výšperku jež vymaju, že by byla pre nádherna a pridětvoj výučojúci, zoberej v zanohi a o trísk aj hlavu ostvoľ, či te da výdraží, to muselo odhoši od trísk aj toho im seba vedomím. Te si použila také slavo, že musí byť hercov z dorna da babka. To znamená, že hercie sú postrachom pre babky. Oh, no. Však oni sa to zmyslo. Oni sa to týjež učia, ako vodíte je babky, nie? A pre vopri to mučne vznikávela, takých koleznék situací pre tu babko, joždú majú da mi to mu odohrania, ako scejno a babku ohoť je ozem. A potrebujají spredrúhu babko, opredjáľ šurek vizitu a už tam vzniká to o potrebenie tej babky. A ako si podala, že ano bolu to pre mňa také tragické vidiej tu babku o trískánu, ale teraz zosupom časú viem prečudu tak poľom. A robíš situátiv ateljeri, keď do robíš babko, že si odrýzkáš? Jakéch do robím babku, tak mám tam takých babko vodicou, ktorím to dám do dické izby, si in no ceré a oni sa stím hejú. A to je taká skúška, či prejdé. A na no, ktorý draží ich takto vydržiššetko. To si bežný divákná, príklad a nie musí uvedomováť, že ta babka okrem toho, že musí nejakou vizerať a širyni aký pocí, dala bo o no je velmi súgestívna. Ten treci rozmerí dodáva také niečo, že je to iné proste ako kreslá na postavíčka, ale okrem toho, že ceda vizera musí je niečo vydržuje, dla bo to predstavenie sa opakujají 100 krát a moža, že je nejaké interakty, ktorý je si možu si ahnúť sen heredzi uvodí a tak dala, že ty musíš vydržiši univerzáľ na nielam vytvarnie, ale aj čo sa týkat roznejich materiálo a technologii. Ty si mi powyrá, že velmiť abávi výmišliť rozne technologie ako možu veci fungovať, to znamená, že máženia, kéto technické mislanie. Je to tak, aj keď výrjábám tu bábku, pro zmišlam na tým ákoto výrobiť, z čoho to výrobiť, až potom idem do toho, že ákoto bude vizerať. Čo možno by malo byť trúšku na opakra. Ja som si prestavovala, že ty dľho dľho chodíš po ulicia, a čerpaš inspiráciu pred tovojrstej. A kresliš si to milion tristo návrho, kým to mania ký vizuál, a potom idem si to výrábať, a ceda je to úplne opačne. No ako to ceda. Môže, že to kreslo nie v remžem, nie bavílo, a neš som si už si kreslo im tak, že presybám, že tomu rozumiem, Čuť, ču tam ja. Je tedy mňa faktosujba technologické navrhy, a potom fárebnie ja si sprajem takú kvobko napríklad z látok, keď im robinie čo teksťumné, tak si sprajem v stréde obyvečky takú kvobko. A snaj si víťa hújem, že ktorá látka k čo môladi, a čo dobre vizera, čo tam hodití k tomu. Tak si poďme to povedet praktycký, dětská asi poznajú minimálne zobrazko, keď už ne na živo, naž obmasko ta preptíka. Ty si dostala zadanie, malá si obrázok, ako si prectavujeme, že tem preptík má vizerať to je jednoduchšie, pretvorku. Ako vizerať sa na ten proces tvorby babky, až kým v teda vidíme, na ten koniečni produkt. Takže na no dostala s noho. Obrázok, že ktorý bym preptíka a zacala som vlastně si ho zvečové na realnu velkou, že akúm nevizerať. A rozmišlať na dějnotlivými technologiami, ktoré budu vôvnutri, má komplikovanú napríklad otvarat sil sánku. A ty zvečovac je nohý predložovac je, čo bolo upunieši jalenstvo, že aké materiáli použijí. Aby to nebo loťaške čo aj je dostiašky, bo tým, že potrebujeme do otvaracu sánku, tak ta technologia samusia, kokebiho neký materiáho opieret, než nemožete by len zmulítánú, lebo ta půsa by po tom nevedela fungovať. Čiže tu konstrukcijú vnutornu si vyskledeť, a potom še by som spomnulo, že ta hlavá ten základ je zostiro důrům, ktorý sa vežný používán na zaťaplovanie budou. Tvěj taký nažbap kresky materiálo vďačný, on sa dobre rej, že to jako domasílo, kakéde režete, a sa dobre brúsi, vrte, a to sa potom násladníka širuje. Čiže da vás a taká odolná verstva na tem materiálo, aby čuknúť je buchnutie, aby tam nebo lo viť, ktoré tam materiáli. To možný, jaký koniečny visual do farbuva vás farbami, alebo to tváričko očka ako to robíšťalý. A no i do tam farmiu, letek so večino, a potom náto jediná sladnia lake, aby to bylo išť odlunišie v prývom po veternosti nekým kiecahého vumkvoľu. V rapčik bol u tieba už viatskrátné oprave, čo samoná viatkázi? Sanka, lebo vela rozpravasi. Vapčik, ale. A dzieci, si teda možeme, na budu sa všimnu, že on má faktie na cihovacie nohý, že v jej býň maličky a z razu sa zveči úponiesko roho poľmetra. No to je nohý boli. No, to špecijali tka to bylo také, že pomahalo mi stíme manžel, velé vlastném niektový vydrevami, tak? Nohý boli také, že sme svedili a rozmišali, že čo stým, že ako to vyrobiť. A sme mali doma taký stari státiu. A to razviem, že oni výtehovacie to na nikokopol vôch sa da výteja hnoď rozložiť, takže podíme, že z toho spravime ty nohy. Čiže vlastne zaklaty hnohý stari státiu. No, tak teraz volo odhalte. A ty možeš štej to svoje vyrobne tajomstva takto odhaliováť? Morožem, več nej tam toho aš toho. Odhališ, lan točo vznaž zavvame. A no, ne? A no, ne. Hrdinkovia. Hrdinký podcast. Rádia Junior. Mnebie zaujmalo ako to vizera v tvojom atelieri alebo niekedy ono to věbíť aj dost stráši dělné, ketehole hlauky, ketečaka juniekde. To regaloch alebo keď ešte sú tam toho za nidorobené v ajfororoch sa babky celkom mohojně niekedy vyúžívajú. I naž deť si sa vediať, ješt celkom kvalikty báť baboch čím to je, že ta babka viem aj taký súgestilny prejau a nie zacznie hráť, stačili jeden pohliad. Čo dava tej babke dúšu? Čekno núš, ktom má mělu príhodu, revýra balasom ale takého večiho mapeta, bo o tvovíške mojých děti. Až niké sú výšla okolo tak sa pachyžíš, ktom to stojíš a to vôláte babka. Samas je sajbála. Niktot je bol do mala, nie sa jí stov babko, sa si upostavila do stradoch odbí. Stalo keď súm šla okolo, že sú som sa jláklá, že tam nikto stojí v tej chodu me vlastném. A tým som pode, že ja vlastném a matelír, tým, že děti súšť je mále, takže ja tvorem po bývočke. Čo je do zné ročné vôde. A tam aš tie hlaviečky a to rzározustávane všad je možne, a ke tam tak o polnoci vojiš, že než sa napitť tak nebojíš sa, že to zaczné oži. Čo možne chodíš? To vôla napitad o táska moj jej cery, heže on sa nebojíš, to zaczné ožívať, že polem ja děti niemej uproblamsi to misliť a je preto sa možno. Tým babok občas takto boja, oni ako kebie živu vlastném životom aj keď nie živu. A na nož aj. Tým, že moje děti vlastném to majo odmala, a do me, takže si to tak berum normalne, kebieže sa možno príniesla tu babku, kdeť tom, ktoré to do meňe, maju takže si by to tak vnímali, že je tam neobiekte, ale osoba. A čo dava tej babke v koniešnam do ostatku ten výraz, ten preautin charakter, že fakt máme pocidé, že to je niekto. Tam je nutný babko hredz. Ale už odvisualu vlastném je ktoré babky vidia byť takže. Majo dúšu. Tým napríklad keď si predstavíš, to je nej oblubejnejší babkovi charakter, tak naprún na mnapadňu kažparko. Zudky predstavíteľ babkovi hodí vadla, tým ajš aký charakter rade. Takie, mam rade taký snový, výlý, škriadko a takých tom. Kažparko je valmi taký šiši. Jo mradá to také vôlenou, také prirodu, že je kýpríde predstavání tegera, čejmám, že prirodu. To už mám také špecificé a viem, že idem dolesa, a zlesa na barie materiálu. A že sa toto, co výzváš poľahčova, že máš také prirodne materiálý. Ty sama mážne, jaký zážie tok zdectava z babkova hodí vadla, kdeť a tam nejak naťukalo, že možno žera z budutnosí, to to budé súča z mojho živote. Tak čo si tak máme tam, mi sa mojí zmámíno na zájazdy, tako sa to vôlo erohálo. To vôlo dám. Tak sa mojho živote. Tak sa mojho živote. Tak sa to pošte, ako keď výte na sved zdectva. A babky mism skerzmerku, teda jasno skerzmerku povodom, čiže tam nie hoťou od toť vydľom babko, vež mi sa museli zanim, čo niekedy bylo doznaročné po prísvňtkom, akože prirodinu, čiže mi smeľom takto, že vynimocne. Kdeže vlastne ajtený jako pipôrat tam boli velké babky, tam boli výšká Človyka a že ozaí, že to ožije na tej scénie, že to je také magické pre mňa, že ajtený jednoduchý pohyb je spravid velke gestom. Přiť tej babky. Pomáháš do scénografia a robíš babky, kde komu po celom Slovensku či už divadlám, alebo jednokli uco, a z tej kto divadil, kete a požiadaju, oni je kus poľu prácu. Vem imé napríklad zaujalo, že si vlasti súčastio predstavenie batúláriu, mako scénografkám, a to je také špecalne predstavenie babkom divadle bánské bistrici, ktoré učene už tým najmensím dětíčkám, ktoré sa ešte len plazia, batúlyatkám. Predpokadám, že aj pomôtsky, ktoré sa v tomto predstavení používajú musia byť špecalne, musia má špecalnej materiáliké, že dětíčké si dávajú všetko radi do uza tak dělaj. Pristupovávala si aj tý, ktoré muso tak špecalne, že musím si dávajú pozor, že to máš teda pridanú hodno, tože ten diva, kefak spedšificky. Toto pracevanie bolo špecifické tým, že vlastne to bolo prebatolete, ale už taký od dvoho rokolivšie. Čiže ten divak, to babo nie prihádzalo tak blisko do toho kontaktu, a nie bolo ako keby usadiene v tom príjestore holpšie, čo som robila iné pracevanie, tak tam nao zaj to babetkom bolo súčasťa, ako kebyže sedilo v pr Jámov centredeja, a malo, ako v raviš tem pristup tým veci, a veči, no to je tekstil, čiže da sa to oprát, týž, kde využíváme nejakie, že sú tam aj pírka, ale že to už nie prihádza tak blisko, že tam súháčkovame veči, no to je tekstil, labo vlastne to je také to nínu pretej děti, také meke, a je to, co za spého dámy to musím plišákmi, a labo z takmi mojkačikmi. Takže to banskeby stricí bolo také skor vizualné prace z osvetlom, labo to bolo v dívedle v kamenom dívedle, a tý je to ostatnou, že to predstavanie cestuje za tymi dívekmi. Zavý malo býma, ako pristupuje, ktomu, kde dostanieš za dánie, že urobiť nejakú abstraktnú babku, ktorá, a je si nejaké za dánie mala, siť za tam bolo nejaké bakterie, tu už jime také to veci, ale keby, že, urobť je mi babku emocí smutok, rádust, alebo, na neviem, osamelość, ako vysik tomu pristupovaľa, ako dať v formu niečomu, čo v formu nieme. Tak stalo, to môže byť základ babky, ale môže se tam meník dejme, to môže meník farbu, alebo na niej sa môže meník nejaké farba, že v tom babkom svecie, to, že dajme tomu, že kde má byť žizli, už siť o noboť, že kaba da už je zli, alebo da si nejaký klobu, že tam sa prácu je z takimi detajomí, ktoré súť, že, ako že naktorť jež musíme, že sa to tam môže takto meníť. Alebo teraz pomaham kamoške výjabat pre sne tyto emocie, a ona to vytvorilo, takže to základ hlavá, tam sa mení pusa, ústasá mení a budu světí, kyt sa hni, čiže tam sa da prácova zrozným, jaks aspektmi ty v babkom svecie. Náke takéto zályma ve vyroby si ještě spomíná, štoť tak oslovilo? Tak naposledí som je robila z miroslavom reúcovou z želýnského babkového divedla, predstavanie týmo a vězna obľga. Jej v hlavę i šlo asi dva roky to predstavanie, že ako by malo výzeredia, čo by sa tam malo použiť, a my sa si povedali, že to budí obrovský stán. Čo ježdý tak a komplikací, ale my sa chceli vytvoríť tmú. A vlastne to dí vadloži má putovajť za tymi do škólo, do škólo. Tak vlastne ten stán trebalo, obšik čo tam aj vôjú v típku príhodu, kdeže robí v obitie, nie malasovam, kde rozloží ten stán tak s živý nemne za hradu. Ďužišlašom tam samelom ten stán mož 4 metr. A teraz my to podrolajť dvýhnú. Kteď som si dávo tam stoliť na tej zhradie, som to dvýho láz, zrezute. ten stolik sami začo zabrak doliny. A jsem byla tam samálevo, bylo 8. ráno. Pére, že pánievo, že niekcad nečo stady, nekto predělavo, bude spadnémia a zlojíte stén. A v tom príšio suset. Ja na tam vydil takto zufa, že malo, kde videte človeka zustanom. A on že pomôže vám jasné, že prostým vás, že poči sejma ho na výgovala řečo na robík, tak ako že to byla takámoja zachrane. A celo to prectavenie, vlastne, je opriateľstven, že mňa velmi laka robiť aj projekty, ktoré majohol při zmísel od pretédeci, ktoré to uvidí. A lo precalen to jeť a v díverla, že vám bine a chvílo, da mi to mu niečo sa domať deje. Nímatám klúd pohodu, alebo niečo prežíva, a vlastne v tom díverla, kokebi sa odopňaoť toho. A príde do iného sveta. Tam sami páčilo to, že príníste nesvet pretto malé jeť. Mi sa vytvorili les, pomoco v sveti, pomoco v kobrača, travna teho súte malé babky. Vytvorili sme obrovský pník, ktorí sa točí. A tam týže kože to bol vstaký náhodi, vlastne v tom íšla pomestia v neum, že to je super pínio vakvore, a že v tom by sa dalo povžík, tak sa mňať vzala domo, a skušala sam s neúčošitko do kažete pínio vakvore. A vlastne to som potom oblopla napník. Tam mi potom zniklinia, k nedukone losti to som sa snažila prekrydň a kým prachom z toho, čo mi vznikal pripila ni tých piny, čiže tak od celkovo sa snažím ako kobia iracikovo, a vlastne státezi. No teraz dofám, že sme oslovili ľudí, ktorí už dlgo nie boli babkovo mdívedle, že poďte do dívedle, že ono sa to fakt dvý výját. Je zcený už vízera judnies krásne, ja keď si prestavím parvočko do zadu, keď sme chodili do dívedla to bolo fakt, že klasické babkovo dívedle, keď se len vodili babky, a bolo to také veľmi jednoduché, ale dnes už umalatske, díjila nati ich poody, a že od nas je těnia cezgód, bude celu tu scenografiu až samotné babky, je to jeden magický svet, ktorý vás pohledší a fakt pre nádhernie urobeni do detailou. Takže výví jase aj tato oblasti, že? A na určitě, je tato technologia ina, aj tato technologia toho světě, než v klasickom dívedle, nekedy nemálitou koreflektorou, toho možnosti výužíkto, ako je teraz a taký sto aj ty babky, ako keby celý nempristoup sa méní, nobo nekedy bolo, že babka musí sa vodíky, tak aj je to striktné. Až tak striktné nie je, že vlastne aj ten mannequin, ako je breb týk, takte što je mannequin, ktorého babko-hredský tí a s ním hráne, nekedy to bolo, že vlastne ako keby, že babka je ogníva, a tam prosty nevstupuje tak blízkoten babko-hredský. A teraz už tím, že sa aj toto možno nikdy nekdy je porusilo, tak vlastne ta emocija stou babko moži byť ina. Maju niečo toho je babky spoločné, mažne aj ký také charakterystickie ščíle, že niečo nejaké detali kdežka, že aj svojej babké. Nie, nie, nie, nie, nie, kdeže ja mam često s zada nie, že dostaním kníhu a vlastne podla toho, a je podla ilustrací, na tomáme tíž povolenia, podla ilustrací, máme vyrobyť babky, čiže je tam v jednýtú technologii, jo si možem takú svoju, ktorže hrávu možem tak hrávozť, je v tom predstavení. Ale nikto nemožo pedeže to to robila, Maria. Ale tak asi često nienavštevoje, je štvarčkára stva, že toho je deťi majú rúčne vyrabanej všetko predpokladám, alebo sú to obúvníkova deťi, co verychodem sa? Obúvníkova deťi, ale každým másťú svoju celem jednoduchú voľinastné tože ekú, deke, deke. To je jednoduchálatka, ktorou všet je chodí, a to je mojkačík. Sýnme, medvedak, ktorý prišla kamoška v nejžioma, bia by sme sa toho bala, a to je do duchy medvedi z výškolu, zosvetrolu, a z nekých leto, ktoráme je ostalí, tak sa môžila keď malerok, do dnes ním spíl, on ho nie možem vypredla, bo už sa rozpadní, ako stalo je dýmojkaný, takže nie meňu velmi. Ono to on nej, až taký veľký kumšť, výrobyci jednoduchú hráčku z poľu za svojmi deťami z poľuški, ale vyniečo, co vyniečo ušiť. A ono ich to po to, po to, môže celkom pekne spreva, zať, že do speloztia, a možno to raz dajú svojím deť, a že to taka pekna možno aj mišlenka na spoločno aktivitú. A to je to vydiečo z deťmi. No je celá si tegroby vlastné aktivitý minu, osom vyhodila tak štiri ponušky, no, ako šeferes nejakou ravi, že už ráno pozrávne, že što má vpozcielé, ale prestě je to ponušky, nepka to druga ponuška, gumbička. A te si to vyhodila. Nie, som prestim vyhodila tie ponušky, ale o neto v tom nás od nej, na moj, lebo ja mam taký svoj kvož, kde je svoj, každá špída veľ veť si, ale sú tam na stríhani molyte, neto tak tako nastále, s toho chodí. Na také to nieče, nie potrebujeme dráhy materiali, ale je babko veť ľodlosa, asi uvasne hráči. Kdyby oli ménči, tak som sa snažil, on som vidila, že tam je ní volky zaujiem, oto, že kieť som odýšla, tako nísahráli, akože mědí sebo, ale nie dali akože mňáko, že ídím tam imíču zahret. A se niesí, dobra, hrečka. A si. Som ráda, že som vám domrásem. Szenografka te desna žín, sa. Hrdinkovia. Hrdinký podcast. Rádia, junior. Tak je šte podmi skústit vybých nudněk, ktoré predstavenie, a go, ktorým si robila svoj vklát, taký to babkarsko, s cenový. Mňa zaujalo predstavenie, janka uličiánského, čo to belo? Prestný názú, si nie pám je tam. Máme mů. Máme mů. A skostým sa od rázu urobi, autobu, s adetívne můžu cestovať. Povznam, co mô nechodržuje. Urobiľa som to davno, davno. Čiže si nie pám je tam poplňa všetky detaili, ale vým, že vlastný takníha je postavená, na tom, že je tam paniu učitelka, ktorá je úplně, že boľa z níva, že každý by chcel na takové. Paniu učitelku. Žekeď chlapci chcelí hred na plikot, football, tak ta paniu učitelka sa prosti saj naťiach lýnohi, a vytvorylo a zoseba ako keby bránku. Po tom tam bolo, že děti chcelí znavilo dne malý zako, tako potrubali autobus, tak ta je mása premenivala na ten autobus. A ono satovali mi ljakou. Píše, ale už mno. A no, ako boho v tomto specifici, že si vými sa úplne, že bláznostvo, a po tom, že ti s cenograf prišel, a že čostím. A ako si sa teď, a popasoval, z tým autobusom. Si ti tam vými stala takú supervec, že te herečka sa dí nastolen. Čiže, mi tam je prihádza, že na majú byť nejaké velky babky, že tamto nie ma, kde bych živit, to o tom jednom hercovie a vlastne ten here sa ma nejakou premeniak, takže sme išli do kostím, a cestem kostím sa méní na ten autobus. Herečka ma na sebe sukňu, ktoráme sistejmi, ktoré, kteca uvolňa, tak ta sukňa obrovskáme, si tak 3m, o nespadní nezem. Herečka výstupi nástvol. A vlastne děti v lezu potenstvole, a tam sú okienka. Dětiť sa stujú vlastne stvole môl. A hovrila si, že si je taký technolog, rada sa hraž zroznimi mechanizmami, kde si to tak mohla vyžiť. To predstavenia o tej bákteria, chc. A to som robila predstavenie, ktoré má být vlastne, a kokebi ani niež, že predstavením dívedlo, maloma to být, a kokebi interactívna prednažka predetí ochemi. Tam boli 2 záklane také bátky, bakterie, elá celiná zou, mám nepověmlo, bo vi sa mýzlu miliazy. A votom tam bol fero, čiže žalezo. A oni žiu vlastne priodzanie v našom prostredil, a mimo, mimo, mimo, mimo, ja som týž do wtedy nie veťo, že bo bez také niečo existuje, a elá žije bo vodách. Jej uloho, je vlastne zbieračkodlivný z tej vody, a ona si na seba nalepi a požírají. A kde je to doho nie máškodlivný, tak vlastne o nás, ako kebi zakonzervuje, a čak, kde je predutieškodlivný do tej vody, čiže to taký vomí čarovnej svet pre mě. Tak som to mimo sa, takže to je gula, ktoré má svou vnutonu konstrukciju, kde je tak gula hibe očami, bo mi prišlo, že takám, no dá pre ty děti, on sa pozrada nicu zelené gulate, že nikto nicuaj robí, že ten pohyp týchočí je malo, ale vlastne spravy dostnom predstavení. Ona na seba tým, že nalepuje tý je veci, tako na jednúdúchši čo je také poží magnetí, níš nejdobe už to super neodymovem magnetí, ktoré sluú veľmi, pevne, že niké dík spojť a nie veť je to ani odděli. A votam tam bol ešte ferom. Fero bol také špecijaliste, že on vlastne pón, že je v bani, vzemi a požíra ako keby tieženia kežko dli veľadky. To zame nevedče to boložalizvalo, do čo, a vom to potom ako keby, že premijenia na těkutinu, že to vícika. Takže v tieš tam bolo vými saj takutou dátku, sokom náročné, alebo neprv tomas pápad niečo. To zame nejaké magnetiecké guličky spapka? To boli také kovou veľguličky, dětšom zdrahy, som to zala, tam že to. Zláčekovanie, a keď drahy? Takaj, koľa spúšte, že on to spapa ten feru, a ma to aj vňom zostek. Čiže tam těž potrouvujete vými sa jednia, keď to vredskou aľbo nejaké tu mechaniku, aby to tam zostaľov, tom torze dvojobabky. A potom tam aj v nutro, kde je v nadobka zvodou, a on to vlastne potom postlačení ferovíciká, va bi děti v názozeré, on je videli, že ano ta babka to zje, a potom to idí aj vom. Mňajte zaujalo predstavenie poľa opet kníšky, moja triejde od diany mašleiovej, a tam sú specificke veľmi i specifickej ilustracie Hedvigy Kutíres, ktoré mi si sa těž malá ríadíť, a to je taka super kníška, ktorá vysvetluje žizmé rôzny. Opozornuje na to, že v rámci jedného kolekty vľsa môžu vyskytuvali rôzne dětíčky, aby sme spolu vedeli fungovať, tak máme k sebe prehovovanie akô empatiu, a vedieť, a spompera špektovadne musíme to, to úplne hapať, a to je všakého všakého, a ty siť ješt prispila, koz týmami do toho topec dstavenie, a lbo čím. Takov postate tkníha má nienkú koz strán na každý stránie, ako si spomínala rozobranej nejaký problém, ktorý, když prijeďte medzi 30 dětí, tak tam určite je. Niekto má allergicu, nám lepok, niekto má kožnu, a je to problomí sú tam rozobravené a tětí a je to je všichni sú v takom, že sa výmé vciť. Do toho poci to, že aký to je pociť nemôciť, dať tortú, ktorá je to všiaľa. Ako vyzarále po kbabkovi? Obróska torta. Metrová. A je tam babka, je tam chlávček posteva, ktorý vlastne pridia spápa tu tortú, koži ulyzný ochutné a už potom úpridězle. Ale je tam od trébe, ktoré vlastne ulyješi béžné problom, ako keby v tréť, že majú tělo snú, a dějúčak cichrak veľmi futbáho, ale nie chcę si zhráť z dějúčak na mískákať gumu, alebo nejčoče, že. Inak, je to tak napadlo, kedy robíš, kéty velko rozmerné babky, a je breb tí, kde dostí ciaský, nederžam nej, ty potrboje, že physickú sydu. A no. A vydě to to všetko vidla, bať, do ty hlavl, velký. Si se to sú molita, a nie si jednoduchia, ale práco je, že je treba zdrevo, malbo z materiálny, ktoré sa také to těžke. Zdrevo, by som velmi rádal, on tým, že som fakt živobý váčke, takže tam, o tej pili než by to poľov veľa inám neľa na manžu. Čiže tam sa snažím vlastnesi vyberak stále, taký materiál, ktorý viem, to moje okolý priječť. No, napríklad jeden z taký materiálov, boli clownské plášče, vranci projektu Červený nos. Děcká si poznaju lekaru srandovnej, ktorý chodě, po niemocnice, jak tvárie sa, že sú lekar, ja sú to v postate clowny, také tisdravotný, ktorý nám robia dobrú náladu, a vlastne tých si vpozadí toho ako oni vyzeraju. Tak nie tak celkom. Marketa plácha vlastne robila vytvernená vrhy, tým danym kostimom, a ja som to potom realizovala, tý bila plášče, že vlastne to bola moja taka práca. Čo bolovemi super prínos pre mňal, bo ja som stráčila, kúkeby tu takú bojacno, s toho, že musí to bych super tipto, by že se to nie da opraví, ale všetko sa dí opraví, ja z tím stela takže troškod stríniem. Ale da sa to prilo, piť da sa to preši, kde sa tam tak dnejaká pekná zapota, a môžete v viatnej naberá ten kostim na svoj váhe. Bová to pekná práca, hlavne preto, že mi sa stalo to, po tom, že vlastne sým bol v niemocnice, a týkavni tam prešli. Čo si v remiže, je to taký boomerang, to sam bolo takaradná. Tý sa v tejto svoje práci najvěc učíš od děti, alebo práve ony sú tým posledným konsumentom, tvojo produktu, takto, kte mám povedať, že oni sú tak posledná skúžka, a čo sa tak načasť ješie, o nich věž na učit. A keta spetna vezba. Tým, že nechodím na každé predstavenie, že snažím sa chodí, a sponate premyrie, týrhez, kedy už sa dá. A ne už sa tam dajú tomu život, už to má priby, už to má všetko. Ale tam sú oteasky napríklad pre tom poslednom predstavením tříde, tam bola po tom aj diskusia, a týděti akože niekedy všetšlojk řasni na tým, ako v ním aj uten svedu, tam bola ta torte. A teraz si začali predatávať kou, kou ten oslavenie zme rokov, a na torte je menej svěčok. No je to upoňe, že magické živlásne to děte, ako rozmišla hopršenie, že si mýsli mesto spili, a vlastne jasno to snažím ako keby tak, že predbehnulia a bo nejakujem to tak príněstie, že to také dětské myslone magstále v ako v sebe. V rámy sa či do tv. odjadstva týsí bola vyrastala si, tak mimo toho jánka piporu v rozprávkami nabytom svedě prešla si si tým, či už v oformé. Čítané, alebo počuvala si rozprávky, boly sučasťou tvojho dětstva. Také som niečítala, alebo lomičítane, že rodíšte mi opčasčítali z nejakých kníj, ale ja som hoťala do knížnice si požiče veť kníjiem, moja máme že nečo, to môže nešto to môže si, že to niečíte, že som to listovala, a ja to je obraske, že som si, že som si, že som svetný, čo najvedžu ustrací, také som si to to těchala, a domo vlastne vyrastali sme pri televisore. A máš rozprávky, ktoré tě o vplývně lini, a ké také oblube nečo si pame táž do dnes? Až što teraz môže, že dětšom, ktoré som tu šťala, bo som sa snažila, že mí sme pozeralitý je to, alebo sú to vlastne to boli krasne rozprávky, kde níšho tisíc obrazu za sekundu, ale tam sa dava lajten prijezdorn na tůmišlenku v tých rozprávkach. Tak to je mátskou, klasík, kartko, tam vlastne nítek, zniebou tam tvoľa vizuálne. A potom ty bátko ve stare černu byla ještě to si pame, tam malem nás vypresně vôbec, ktoré nejtuším, a potom zlata brana, a ty to také reláci je, máteľko, ktorí chodí o vlastne mňa lakalo pozerek se, že ako sa níčo vyrába. Vlastne to technologie stala, ktoré by lakala je v tom vídenom. A čo bátky v animovaných filmu, ktorá sa to šťastopoužívajú a sú fakt, že perfektne prepracovaná mňa lakáťa, ktoré níčo také vizkúšať. Tamto je iné tamé ta technologie, a úplně iné tamto musíbyk statické a vlastne mňa laká to, že aj v tom dívedle občas aj dost často predjeta náhoda. No je to také striktne, že vlastne v tom filmy ta náhoda malo, kedy sa vyržíva ako v tom dívedle. Posla na otázučka mala majka v ciebe, ti ještě radí, čo ako máš čaký ten kontakt z nútorným dětiaťom, ktorý vizmysím možnou malély niecháť, v sebe občas tak zaznieť. Taká no je to tým ten, kdy chodím pomysť jálo, ako čo tak voľsne vidím. Tym, keď som tě čakala, dôlev rejem, že nemúsujš chodí, je tak v rozhladím. Taká no, pozrám sa to okolá. No no, mi sme si výzmé si volí. Pre nechraváním to to rozhovoru, že ja už som dôlevá reali, teda v sútvrenie rozhlasu a to bola ještě po hodiná dov tedy, ale niechá ma čaké dlebo já sa tak pozrám, tak po okoli a predstavujem si a čo to to hento tamto, a že vlastne ty takto čerpažný špiráciu, že chodíš vysedávať počakárniach sú terenolch. Čovanie, nie, ale keď to predjete, akože vy uží vám ten čezné pozranie do bubáku. A vidíš tam je čo iné, ako mi běžný smrtelníci? Nie viem, nie viem, nie viem čo vidě smrtelníci. A som je keď a tak dali, dôchodové. No, no vidí, a keď som šla, túne dôlev, vlastne a u tohlavnej staníca, vôso prišla v lakom, tak prechadzatě cestaku alej stromol. A pre mňa tu, jak bystě cestaku. Bránu do iného svetá. No, no, no. Tamto svetlo krasně sa lámena tých listoch, každý ten konar vizera ináč či, že jaj nem takto posovť. Nikedy to je tě až kvelu. Super. Tak, jať, dějakujem, že nám takto spestruje, že život, že taký návod, že toto vědotvoríť oči inak, a vôčíteť medziriatkami, ako se spomínala, že vnímáť ten iný rozmer, kte běžné realiti toho bežného býtia, a vidíte za to všetěho te farbí, že zatimo vláčikom to selněčko, alebo. Láššie sa ží je po tom. A na lomuzité taký vesali pozitýny človek, a si máš čaký dobrý svet, a okolo seba vlastný, tak. Možno, že každý by sme malýma takový, ako búblínku, a věcí tak zájediť po lásseba, možno nepráve bapkami, ale niečím, čo nám výhovuje. Bude môjde sa těšit na malého bretej, ktorého nám výrábaš cestovného, že v akumý štadyu. Štadyu horný častí hlaví, a rozkresloneho štady, a možno te hvala bude upulně iné, čo keď si to cela pospejám do kopi si to, že to mi to nesedím musím druhú hlavu. Takže si na nepočkáme, a potom vám ho prečstavíme, ale toto zatěl bola majka stanko, bez ktoré by nebol naž rozlasový mask odbrebť, takže děkujeme za to, že si nám ho zaho motynila, a děkujeme za všetko to dělšie, čo ešte len prídě stvojí. Čiším samétovne, a nejdejem fekně. Ajme, děkujeme. Do věděně je dopočtě. Veríme, že sa vám dělšie vydanie našho podkastu hrdinkovia páčilo. Jeho novou časť, náděte na podkastoch každú stredu. Já som luci a šarákova a rozprávkovo skutočnými príbe, mi malých i velkých hrdinováz, opeť prevedem. A gmáte vo svojom okoli, takého hrdinká ivy, neváhyte nás oslovi na Facebooku, či Instagrameradia Junior, alebo nám napíšte email na Junior Zavinač, STV Erbotka, SK. Děkujeme a dopočučie. Hrdinkovia, o myských aj ospalých muminoch, zozmrzlí nami vlastně o dětských aj do spelých hrdinoch medzinami. Pocchuvali ste podkast rádia Junior, hrdinkovia. Novů epizodu, náděte na podkastoch a návebe, rádio Junior, podká Eská, každú stredu. Děkujeme, že nás počuvali ste. Váše rádio Junior.